Preskočiť na obsah
  |  

ZMOS žiada písomné usmernenie k dlhovej brzde

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rešpektuje vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer), podľa ktorých samosprávy pri zostavovaní rozpočtov nebudú limitované opatreniami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy. Zároveň však žiada Ministerstvo financií SR o písomné usmernenie, že mestá a obce nebudú sankcionované. Po skončení 38. snemu ZMOS-u to uviedol predseda združenia Jozef Božik.

Podľa Božika súčasný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti zaväzuje samosprávy schvaľovať vyrovnané rozpočty. Bez výnimky zo sankčného mechanizmu by mestá a obce nemohli čerpať úvery ani využívať rezervné fondy. ZMOS preto očakáva, že rezort financií potvrdí existenciu právneho riešenia. Do budúcnosti však podľa združenia bude potrebná novela ústavného zákona. Bez nej by samosprávy museli pristúpiť k výrazným škrtom.

ZMOS zároveň podporil svoj postup pri rokovaniach o novom programovom období eurofondov. Združenie chce presadiť, aby 30 percent z celkového objemu 18 až 19 miliárd eur smerovalo do projektov miest, obcí a regiónov. Cieľom je, aby samosprávy mohli čerpať viac financií než v súčasnom období.

Téma novely ústavného zákona rezonovala aj počas utorkového otvorenia snemu. Predstavitelia ZMOS-u vyzvali na jeho zmenu, premiér Fico však uviedol, že vláda novelu predkladať nebude, keďže podľa neho nastali okolnosti, pri ktorých zaniká povinnosť schvaľovať vyrovnané rozpočty. Diskutovali aj o postavení samospráv pri rozhodovaní o nových eurofondoch.

(tasr, bak)

  |  

V prípade útoku na zbrojovku zadržali ďalšieho podozrivého

V súvislosti s marcovým útokom na zbrojovku LPP Holding v Pardubiciach zadržala v stredu česká polícia ďalšieho podozrivého. Na sociálnej sieti X uviedla, že ide o cudzinca. Stíha ho pre trestný čin teroristického útoku.

„Dnes sme zadržali ďalšiu osobu cudzej štátnej príslušnosti v súvislosti s týmto prípadom. Kriminalisti NCTEKK (Národnej centrály proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite) začali trestné stíhanie pre trestný čin teroristického útoku a účasti na teroristickej skupine. Aktuálne s osobou vykonávajú štandardné procesné úkony,“ uviedla polícia.

Okrem najnovšieho podozrivého zadržala polícia v rámci vyšetrovania tohto prípadu celkove už desať osôb, a to nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v Poľsku a v Bulharsku.

Požiar v priemyselnom areáli v Pardubiciach vypukol 20. marca nadránom. Hala, v ktorej začalo horieť, patrí českej zbrojovke LPP Holding, ktorá vyrába aj drony pre Ukrajinu. K útoku sa prihlásila dovtedy neznáma skupina The Earthquake Faction, ktorá tvrdí, že jej cieľom bolo zničiť „epicentrum izraelského zbrojárskeho priemyslu“ v Európe.

LPP Holding opakovane podotkla, že pre Izrael nič nevyrába.

(tasr, bak)

  |  

Kaliňák: Slovensko by mohlo nájsť tretieho dodávateľa tankov

Slovensko by mohlo nájsť aj tretieho dodávateľa tankov, ktoré ministerstvo obrany plánuje obstarať. Myslí si to minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý to uviedol po výjazdovom rokovaní vlády v Haniske. Spomenul aj kolesový transportér.

„Vieme o dvoch, ale ja si myslím, že vieme nájsť ešte aj tretí pásový. A k tomu ešte je stále tento kolesový, pri ktorom je otázka, či dokáže mať namiesto 105-milimetrovej hlavne aj 120-milimetrovú hlaveň,“ avizoval.

Kaliňák dlhodobo avizuje, že Slovensko plánuje nakúpiť nové tanky. Vedenie rezortu by malo s armádou diskutovať o kúpe strojov s delami kalibru 120 milimetrov postavenými na ľahších podvozkoch. Minister to odôvodnil nižšou cenou a potrebami členitého terénu na Slovensku.

Kaliňák počas medzinárodnej obrannej výstavy v Bratislave spomenul dve riešenia. Jedným z nich je vozidlo CV90120 od medzinárodnej spoločnosti BAE Systems Hägglunds. Tá pre slovenskú armádu aktuálne vyrába bojové vozidlá CV9035 MkIV s kalibrom 35 milimetrov. Na výrobe sa podieľa aj slovenský zbrojársky priemysel.

