Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát neposkytol údaje o medveďoch, ministerstvo zaplatí trovy

Ministerstvo životného prostredia SR musí zaplatiť súdne trovy v prípade neposkytnutia informácií o zastrelených medveďoch zo strany Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. O informácie žiadala iniciatíva My sme les na základe infozákona. Ochrana prírody uviedla, že rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave rešpektuje.

My sme les žiadala o záznamy obsahujúce pohlavie, hmotnosť či miesto usmrtenia medveďov zastrelených na Slovensku. ŠOP tieto informácie iniciatíve neposkytla a tá sa odvolala.

„Snaha o utajovanie týchto informácií však dospela až tak ďaleko, že ŠOP SR ministerstvu životného prostredia naše odvolanie vôbec neposlala. Celá vec tak skončila až na súde. Štátni ochranári sa po podaní žaloby spamätali. Ministerstvo nezákonné rozhodnutie ŠOP zrušilo a záznamy o zastrelených medveďoch sme získali,“ priblížil Marián Hletko z iniciatívy.

Súdny spor následne správny súd podľa My sme les zastavil, pričom žalobu označil za dôvodnú. Rozhodol preto, že envirorezort je povinný zaplatiť súdne trovy.

„Štátna ochrana prírody pri výkone svojej činnosti postupuje v súlade so všetkými platnými legislatívnymi ustanoveniami SR. V predmetnej veci rešpektujeme rozhodnutie správneho súdu,“ uviedol odbor komunikácie ŠOP.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ondruš: Revízia výsledkov vojny preniká aj do europarlamentu

Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) tvrdí, že v Európe pribúdajú politické signály smerujúce k revízii výsledkov druhej svetovej vojny. Za nebezpečné označil aj požiadavky na zrušenie Benešových dekrétov, ktoré sa objavili v rezolúcii Európskeho parlamentu kritizujúcej Slovensko.

Ondruš pripomenul stretnutie Sudetonemeckého krajanského združenia v Brne a tvrdí, že nešlo o prejav zmierenia. Benešove dekréty podľa neho predstavovali súčasť povojnového vyrovnania s nacizmom a ich zrušenie by znamenalo spochybnenie potrestania fašistov a nacistov.

Snaha oživovať desaťročia staré spory má podľa europoslanca destabilizačný potenciál. Rezolúcie Európskeho parlamentu vníma najmä ako politické signály bez výrazného praktického dosahu. Tvrdí, že viacerí europoslanci hlasovali o Benešových dekrétoch bez znalosti témy.

Ondruš kritizoval aj samotnú rezolúciu o stave právneho štátu na Slovensku. Podľa neho obsahuje široko koncipované a neoverené obvinenia, pričom niektoré pasáže údajne prevzali zo staršej rezolúcie proti Maďarsku.

Za sporné označil aj výhrady týkajúce sa prístupu k interrupciám či korupcie pri eurofondoch. Poukázal pritom na situáciu v iných členských štátoch EÚ vrátane Poľska, Malty či Grécka.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šéfovia ČT a ČRo vyzvali Babiša zastaviť zmeny zákonov

Riaditelia Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) Hynek Chudárek a René Zavoral vyzvali premiéra Andreja Babiša, aby zastavil rokovania o návrhoch mediálnych zákonov a vytvoril odbornú pracovnú skupinu k budúcnosti verejnoprávnych médií.

Obaja odmietajú poslanecký návrh na zmenu koncesionárskych poplatkov aj vládny návrh zákona o médiách verejnej služby. Poslanecký návrh má od júla oslobodiť vybrané skupiny od poplatkov, vládny návrh počíta od budúceho roka s ich úplným zrušením a financovaním zo štátneho rozpočtu.

Riaditelia tvrdia, že na takú zásadnú zmenu neexistuje racionálny dôvod. Upozornili, že ČT a ČRo patria medzi najdôveryhodnejšie médiá v krajine, no nové návrhy by podľa nich viedli k zníženiu rozpočtov, destabilizácii a marginalizácii verejnoprávnych médií.

Zdôraznili, že systém koncesionárskych poplatkov zabezpečuje najvyššiu mieru nezávislosti od politickej a ekonomickej moci. Budúcnosť verejnoprávnych médií by podľa nich mala byť výsledkom širokej odbornej a spoločenskej diskusie, nie jednostranného politického rozhodnutia.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kaliňák spochybnil obavy Rybníčka o festival Pohoda

Primátor Trenčína Richard Rybníček vyjadril obavy o budúcnosť festivalu Pohoda na trenčianskom letisku. Tvrdí, že zástupcovia ministerstva obrany v dozornej rade Leteckých opravovní Trenčín sa zatiaľ nevyjadrili k podpore podpisu zmluvy na ďalšie roky. Situáciu označil za rizikovú a upozornil, že neistota môže mať vážne dôsledky pre kultúru aj regionálnu ekonomiku.

