Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Rada mieru pre Gazu zatiaľ nedostala sľúbené miliardy

Fond Svetovej banky určený pre Radu mieru spojenú s americkým prezidentom Donaldom Trumpom zatiaľ nedostal žiadne peniaze napriek prísľubom v hodnote 17 miliárd dolárov. Informoval o tom denník Financial Times.

Niektorí darcovia však podľa denníka poslali alebo vyčlenili peniaze mimo tohto fondu, najmä cez účet v banke JPMorgan. Ten nepodlieha rovnakým pravidlám transparentnosti a vykazovania ako fond Svetovej banky.

Maroko prispelo približne 20 miliónmi dolárov na fungovanie úradu Nikolaja Mladenova a palestínskeho technokratického výboru pre správu Gazy. Spojené arabské emiráty vyčlenili 100 miliónov dolárov na výcvik novej policajnej sily, tieto peniaze však zostávajú zmrazené.

Americké ministerstvo zahraničných vecí prisľúbilo presun 1,2 miliardy dolárov na projekty Rady mieru, financie však zatiaľ neuvoľnilo. Ďalších 50 miliónov dolárov chce Washington poslať priamo rade, kým však nevzniknú potrebné kontrolné mechanizmy, Kongres peniaze nepovolí.

Rada mieru začala pripravovať tendre na bezpečnostné a rekonštrukčné práce, zatiaľ však neudelila žiadne kontrakty. Podľa jej hovorcu organizácia stále nepôsobí priamo v Pásme Gazy, pretože podmienky Trumpovho plánu vrátane odzbrojenia Hamasu sa zatiaľ nenaplnili.

Financial Times uvádza, že na obnovu Gazy zatiaľ neputoval „ani jeden americký dolár“.

(jpost, bak)

Minúta  |  

Pojednávanie v kauze Očistec odložili na 8. júna

Špecializovaný trestný súd zrušil termín hlavného pojednávania v kauze Očistec naplánovaný na 1. júna. Pokračovať má 8. júna.

Dôvodom je, že obžalovaný Roman Stahl a jeho obhajca prevzali predvolanie spolu s uznesením o spojení veci až 25. mája. Obžalovaný následne nesúhlasil so skrátením päťdňovej lehoty na prípravu.

Proces sa začal 11. mája, no súd ho hneď odročil pre návrh na spojenie obžaloby s ďalšou kauzou týkajúcou sa Romana Stahla. K spojeniu vecí došlo 13. mája.

Kauza Očistec sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny v najvyšších zložkách polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018. Medzi obžalovanými sú podnikateľ Norbert Bödör, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, exprezident Finančnej správy František Imrecze či viacerí bývalí funkcionári NAKA.

Obžaloba ich viní zo založenia a z podpory zločineckej skupiny, z korupcie a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Viacerí obžalovaní vinu odmietajú a proces označujú za politicky motivovaný.

(tasr, bak)

Minúta  |  

ZMOS žiada písomné usmernenie k dlhovej brzde

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rešpektuje vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer), podľa ktorých samosprávy pri zostavovaní rozpočtov nebudú limitované opatreniami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy. Zároveň však žiada Ministerstvo financií SR o písomné usmernenie, že mestá a obce nebudú sankcionované. Po skončení 38. snemu ZMOS-u to uviedol predseda združenia Jozef Božik.

Podľa Božika súčasný ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti zaväzuje samosprávy schvaľovať vyrovnané rozpočty. Bez výnimky zo sankčného mechanizmu by mestá a obce nemohli čerpať úvery ani využívať rezervné fondy. ZMOS preto očakáva, že rezort financií potvrdí existenciu právneho riešenia. Do budúcnosti však podľa združenia bude potrebná novela ústavného zákona. Bez nej by samosprávy museli pristúpiť k výrazným škrtom.

ZMOS zároveň podporil svoj postup pri rokovaniach o novom programovom období eurofondov. Združenie chce presadiť, aby 30 percent z celkového objemu 18 až 19 miliárd eur smerovalo do projektov miest, obcí a regiónov. Cieľom je, aby samosprávy mohli čerpať viac financií než v súčasnom období.

Téma novely ústavného zákona rezonovala aj počas utorkového otvorenia snemu. Predstavitelia ZMOS-u vyzvali na jeho zmenu, premiér Fico však uviedol, že vláda novelu predkladať nebude, keďže podľa neho nastali okolnosti, pri ktorých zaniká povinnosť schvaľovať vyrovnané rozpočty. Diskutovali aj o postavení samospráv pri rozhodovaní o nových eurofondoch.