Z ministrových vtedajších slov vyplýva, že druhým môže byť CFL-120 Karpat, na ktorého výrobe sa podieľal aj český zbrojársky holding CSG.

(tasr, bak)

  |  

Už aj Ferrari má prvý elektromobil

Ferrari predstavilo svoj prvý plne elektrický model s názvom Luce, no reakcia investorov bola výrazne chladnejšia, než automobilka očakávala. Akcie talianskeho výrobcu luxusných športových áut po predstavení elektromobilu podľa Bildu klesli približne o šesť percent.

Investori aj časť fanúšikov totiž spochybňujú, či si značka dokáže zachovať svoju identitu aj bez ikonického zvuku spaľovacieho motora.

Model Luce má päť sedadiel, výkon viac než tisíc koní, zrýchlenie z nuly na stovku za približne 2,5 sekundy a maximálnu rýchlosť nad 310 km/h. Cena má štartovať okolo 550-tisíc eur. Generálny riaditeľ Benedetto Vigna tvrdí, že prioritou bolo zachovať typický „pocit z Ferrari“ a až následne riešiť elektrický pohon.

Kontroverzie však vyvolal aj samotný dizajn. Na aute pracovali známi dizajnéri Jony Ive a Marc Newson, ktorí stáli aj za produktmi Apple. Výsledok preto časť fanúšikov vníma skôr ako futuristický technologický produkt než klasické Ferrari.

Automobilka sa zároveň snaží vyhnúť prudkej transformácii, akú zažíva Jaguar. Ferrari plánuje, že do roku 2030 budú čisto elektrické autá tvoriť len približne pätinu jeho ponuky. Zvyšok zostanú hybridy a tradičné spaľovacie modely.

(max)

  |  

Sudca odmietol obžalobu na Dušana Kováčika

Sudca Špecializovaného trestného súdu odmietol obžalobu z 20. apríla 2021 na bývalého šéfa zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Vec vrátil prokurátorovi, lebo zistil závažné procesné chyby spočívajúce v porušení práva obvineného na obhajobu a na spravodlivý proces.

Prokurátor podľa sudcu nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a obžaloba nespĺňa náležitosti podľa Trestného poriadku. Vyplýva to z informácií, ktoré potvrdila hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Iveta Pulman Erdélyiová. Na prípad upozornil portál Aktuality.sk.

Obžaloba na Kováčika sa týkala zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločinu prijímania úplatku, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal v lete 2024 dovolanie v prípade vtedy právoplatne odsúdeného Kováčika. Zároveň rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní.

Najvyšší súd 11. decembra 2025 rozhodol o dovolaní ministra spravodlivosti v prípade. Zrušil dovtedy právoplatný rozsudok najvyššieho súdu z roku 2022, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z roku 2021. Ten nariadil, aby vo veci znovu rozhodol.

Najvyšší súd odsúdil v máji 2022 Kováčika na osem rokov väzenia za prijímanie úplatku a vyzradenie informácií zo spisov. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Špecializovaný trestný súd mu v septembri 2021 pôvodne uložil 14-ročný trest väzenia.

(tasr, lud)

  |  

Turecká opozícia je v kríze, ľudových republikánov čaká kongres

Znovuvymenovaný predseda tureckej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kilicdaroglu oznámil, že strana zvolá nový kongres po splnení všetkých zákonných podmienok. Reagoval tak na rozhodnutie súdu, ktorý minulý týždeň odvolal doterajšie vedenie a opätovne dosadil Kilicdaroglua na čelo strany.

Kilicdaroglu spresnil, že o termíne kongresu rozhodne po konzultácii s právnym tímom strany. Zdôraznil, že celý proces musí byť v súlade so straníckymi pravidlami a tureckou legislatívou. Podľa jeho slov neexistuje iná možnosť než usporiadanie kongresu.

Zároveň odmietol špekulácie o možných čistkách či vylučovaní členov zo strany. Tvrdí, že akékoľvek disciplinárne opatrenia musia rešpektovať vnútorné pravidlá CHP. Kritizoval protesty podporovateľov zosadeného vedenia, ktorí po rozhodnutí súdu zablokovali vstup do centrály strany. Podľa Kilicdaroglua nie je správne brániť verejnosti ani poslancom vo vstupe do sídla opozície.

Odvolaný líder CHP Özgur Özel medzitým navrhol, aby o novom predsedovi nerozhodovali delegáti, ale približne dva milióny členov strany v celoštátnom hlasovaní.

Spor v CHP analytici označujú za ďalší test stavu tureckej demokracie a opozície voči prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.

(reuters, max)