Rybníček poukázal na to, že iné podujatia vrátane festivalu Grape už majú zmluvy podpísané. Nevylučuje preto ani politický tlak na festival.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) však uviedol, že primátor má nesprávne informácie a nič ešte nie je uzavreté. Podľa neho sa rozširuje výrobný program firmy a otázne je, či zostane priestor na festival. Dodal, že pri rozvoji prevádzky je prirodzené obmedzovanie súkromných akcií na letiskách.

Kaliňák zároveň pripomenul, že Pohoda by sa mohla konať aj na iných letiskách, napríklad v Žiline alebo Piešťanoch.

Riaditeľ festivalu Michal Kaščák uviedol, že Pohoda má s leteckými opravovňami veľmi dobrý vzťah a k pokračovaniu má pozitívne signály. „Potvrdzovanie zásadných umelcov na rok 2027 je v plnom prúde, bez uvedenia miesta nám nikto zmluvu nepodpíše a môžeme tým prísť o rozhodujúce mená. Rovnako potrebujeme vedieť, či môžeme potvrdzovať partnerstvá, dodávateľov a rozbehnúť predpredaj,“ priblížil.

Vyjadrenia ministra Kaliňáka ho podľa jeho slov prekvapili. Podľa všeobecne známych informácií už majú iné podujatia podpísané zmluvy. Na ukončenie spolupráce zo strany opravovní nevidí dôvod.

(tasr, bak)

Minúta  |  

FT: Rada mieru pre Gazu zatiaľ nedostala sľúbené miliardy

Fond Svetovej banky určený pre Radu mieru spojenú s americkým prezidentom Donaldom Trumpom zatiaľ nedostal žiadne peniaze napriek prísľubom v hodnote 17 miliárd dolárov. Informoval o tom denník Financial Times.

Niektorí darcovia však podľa denníka poslali alebo vyčlenili peniaze mimo tohto fondu, najmä cez účet v banke JPMorgan. Ten nepodlieha rovnakým pravidlám transparentnosti a vykazovania ako fond Svetovej banky.

Maroko prispelo približne 20 miliónmi dolárov na fungovanie úradu Nikolaja Mladenova a palestínskeho technokratického výboru pre správu Gazy. Spojené arabské emiráty vyčlenili 100 miliónov dolárov na výcvik novej policajnej sily, tieto peniaze však zostávajú zmrazené.

Americké ministerstvo zahraničných vecí prisľúbilo presun 1,2 miliardy dolárov na projekty Rady mieru, financie však zatiaľ neuvoľnilo. Ďalších 50 miliónov dolárov chce Washington poslať priamo rade, kým však nevzniknú potrebné kontrolné mechanizmy, Kongres peniaze nepovolí.

Rada mieru začala pripravovať tendre na bezpečnostné a rekonštrukčné práce, zatiaľ však neudelila žiadne kontrakty. Podľa jej hovorcu organizácia stále nepôsobí priamo v Pásme Gazy, pretože podmienky Trumpovho plánu vrátane odzbrojenia Hamasu sa zatiaľ nenaplnili.

Financial Times uvádza, že na obnovu Gazy zatiaľ neputoval „ani jeden americký dolár“.

(jpost, bak)

Minúta  |  

Pojednávanie v kauze Očistec odložili na 8. júna

Špecializovaný trestný súd zrušil termín hlavného pojednávania v kauze Očistec naplánovaný na 1. júna. Pokračovať má 8. júna.

Dôvodom je, že obžalovaný Roman Stahl a jeho obhajca prevzali predvolanie spolu s uznesením o spojení veci až 25. mája. Obžalovaný následne nesúhlasil so skrátením päťdňovej lehoty na prípravu.

Proces sa začal 11. mája, no súd ho hneď odročil pre návrh na spojenie obžaloby s ďalšou kauzou týkajúcou sa Romana Stahla. K spojeniu vecí došlo 13. mája.

Kauza Očistec sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny v najvyšších zložkách polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018. Medzi obžalovanými sú podnikateľ Norbert Bödör, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, exprezident Finančnej správy František Imrecze či viacerí bývalí funkcionári NAKA.

Obžaloba ich viní zo založenia a z podpory zločineckej skupiny, z korupcie a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Viacerí obžalovaní vinu odmietajú a proces označujú za politicky motivovaný.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.