Írske predsedníctvo v EÚ sa začalo 1. júla a potrvá do 31. decembra 2026. Počas týchto šiestich mesiacov Írsko hostí politických lídrov z celej EÚ na rôznych stretnutiach a diskusiách vrátane tých, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky a obrany.
Tento týždeň sa v Druids Glen v grófstve Wicklow zišli ministri obrany EÚ, ako aj vysokopostavení predstavitelia európskych a medzinárodných inštitúcií, aby rokovali o podpore Ukrajiny, námornej bezpečnosti a vesmíre. Samotná logistika zabezpečenia miesta konania stretnutia bola v Írsku zdrojom sporov.
Britská vojnová loď pri írskom pobreží
Írske médiá informovali, že v rámci bezpečnostnej operácie súvisiacej so stretnutiami bola pri pobreží grófstva Wicklow nasadená britská vojnová loď a vrtuľník na lov ponoriek a na jednom zo stretnutí sa zúčastnil aj britský minister zahraničných vecí Ed Miliband.
Podľa tej istej správy bola prítomnosť lode Kráľovského námorníctva potrebná na kompenzovanie nedostatku kapacít írskych obranných síl v oblasti protivzdušnej obrany s dlhým dosahom.
Napriek tomu, že sa tam nachádzala na žiadosť írskeho štátu, vojnová loď musela na základe právneho stanoviska, ktoré vláda dostala, zostať mimo írskych výsostných vôd.
Tento vývoj sprevádzala aj samostatná správa, podľa ktorej prebiehali rokovania na vysokej úrovni medzi britskými a írskymi predstaviteľmi obrany o zapojení Írska do mnohonárodného vojenského rámca pod vedením Veľkej Británie, ktorého činnosť zahŕňa aj čelenie Rusku vo vodách severne od Spojeného kráľovstva a Írska smerom k polárnemu kruhu.
Hovorca strany Sinn Féin pre zahraničné veci, poslanec Donnchadh Ó Laoghaire, vyzval írsku vládu, aby „vyložila karty na stôl“ v súvislosti so svojimi plánmi týkajúcimi sa spolupráce s britskou armádou.
Ó Laoghaire kritizoval nasadenie britskej vojnovej lode pri írskom pobreží s tým, že to vyvoláva „vážne otázky“. Dodal však, že správy o možnej účasti Írska v Spoločných expedičných silách stavajú túto spoluprácu do „oveľa znepokojujúcejšieho kontextu“.
„Toto už nemožno prezentovať len ako jednorazovú dohodu na zabezpečenie bezpečnosti zasadnutia predsedníctva EÚ,“ povedal Ó Laoghaire a tvrdil, že ide o „jasný smer k hlbšiemu vojenskému zosúladeniu s Veľkou Britániou a ďalšími členskými štátmi NATO“.
„Vláda musí otvorene povedať, kam táto politika smeruje.“
K vyhláseniam Ó Laoghaireho sa pridali aj ďalšie osobnosti opozície vrátane predsedu sociálne konzervatívnej a ekonomicky liberálnej strany Aontú, poslanca Peadara Tóibína. Ten obvinil vládu, že sa snaží vzdať írskej neutrality v súvislosti s rozvíjajúcimi sa užšími vzťahmi medzi Írskom a členskými štátmi NATO.
Medzitým sa poslanec Paul Murphy z ľavicovej antikapitalistickej strany People Before Profit-Solidarity (Solidarita – Ľudia pred ziskom) opýtal, ako je tento vývoj „v akomkoľvek smere“ zlučiteľný s neutralitou.
Írska politika neutrality má svoj pôvod v získaní nezávislosti krajiny od Británie na začiatku 20. storočia. Počas prvej svetovej vojny bolo Írsko súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska, čo viedlo k zapojeniu stoviek tisíc Írov do britských ozbrojených síl.
Po získaní nezávislosti sa neutralita stala kľúčovou súčasťou írskej suverenity s cieľom posilniť identitu krajiny odlíšenú od Veľkej Británie. Čiastočne práve táto úvaha viedla krajinu k prijatiu neutrality počas druhej svetovej vojny, keď Británia vyhlásila vojnu nacistickému Nemecku. V dôsledku toho zostáva vojenské spojenectvo s veľmocami, ale najmä s Britániou, v írskej politike 21. storočia veľmi citlivou témou.
Írska podpora Ukrajine
Záväzok Írska voči Ukrajine sa tiež ukázal ako kontroverzný, keď sa v uplynulých dňoch na niektorých podujatiach vo Wicklowe zúčastnili vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia.
Taoiseach (premiér) Micheál Martin v júli oznámil balík finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 125 miliónov eur (približne 145 miliónov dolárov), pričom ministerka obrany Helen McEnteeová v uplynulých dňoch potvrdila, že Írsko v rámci tohto balíka poskytne 10 miliónov eur (11,6 milióna dolárov) na výcvikové strediská na Ukrajine.
Z následných správ vyplýva, že finančné prostriedky budú určené na vojenské výcvikové zariadenia. Príslušníci írskych ozbrojených síl už poskytli výcvik ukrajinským vojakom, hoci Dublin sa doteraz zdržiaval poskytovania dodávok útočných zbraní, ako sú zbrane a munícia.
McEnteeová zdôvodnila túto investíciu tým, že tieto zariadenia budú predstavovať kľúčové prvky infraštruktúry pre bojové a výcvikové kapacity Ukrajiny. Predstavitelia vlády už skôr obhajovali podporu pre Ukrajinu tým, že vojenská neutralita neznamená politickú neutralitu, a že Írsko si preto vyhradzuje právo poskytnúť podporu konkrétnej strane v konflikte.
Írsko zároveň zvažuje zásadnú zmenu prístupu k ukrajinským utečencom, v priebehu najbližšieho roka chce ukončiť zmluvy na štátom zabezpečené ubytovanie, ktoré sa týkajú približne 16-tisíc ľudí.
Podpora pre neutralitu je vysoká
Neutralita si naďalej zachováva podporu širokej časti írskej verejnosti, pričom nedávne prieskumy naznačujú všeobecnú túžbu zachovať súčasný stav.
Prieskum z februára 2026 zistil, že 77 percent opýtaných podporuje súčasnú politiku neutrality, v porovnaní so 78 percentami v roku 2024 a 76 percentami v roku 2022.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
