Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Investori vidia hlavný motor rastu v technológiách

Viac ako 60 percent investorov očakáva, že technológie budú v najbližších troch rokoch sektorom priťahujúcim najviac investícií. Vyplýva to z prieskumu PwC medzi 1 074 investičnými odborníkmi z 26 krajín.

Na ďalších miestach skončili správa aktív a majetku, energetika a verejné služby či bankovníctvo. Podľa PwC investori chcú, aby firmy držali krok s technologickou transformáciou a umelou inteligenciou. Zvýšenie investícií do tejto oblasti požaduje 92 percent respondentov.

Investori zároveň uvádzajú, že umelá inteligencia už prináša výsledky. V spoločnostiach zaznamenali rast produktivity, ziskovosti aj tržieb. Takmer 80 percent respondentov by zvýšilo investície do firiem zameraných na transformáciu v oblasti AI.

Prieskum však ukázal aj rastúci tlak na väčšiu transparentnosť. Len približne tretina investorov si myslí, že firmy zverejňujú dostatok informácií o svojich stratégiách a politikách v oblasti umelej inteligencie.

Najatraktívnejšou investičnou destináciou v nasledujúcich troch rokoch majú byť podľa investorov Spojené štáty pred Indiou, Čínou, Britániou a Spojenými arabskými emirátmi.

(tasr, bak)

Minúta  |  

OSN má obavy zo zabíjania Palestínčanov pri žltej línii v Gaze

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyjadril obavy z počtu Palestínčanov zabitých v blízkosti izraelskej armádnej línie v Pásme Gazy od októbrového prímeria. Podľa organizácie by mohlo ísť o nezákonné zabíjanie civilistov a vojnové zločiny.

OSN uviedla, že zo 453 potvrdených obetí od uzavretia prímeria do 5. februára zahynulo 152 ľudí pri takzvanej žltej línii, ktorú Izrael vyznačil na hranici s územím kontrolovaným Hamasom. Medzi obeťami bolo 102 mužov, 15 žien, 24 chlapcov a 11 dievčat.

Vedúci úradu OSN pre palestínske územia Ajith Sunghay vyhlásil, že dostupné informácie vyvolávajú vážne obavy, že izraelská armáda strieľa na civilistov len pre ich blízkosť k tejto oblasti. Podľa neho obete často nevykonávali žiadnu hrozbu a niektorých zastrelili pri bežných denných činnostiach.

Izrael tvrdí, že operácie v okolí línie slúžia na zabránenie militantným útokom. Od začiatku prímeria zároveň rozšíril zónu vojenskej kontroly, ktorá podľa izraelských máp pokrýva takmer dve tretiny Pásma Gazy.

Podľa zdravotníckych úradov v Gaze zahynulo od prímeria pri izraelských útokoch približne 900 Palestínčanov. Izrael počas rovnakého obdobia eviduje štyroch zabitých vojakov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Šaško chce spustiť kampaň na podporu očkovania

Ministerstvo zdravotníctva SR chce pripraviť informačnú a komunikačnú kampaň na podporu očkovania. Po rokovaní vlády v obci Haniska v okrese Košice-okolie to uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Chce, aby mu návrhy predstavili do mesiaca.

K téme očkovania absolvoval v utorok aj pracovné stretnutie s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom a hlavnou hygieničkou SR Tatianou Červeňovou.

Pokles očkovania je podľa Šaška celoeurópsky problém. „Požiadal som, že pokiaľ ide o povinné očkovania, ktoré tu máme roky, aby sme spoločne pripravili efektívnu komunikačnú aj informačnú kampaň, regionálne výjazdy a všetko v spolupráci s úradmi verejného zdravotníctva, hygienikmi, ale aj našimi vedcami a výskumníkmi,“ podotkol.

Minister nechce, aby pokles očkovanosti pokračoval, pretože potom klesá aj kolektívna imunita. „Predovšetkým ide o naše deti a o tých najzraniteľnejších pacientov,“ poznamenal.

Šaško deklaroval, že všetky finančné, marketingové a komunikačné zdroje ministerstva sú k dispozícii na kampaň.

