Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecká opozícia je v kríze, ľudových republikánov čaká kongres

Znovuvymenovaný predseda tureckej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kilicdaroglu oznámil, že strana zvolá nový kongres po splnení všetkých zákonných podmienok. Reagoval tak na rozhodnutie súdu, ktorý minulý týždeň odvolal doterajšie vedenie a opätovne dosadil Kilicdaroglua na čelo strany.

Kilicdaroglu spresnil, že o termíne kongresu rozhodne po konzultácii s právnym tímom strany. Zdôraznil, že celý proces musí byť v súlade so straníckymi pravidlami a tureckou legislatívou. Podľa jeho slov neexistuje iná možnosť než usporiadanie kongresu.

Zároveň odmietol špekulácie o možných čistkách či vylučovaní členov zo strany. Tvrdí, že akékoľvek disciplinárne opatrenia musia rešpektovať vnútorné pravidlá CHP. Kritizoval protesty podporovateľov zosadeného vedenia, ktorí po rozhodnutí súdu zablokovali vstup do centrály strany. Podľa Kilicdaroglua nie je správne brániť verejnosti ani poslancom vo vstupe do sídla opozície.

Odvolaný líder CHP Özgur Özel medzitým navrhol, aby o novom predsedovi nerozhodovali delegáti, ale približne dva milióny členov strany v celoštátnom hlasovaní.

Spor v CHP analytici označujú za ďalší test stavu tureckej demokracie a opozície voči prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prorastový balík pôjde na vládu po posúdení firiem a odborárov

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) oznámila, že pripravovaný zákon o prorastových opatreniach by mal byť hotový už budúci týždeň. Ešte pred rokovaním vlády sa však jeho legislatívna podoba dostane na posúdenie sociálnym partnerom na tripartite.

Podľa ministerky budú všetky pripravované legislatívne zmeny sústredené do jedného balíka, ktorý vláda označuje ako zákon o prorastových opatreniach. Sociálni partneri si však želali diskutovať už o konkrétnom paragrafovom znení, nie iba o všeobecných zámeroch. Práve preto sa návrh najskôr objaví na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR.

Saková zároveň pripomenula, že druhý balík prorastových opatrení, ktorý bude mať výraznejší dosah na verejné financie, chce vláda predstaviť v septembri počas prípravy štátneho rozpočtu na rok 2027. Opatrenia majú podľa kabinetu podporiť ekonomický rast a konkurencieschopnosť Slovenska.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas), ktorý zároveň predsedá tripartite, potvrdil, že rokovanie sociálnych partnerov bude ešte pred schválením zákona vládou.

Neopomenul ani to, že zamestnávatelia aj odborári požadovali možnosť pripomienkovať už konkrétne legislatívne návrhy: „Takže na toto sa čaká, a len čo už bude tento balík pripravený v legislatívnej podobe, najprv pôjde na tripartitu, až potom ho bude schvaľovať vláda.“

(tasr, max)

Minúta  |  

Analytici namietajú rozpočet športového centra polície

Ministerstvo vnútra by malo posúdiť možnosti zníženia hodnoty pripravovanej zákazky na revitalizáciu a dostavbu Športového centra polície v bratislavskej mestskej časti Dúbravka o 3,4 milióna eur. Urobiť by to malo na základe porovnania jednotkových cien položiek v rozpočte s referenčnou databázou jednotkových cien ministerstva financií.

Odporúča to Útvar hodnoty za peniaze. Analytici zároveň navrhujú, aby ministerstvo vnútra pred vyhlásením verejného obstarávania potvrdilo krytie nákladov potrebných na dokončenie prvej časti športovísk maximálnym využitím schváleného príspevku z Fondu na podporu športu v hodnote 15 miliónov eur.

„Pred začiatkom realizácie rekonštrukcie futbalovej tribúny by rezort mal zohľadniť zmenu jej rozsahu, upraviť realizačnú dokumentáciu a upraviť rozpočet o 3,9 až 8,2 milióna eur podľa zvoleného variantu,“ odporučil útvar.

(tasr, max)

Minúta  |  

Moskva povolila bankám budovať vlastnú protivzdušnú obranu

Rusko prijalo zákon umožňujúci centrálnej banke a ďalším významným finančným inštitúciám vytvárať vlastné obranné systémy proti dronom a zároveň vyzbrojiť zamestnancov na ochranu strategických objektov.

Opatrenie prichádza po tom, čo Ukrajina podľa ruských predstaviteľov zasiahla raketou Storm Shadow budovu kancelárie ruskej centrálnej banky v okupovanom Sevastopole na Kryme. Miestny guvernér Michail Razvožajev tvrdí, že budova po zásahu začala horieť.

Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne útočí dronmi na ruskú infraštruktúru, pričom sa často zameriava na energetické a logistické objekty. Kyjev tým chce oslabiť finančné a priemyselné kapacity Moskvy. Najnovší zákon umožní nasadenie systémov protivzdušnej ochrany pri objektoch centrálnej banky, Sberbanky či Ruskej asociácie pre inkaso hotovosti. Náklady na obranu si budú inštitúcie hradiť samy.

Podľa šéfa finančného výboru ruskej Dumy Anatolija Aksakova ide o reakciu na rastúce bezpečnostné riziká. Útok na pobočku centrálnej banky v Sevastopole bol podľa ruských médií prvým zásahom významného objektu banky od začiatku vojny.

Len deň pred prijatím zákona zároveň šéf ruskej podnikateľskej loby Alexander Šochin vyhlásil, že veľké firmy sú pripravené financovať nákup silnejších zbraní a elektronických systémov na ochranu infraštruktúry pred ukrajinskými dronmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Šimečka a Gubík našli zhodu. PS chce politiku za účasti Maďarov

Opozičné hnutie PS a mimoparlamentná strana Maďarská aliancia začnú dialóg, v ktorom chcú nájsť spoločné prieniky. Progresívci chcú, aby súčasťou zmeny po voľbách boli aj Maďari.

Cieľom je podľa lídra opozície a predsedu PS Michala Šimečku víťazstvo vo voľbách v roku 2027 a víťazstvo opozície.

„Ja som presvedčený, že tak ako v minulosti, ako v roku 1998, tak aj teraz súčasťou zmeny na Slovensku, politickej zmeny, musia byť aj Maďari žijúci na Slovensku, maďarskí voliči, ale aj ich politická reprezentácia – strana Maďarská aliancia,“ vyhlásil Šimečka po stredajšom rokovaní.

Predseda strany Maďarská aliancia László Gubík taktiež hovoril o potrebe zmeny v ďalších voľbách. „Občania Slovenska sa na Maďarskú alianciu pri dosahovaní tejto zmeny môžu spoľahnúť,“ deklaroval.

Obaja lídri zároveň poukázali na zhodu v „civilizačných hodnotách“. Dohodli sa, že budú medzi sebou hľadať spoločný postup v kľúčových témach. Diskusia sa sústredí na tri oblasti.

Prvou je ekonomický a regionálny rozvoj južného a východného Slovenska. Ako ďalšiu určili právny štát, spravodlivosť aj postavenie národnostných menšín na Slovensku. Treťou oblasťou má byť európska a zahraničná politika. „Vrátane bilaterálnych vzťahov Slovenska a Maďarska a perspektívy historického zmierenia medzi oboma krajinami,“ doplnil Šimečka.

Zároveň zdôraznil, že nešlo o debatu o predvolebnej koalícii. „Ide o oveľa širšia diskusiu o tom, ako priniesť zmenu, ako dosiahnuť, aby opozícia bola čo najsilnejšia,“ povedal.

Šéf SaS Branislav Gröhling kritizuje predsedu Maďarskej aliancie Lászlóa Gubíka za zmenu postoja po prehre Viktora Orbána. Podľa neho to pôsobí štýlom „kde vietor, tam plášť“. Uviedol, že SaS sa chce dlhodobo uchádzať o voličov maďarskej národnosti, preto spolupracuje s Maďarským fórom.

To má podľa neho od začiatku jasný postoj voči Smeru, Republike aj k podpore Ukrajiny. Gröhling zároveň poukázal na vyjadrenia maďarského premiéra Pétera Magyara o možnom vyšetrovaní financovania spojeného s Viktorom Orbánom a Maďarskou alianciou. „Uvidíme, čo sa bude diať najbližšie dni a týždne,“ dodal.

(tasr, max, bak)

Minúta  |  

Nízke ceny palív chce štát zohľadniť pri daňovom dlhu Slovnaftu

Štát plánuje zohľadniť, že Slovnaft počas konfliktu na Blízkom východe držal ceny palív na nízkej úrovni, naznačil minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pred výjazdovým rokovaním vlády v obci Haniska. Zisky, ktoré v tomto čase rafinéria stratila, môžu byť podľa neho protihodnotou pri riešení daňového dlhu vo výške 400 miliónov eur, ktorý voči nej štát eviduje.

„Ja si cením to, že samoregulácia nám funguje, Slovnaft to niečo stojí a my budeme potom robiť nejaké vybalansovanie toho, čo ja považujem za dlh voči vláde, a toho, čo Slovnaft urobil voči cenám palív na Slovensku,“ skonštatoval minister.

Dlh Slovnaftu sa týka mimoriadneho odvodu zo spracovania ruskej ropy. Zákon prijala bývalá vláda ešte v roku 2022 na základe nariadenia Rady EÚ. Podľa zverejnenej hospodárskej závierky rafinéria príspevok za rok 2023 nezaplatila.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.