(tasr, bak)

Minúta  |  

V prípade útoku na zbrojovku zadržali ďalšieho podozrivého

V súvislosti s marcovým útokom na zbrojovku LPP Holding v Pardubiciach zadržala v stredu česká polícia ďalšieho podozrivého. Na sociálnej sieti X uviedla, že ide o cudzinca. Stíha ho pre trestný čin teroristického útoku.

„Dnes sme zadržali ďalšiu osobu cudzej štátnej príslušnosti v súvislosti s týmto prípadom. Kriminalisti NCTEKK (Národnej centrály proti terorizmu, extrémizmu a kybernetickej kriminalite) začali trestné stíhanie pre trestný čin teroristického útoku a účasti na teroristickej skupine. Aktuálne s osobou vykonávajú štandardné procesné úkony,“ uviedla polícia.

Okrem najnovšieho podozrivého zadržala polícia v rámci vyšetrovania tohto prípadu celkove už desať osôb, a to nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v Poľsku a v Bulharsku.

Požiar v priemyselnom areáli v Pardubiciach vypukol 20. marca nadránom. Hala, v ktorej začalo horieť, patrí českej zbrojovke LPP Holding, ktorá vyrába aj drony pre Ukrajinu. K útoku sa prihlásila dovtedy neznáma skupina The Earthquake Faction, ktorá tvrdí, že jej cieľom bolo zničiť „epicentrum izraelského zbrojárskeho priemyslu“ v Európe.

LPP Holding opakovane podotkla, že pre Izrael nič nevyrába.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kaliňák: Slovensko by mohlo nájsť tretieho dodávateľa tankov

Slovensko by mohlo nájsť aj tretieho dodávateľa tankov, ktoré ministerstvo obrany plánuje obstarať. Myslí si to minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý to uviedol po výjazdovom rokovaní vlády v Haniske. Spomenul aj kolesový transportér.

„Vieme o dvoch, ale ja si myslím, že vieme nájsť ešte aj tretí pásový. A k tomu ešte je stále tento kolesový, pri ktorom je otázka, či dokáže mať namiesto 105-milimetrovej hlavne aj 120-milimetrovú hlaveň,“ avizoval.

Kaliňák dlhodobo avizuje, že Slovensko plánuje nakúpiť nové tanky. Vedenie rezortu by malo s armádou diskutovať o kúpe strojov s delami kalibru 120 milimetrov postavenými na ľahších podvozkoch. Minister to odôvodnil nižšou cenou a potrebami členitého terénu na Slovensku.

Kaliňák počas medzinárodnej obrannej výstavy v Bratislave spomenul dve riešenia. Jedným z nich je vozidlo CV90120 od medzinárodnej spoločnosti BAE Systems Hägglunds. Tá pre slovenskú armádu aktuálne vyrába bojové vozidlá CV9035 MkIV s kalibrom 35 milimetrov. Na výrobe sa podieľa aj slovenský zbrojársky priemysel.

Z ministrových vtedajších slov vyplýva, že druhým môže byť CFL-120 Karpat, na ktorého výrobe sa podieľal aj český zbrojársky holding CSG.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Už aj Ferrari má prvý elektromobil

Ferrari predstavilo svoj prvý plne elektrický model s názvom Luce, no reakcia investorov bola výrazne chladnejšia, než automobilka očakávala. Akcie talianskeho výrobcu luxusných športových áut po predstavení elektromobilu podľa Bildu klesli približne o šesť percent.

Investori aj časť fanúšikov totiž spochybňujú, či si značka dokáže zachovať svoju identitu aj bez ikonického zvuku spaľovacieho motora.

Model Luce má päť sedadiel, výkon viac než tisíc koní, zrýchlenie z nuly na stovku za približne 2,5 sekundy a maximálnu rýchlosť nad 310 km/h. Cena má štartovať okolo 550-tisíc eur. Generálny riaditeľ Benedetto Vigna tvrdí, že prioritou bolo zachovať typický „pocit z Ferrari“ a až následne riešiť elektrický pohon.

Kontroverzie však vyvolal aj samotný dizajn. Na aute pracovali známi dizajnéri Jony Ive a Marc Newson, ktorí stáli aj za produktmi Apple. Výsledok preto časť fanúšikov vníma skôr ako futuristický technologický produkt než klasické Ferrari.

Automobilka sa zároveň snaží vyhnúť prudkej transformácii, akú zažíva Jaguar. Ferrari plánuje, že do roku 2030 budú čisto elektrické autá tvoriť len približne pätinu jeho ponuky. Zvyšok zostanú hybridy a tradičné spaľovacie modely.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.