Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsko sa pripojí pod francúzsky jadrový dáždnik

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe oznámil, že krajina sa zapojí do francúzskej iniciatívy jadrového odstrašenia. Rozhodnutie prichádza v čase rastúcich obáv v Európe z budúceho záväzku Spojených štátov k bezpečnosti regiónu.

Störe v stredu odcestoval do Paríža na rokovanie s prezidentom Emmanuelom Macronom a podpis novej obrannej dohody s Francúzskom. Podľa premiéra je dôvodom zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe, ruské prezbrojovanie vrátane jadrových kapacít a vojna proti Ukrajine.

Nórsko zároveň zdôraznilo, že v čase mieru nebudú na jeho území rozmiestnené jadrové zbrane.

Severská krajina, ktorá je členom NATO, no nie Európskej únie, susedí s Ruskom v Arktíde. Francúzsko už v marci ponúklo rozšírenie svojho jadrového dáždnika na ďalšie európske štáty. Po Poľsku a Litve sa tak Nórsko stane ďalšou krajinou pod francúzskou jadrovou ochranou.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Parlament ukončil deň debatou k predĺženiu volebného obdobia

Poslanci Národnej rady SR ukončili stredajšie rokovanie debatou o koaličných návrhoch na predĺženie volebného obdobia samospráv a parlamentu. O návrhoch Hlasu a SNS rokujú v spoločnej rozprave v druhom čítaní.

Hlas spolu s nezaradeným poslancom Romanom Malatincom navrhuje predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov. Zároveň chce umožniť skrátenie volebného obdobia parlamentu aj referendom.

SNS presadzuje predĺženie funkčného obdobia na päť rokov nielen pre samosprávy, ale aj pre Národnú radu SR. Keďže ide o zmenu ústavy, návrhy budú potrebovať najmenej 90 hlasov.

Opozičné PS návrhy kritizovalo. Podľa poslankyne Jany Hanuliakovej problém nespočíva v dĺžke volebného obdobia, ale v nefunkčných procesoch, veľkom počte malých obcí či nedostatku financií v samosprávach.

Koalícia tvrdí, že dlhšie volebné obdobie prinesie väčšiu stabilitu a umožní efektívnejšie realizovať strategické projekty a rozvojové plány.

Poslanci budú v rokovaní pokračovať vo štvrtok návrhmi ministerstva financií, počas dňa majú aj hlasovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pavel chce vyzvať vládu, aby sa zapojila do muničnej iniciatívy

Prezident Českej republiky Petr Pavel chce apelovať na vládu premiéra Andreja Babiša, aby sa zapojila do českej muničnej iniciatívy. Povedal to v stredu počas návštevy Estónska. Ako v utorok s odvolaním sa na Pavla uviedol denník Financial Times (FT), v súčasnosti na projekt prispieva deväť štátov.

„Od muničnej iniciatívy závisí skutočne asi 50 percent celej potreby Ukrajiny. A ak súčasná vôľa prispievať do tejto iniciatívy klesá, potom by sme my ako štát, ktorý túto iniciatívu založil a celý čas ju spravuje, mali ísť príkladom. To znamená, že by sme do nej mali tiež prispieť,“ povedal Pavel.

Prezident chce o tom hovoriť s vládou. Ak by Česká republika začala do projektu finančne prispievať, podľa Pavla by mali väčšiu snahu prispievať aj spojenci. Česko projekt v súčasnosti len riadi.

Denník FT v utorok s odvolaním sa na Pavlove vyjadrenie napísal, že počet prispievateľov do českej muničnej iniciatívy sa v porovnaní s vlaňajšími 18 krajinami znížil v tomto roku na polovicu. Projekt však podľa prezidenta funguje, aj keď pokles prispievateľov prináša ťažkosti.

Napriek tomu by Česká republika mohla dodať Ukrajine rovnaké množstvo munície ako vlani, myslí si prezident. Novinárom povedal, že zmluvy a financie zatiaľ pokrývajú viac než milión kusov munície veľkého kalibru. Podľa vyjadrenia poradcu premiéra pre národnú bezpečnosť Hynka Kmoníčka česká iniciatíva vlani Ukrajine dodala 1,96 milióna kusov spomínanej munície.