(tasr, bak)

Minúta  |  

NDS má odstrániť protiprávny stav v tendri na D1 Turany – Hubová

Úrad pre verejné obstarávanie nariadil Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) odstrániť protiprávny stav v tendri na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová. Vyhovel jednej z námietok uchádzača proti podmienkam súťaže, ďalšie tri zamietol. NDS musí nápravu vykonať do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň uhradiť trovy konania vo výške 18 204 eur.

Úrad pre verejné obstarávanie požaduje, aby NDS upravila podmienky technickej a odbornej spôsobilosti. Skúsenosti uchádzačov sa majú po novom preukazovať samostatnými referenciami, teda aj z rôznych projektov.

Ide o druhý, paralelný tender na 13,5-kilometrový úsek D1 vrátane tunelov Korbeľka a Havran. NDS ho vyhlásila v marci 2026 s odhadovanou hodnotou 1,573 miliardy eur bez DPH. Zo súťaže mala odstrániť spornú časť pôvodného tendra z augusta 2024 v hodnote 1,473 miliardy eur bez DPH.

Prvý tender mali po rozhodnutí ÚVO z konca roka 2025 zrušiť pre porušenie pravidiel verejného obstarávania. NDS však podala správnu žalobu a žiadala aj odklad účinku rozhodnutia, pričom zároveň vyhlásila novú súťaž.

Správny súd nedávno návrh NDS na odkladný účinok zamietol. Podľa hovorkyne ministerstva dopravy Petry Poláčikovej pôvodný tender zrušia a NDS bude pokračovať v novom tendri. Rezort tvrdí, že vyhlásenie druhej súťaže ušetrilo približne dva mesiace času.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Čínska armáda zasahovala proti holandskej fregate

Čínska armáda oznámila, že nasadila námorné a letecké sily na vytlačenie holandskej fregaty De Ruyter, ktorú obvinila z nelegálneho vstupu do oblasti Paracelských ostrovov v spornom Juhočínskom mori.

Hovorca južného veliteľstva čínskej armády Čaj Š’-čchen uviedol, že vrtuľníky z fregaty opakovane „narušili čínsky vzdušný priestor“. Peking podľa neho dôrazne odmieta takéto kroky a bude chrániť svoju zvrchovanosť a bezpečnosť.

Holandsko reagovalo, že fregata operovala v súlade s medzinárodným právom. Podľa tamojších úradov sa loď plavila cez Juhočínske more z diplomatických, bezpečnostných a ekonomických dôvodov.

Spor predstavuje pomerne nezvyčajnú verejnú konfrontáciu medzi Čínou a Holandskom v tejto oblasti. Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more vrátane území, na ktoré si robia nárok aj Brunej, Indonézia, Malajzia, Filipíny a Vietnam.

Stály arbitrážny súd v Haagu v roku 2016 rozhodol, že čínske nároky nie sú v súlade s medzinárodným právom. Čína tento verdikt odmieta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nórsko sa pripojí pod francúzsky jadrový dáždnik

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe oznámil, že krajina sa zapojí do francúzskej iniciatívy jadrového odstrašenia. Rozhodnutie prichádza v čase rastúcich obáv v Európe z budúceho záväzku Spojených štátov k bezpečnosti regiónu.

Störe v stredu odcestoval do Paríža na rokovanie s prezidentom Emmanuelom Macronom a podpis novej obrannej dohody s Francúzskom. Podľa premiéra je dôvodom zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe, ruské prezbrojovanie vrátane jadrových kapacít a vojna proti Ukrajine.

Nórsko zároveň zdôraznilo, že v čase mieru nebudú na jeho území rozmiestnené jadrové zbrane.

Severská krajina, ktorá je členom NATO, no nie Európskej únie, susedí s Ruskom v Arktíde. Francúzsko už v marci ponúklo rozšírenie svojho jadrového dáždnika na ďalšie európske štáty. Po Poľsku a Litve sa tak Nórsko stane ďalšou krajinou pod francúzskou jadrovou ochranou.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.