Preskočiť na obsah
  |  

NDS má odstrániť protiprávny stav v tendri na D1 Turany – Hubová

Úrad pre verejné obstarávanie nariadil Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) odstrániť protiprávny stav v tendri na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová. Vyhovel jednej z námietok uchádzača proti podmienkam súťaže, ďalšie tri zamietol. NDS musí nápravu vykonať do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň uhradiť trovy konania vo výške 18 204 eur.

Úrad pre verejné obstarávanie požaduje, aby NDS upravila podmienky technickej a odbornej spôsobilosti. Skúsenosti uchádzačov sa majú po novom preukazovať samostatnými referenciami, teda aj z rôznych projektov.

Ide o druhý, paralelný tender na 13,5-kilometrový úsek D1 vrátane tunelov Korbeľka a Havran. NDS ho vyhlásila v marci 2026 s odhadovanou hodnotou 1,573 miliardy eur bez DPH. Zo súťaže mala odstrániť spornú časť pôvodného tendra z augusta 2024 v hodnote 1,473 miliardy eur bez DPH.

Prvý tender mali po rozhodnutí ÚVO z konca roka 2025 zrušiť pre porušenie pravidiel verejného obstarávania. NDS však podala správnu žalobu a žiadala aj odklad účinku rozhodnutia, pričom zároveň vyhlásila novú súťaž.

Správny súd nedávno návrh NDS na odkladný účinok zamietol. Podľa hovorkyne ministerstva dopravy Petry Poláčikovej pôvodný tender zrušia a NDS bude pokračovať v novom tendri. Rezort tvrdí, že vyhlásenie druhej súťaže ušetrilo približne dva mesiace času.

(tasr, bak)

  |  

Čínska armáda zasahovala proti holandskej fregate

Čínska armáda oznámila, že nasadila námorné a letecké sily na vytlačenie holandskej fregaty De Ruyter, ktorú obvinila z nelegálneho vstupu do oblasti Paracelských ostrovov v spornom Juhočínskom mori.

Hovorca južného veliteľstva čínskej armády Čaj Š’-čchen uviedol, že vrtuľníky z fregaty opakovane „narušili čínsky vzdušný priestor“. Peking podľa neho dôrazne odmieta takéto kroky a bude chrániť svoju zvrchovanosť a bezpečnosť.

Holandsko reagovalo, že fregata operovala v súlade s medzinárodným právom. Podľa tamojších úradov sa loď plavila cez Juhočínske more z diplomatických, bezpečnostných a ekonomických dôvodov.

Spor predstavuje pomerne nezvyčajnú verejnú konfrontáciu medzi Čínou a Holandskom v tejto oblasti. Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more vrátane území, na ktoré si robia nárok aj Brunej, Indonézia, Malajzia, Filipíny a Vietnam.

Stály arbitrážny súd v Haagu v roku 2016 rozhodol, že čínske nároky nie sú v súlade s medzinárodným právom. Čína tento verdikt odmieta.

(reuters, bak)

  |  

Nórsko sa pripojí pod francúzsky jadrový dáždnik

Nórsky premiér Jonas Gahr Störe oznámil, že krajina sa zapojí do francúzskej iniciatívy jadrového odstrašenia. Rozhodnutie prichádza v čase rastúcich obáv v Európe z budúceho záväzku Spojených štátov k bezpečnosti regiónu.

Störe v stredu odcestoval do Paríža na rokovanie s prezidentom Emmanuelom Macronom a podpis novej obrannej dohody s Francúzskom. Podľa premiéra je dôvodom zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe, ruské prezbrojovanie vrátane jadrových kapacít a vojna proti Ukrajine.

Nórsko zároveň zdôraznilo, že v čase mieru nebudú na jeho území rozmiestnené jadrové zbrane.

Severská krajina, ktorá je členom NATO, no nie Európskej únie, susedí s Ruskom v Arktíde. Francúzsko už v marci ponúklo rozšírenie svojho jadrového dáždnika na ďalšie európske štáty. Po Poľsku a Litve sa tak Nórsko stane ďalšou krajinou pod francúzskou jadrovou ochranou.

(reuters, bak)

  |  

Parlament ukončil deň debatou k predĺženiu volebného obdobia

Poslanci Národnej rady SR ukončili stredajšie rokovanie debatou o koaličných návrhoch na predĺženie volebného obdobia samospráv a parlamentu. O návrhoch Hlasu a SNS rokujú v spoločnej rozprave v druhom čítaní.