(tasr, bak)

Minúta  |  

USA odmietli tvrdenia iránskej televízie o dohode o Hormuze

Iránska štátna televízia informovala, že získala neoficiálny návrh memoranda o porozumení medzi Teheránom a Washingtonom o ukončení konfliktu medzi obomi krajinami. Dokument podľa nej ešte nie je finalizovaný a strany sa na ňom nemusia dohodnúť.

Podľa návrhu by Irán do mesiaca obnovil komerčnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv na úroveň spred vojny. Spojené štáty by na revanš ukončili námornú blokádu a stiahli vojenské sily z blízkosti Iránu.

Rámec dohody sa nevzťahuje na vojenské plavidlá a počíta s tým, že Teherán bude riadiť lodnú dopravu v prielive v spolupráci s Ománom. Iránska televízia zároveň uviedla, že Teherán nepodnikne žiadne kroky bez „hmatateľného overenia“.

Biely dom správu označil za „úplný výmysel“. Donald Trump vyhlásil, že USA zatiaľ nie sú spokojné s rokovaniami s Iránom a odmietol, že by sa diskutovalo o zmiernení sankcií, hoci podľa neho Teherán veľmi chce dosiahnuť dohodu. Dodal tiež, že súčasťou možnej dohody je otvorenie Hormuzského prielivu bez kontroly Iránu a že mu neprekáža prípadné prevzatie iránskeho obohateného uránu Ruskom alebo Čínou.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj v liste Trumpovi žiada viac systémov Patriot

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa o pomoc s protivzdušnou obranou a dodávkami rakiet pre systémy Patriot. V liste adresovanom Trumpovi a Kongresu upozornil, že balistické rakety zostávajú poslednou veľkou výhodou Ruska na bojisku.

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je pripravená nakúpiť potrebný počet systémov Patriot aj rakiet. Kyjev tvrdí, že ruské balistické rakety vie účinne zostreľovať len pomocou amerických rakiet pre systémy Patriot.

Ukrajina podľa prezidenta čelí rastúcej hrozbe, pričom tempo dodávok cez program NATO PURL už nezodpovedá situácii na fronte. Dodal, že pre krajinu bojujúcu o prežitie je bolestivé vidieť systémy Patriot bez rakiet.

Rusko pri nedeľnom masívnom útoku použilo podľa ukrajinského letectva 30 balistických rakiet, z ktorých sa podarilo zostreliť iba jedenásť. Zelenskyj zároveň tvrdí, že Moskva nasadila aj dve balistické rakety stredného doletu Orešnik, schopné niesť jadrové hlavice.

Ukrajinský prezident v liste poďakoval Spojeným štátom za podporu, no upozornil, že Vladimir Putin sa bude vyhýbať diplomacii, pokiaľ si Rusko zachová vojenskú prevahu v oblasti balistických rakiet.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Letecká nákladná doprava rastie, Nemecko zaostáva za susedmi

Letecká nákladná doprava zažíva nečakaný rast. Podľa Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA) vzrástol v júli 2025 globálny dopyt medziročne o 5,5 percenta, hoci svetový obchod ako celok výrazne nerastie. Firmy čoraz častejšie využívajú drahšiu leteckú dopravu, aby sa vyhli clám, meškaniam v lodnej doprave či výpadkom výroby.

Dopyt zvyšuje aj rozmach umelej inteligencie a dátových centier, ktoré potrebujú rýchle dodávky čipov, serverov a ďalšej elektroniky. Letecká doprava sa tak mení z drahej výnimky na strategickú súčasť dodávateľských reťazcov.

Najviac profitujú letiská a logistické firmy schopné zabezpečiť rýchle colné odbavenie a spoľahlivú manipuláciu s nákladom. V Európe výrazne posilňuje belgické letisko Liège, ktoré sa stalo významným centrom elektronického obchodu.

Naopak, Nemecko napriek silnému priemyslu stráca časť obchodu v prospech susedných krajín. Podľa Nemeckého leteckého zväzu klesol objem leteckej nákladnej dopravy v krajine od roku 2010 o 22 percent. Firmy kritizujú pomalšie colné procesy, vyššie náklady aj prísnejšie pravidlá než v Belgicku či Holandsku.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.