Hlas spolu s nezaradeným poslancom Romanom Malatincom navrhuje predĺžiť volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov. Zároveň chce umožniť skrátenie volebného obdobia parlamentu aj referendom.

SNS presadzuje predĺženie funkčného obdobia na päť rokov nielen pre samosprávy, ale aj pre Národnú radu SR. Keďže ide o zmenu ústavy, návrhy budú potrebovať najmenej 90 hlasov.

Opozičné PS návrhy kritizovalo. Podľa poslankyne Jany Hanuliakovej problém nespočíva v dĺžke volebného obdobia, ale v nefunkčných procesoch, veľkom počte malých obcí či nedostatku financií v samosprávach.

Koalícia tvrdí, že dlhšie volebné obdobie prinesie väčšiu stabilitu a umožní efektívnejšie realizovať strategické projekty a rozvojové plány.

Poslanci budú v rokovaní pokračovať vo štvrtok návrhmi ministerstva financií, počas dňa majú aj hlasovať.

(tasr, bak)

  |  

Pavel chce vyzvať vládu, aby sa zapojila do muničnej iniciatívy

Prezident Českej republiky Petr Pavel chce apelovať na vládu premiéra Andreja Babiša, aby sa zapojila do českej muničnej iniciatívy. Povedal to v stredu počas návštevy Estónska. Ako v utorok s odvolaním sa na Pavla uviedol denník Financial Times (FT), v súčasnosti na projekt prispieva deväť štátov.

„Od muničnej iniciatívy závisí skutočne asi 50 percent celej potreby Ukrajiny. A ak súčasná vôľa prispievať do tejto iniciatívy klesá, potom by sme my ako štát, ktorý túto iniciatívu založil a celý čas ju spravuje, mali ísť príkladom. To znamená, že by sme do nej mali tiež prispieť,“ povedal Pavel.

Prezident chce o tom hovoriť s vládou. Ak by Česká republika začala do projektu finančne prispievať, podľa Pavla by mali väčšiu snahu prispievať aj spojenci. Česko projekt v súčasnosti len riadi.

Denník FT v utorok s odvolaním sa na Pavlove vyjadrenie napísal, že počet prispievateľov do českej muničnej iniciatívy sa v porovnaní s vlaňajšími 18 krajinami znížil v tomto roku na polovicu. Projekt však podľa prezidenta funguje, aj keď pokles prispievateľov prináša ťažkosti.

Napriek tomu by Česká republika mohla dodať Ukrajine rovnaké množstvo munície ako vlani, myslí si prezident. Novinárom povedal, že zmluvy a financie zatiaľ pokrývajú viac než milión kusov munície veľkého kalibru. Podľa vyjadrenia poradcu premiéra pre národnú bezpečnosť Hynka Kmoníčka česká iniciatíva vlani Ukrajine dodala 1,96 milióna kusov spomínanej munície.

(tasr, bak)

  |  

USA odmietli tvrdenia iránskej televízie o dohode o Hormuze

Iránska štátna televízia informovala, že získala neoficiálny návrh memoranda o porozumení medzi Teheránom a Washingtonom o ukončení konfliktu medzi obomi krajinami. Dokument podľa nej ešte nie je finalizovaný a strany sa na ňom nemusia dohodnúť.

Podľa návrhu by Irán do mesiaca obnovil komerčnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv na úroveň spred vojny. Spojené štáty by na revanš ukončili námornú blokádu a stiahli vojenské sily z blízkosti Iránu.

Rámec dohody sa nevzťahuje na vojenské plavidlá a počíta s tým, že Teherán bude riadiť lodnú dopravu v prielive v spolupráci s Ománom. Iránska televízia zároveň uviedla, že Teherán nepodnikne žiadne kroky bez „hmatateľného overenia“.

Biely dom správu označil za „úplný výmysel“. Donald Trump vyhlásil, že USA zatiaľ nie sú spokojné s rokovaniami s Iránom a odmietol, že by sa diskutovalo o zmiernení sankcií, hoci podľa neho Teherán veľmi chce dosiahnuť dohodu. Dodal tiež, že súčasťou možnej dohody je otvorenie Hormuzského prielivu bez kontroly Iránu a že mu neprekáža prípadné prevzatie iránskeho obohateného uránu Ruskom alebo Čínou.

(reuters, bak)