Preskočiť na obsah
  |  

Rusi oznámili nové zisky na fronte, Ukrajina ich spochybnila

Rusko tvrdí, že jeho jednotky obsadili ďalšie dve obce na Ukrajine. Konkrétne ide údajne o Hraniv v Charkovskej oblasti a Vozdvyživku v Záporožskej oblasti. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruské sily pokračujú v ofenzíve na viacerých úsekoch frontu. Ukrajinská armáda však tieto tvrdenia spochybnila.

Ukrajinská 14. armáda vyhlásila, že Hraniv zostáva pod kontrolou obranných síl a ruské útoky sa darí odrážať za vysokých strát protivníka.

V prípade Vozdvyživky vojenský analytický projekt DeepState tvrdí, že menšia skupina ruských vojakov síce do obce prenikla, no následne bola vytlačená alebo zničená.

Moskva v posledných mesiacoch pravidelne oznamuje obsadenie menších obcí najmä v Donbase a prihraničných regiónoch.

Ukrajina však na druhej strane tvrdí, že tempo ruského postupu sa spomalilo a jej armáda je v lepšej pozícii než pred niekoľkými mesiacmi. Rusko aktuálne kontroluje približne pätinu ukrajinského územia.

(reuters, mja)

  |  

Trump odmietol správy o dohode, USA útočili pri Hormuze

Spojené štáty podnikli nové vojenské útoky proti iránskym dronom a infraštruktúre v oblasti Hormuzského prielivu. Podľa amerického predstaviteľa armáda zostrelila štyri iránske útočné drony a zasiahla riadiace centrum v prístavnom meste Bandar Abbás, z ktorého mal byť vypustený ďalší bezpilotný stroj.

Washington tvrdí, že išlo o obranné opatrenia na ochranu amerických síl a obchodnej lodnej dopravy v strategickom prielive.

Napätie sa vystupňovalo len niekoľko hodín po tom, ako prezident USA Donald Trump poprel správy o pripravovanej dohode medzi Iránom a Ománom o spoločnej správe lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.

Trump zároveň vyhlásil, že žiadna krajina nebude mať kontrolu nad touto medzinárodnou vodnou cestou a pohrozil aj Ománu. Irán tvrdí, že jeho Revolučné gardy iba varovnými výstrelmi zastavili americký tanker.

(reuters, mja)

  |  

Rusko a Kazachstan pripravili dohody o jadrovej elektrárni

Moskva a Astana plánujú počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina podpísať dve medzivládne dohody týkajúce sa výstavby prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane. Pre denník Izvestija to uviedol šéf Rosatomu Alexej Lichačev.

Pripravené sú dohoda o výstavbe elektrárne aj dokument o finančnej spolupráci vrátane poskytnutia úveru. Strany sa zároveň dohodli na texte kontraktu, ktorý obsahuje cenu projektu, harmonogram realizácie aj účasť kazašských spoločností.

Lichačev uviedol, že elektráreň by mohla začať fungovať už v nasledujúcom desaťročí. Dovtedy však bude potrebné pripraviť stavebnú základňu, personál, získať potrebné povolenia a zaškoliť kazašských dodávateľov podľa ruských bezpečnostných štandardov.

(tass, bak)

  |  

Biden sa súdi pre zverejnenie súkromných nahrávok

Bývalý americký prezident Joe Biden podal žalobu na ministerstvo spravodlivosti USA, aby zabránil zverejneniu zvukových nahrávok a prepisov súkromných rozhovorov so svojím životopiscom z rokov 2016 a 2017.

Žaloba prišla pred plánovaným odovzdaním materiálov výboru Snemovne reprezentantov pre justíciu a konzervatívnej Heritage Foundation. Nahrávky boli súčasťou vyšetrovania osobitného prokurátora Roberta Hura z roku 2023 o Bidenovom nakladaní s utajovanými dokumentmi. Hur napokon trestné obvinenia nevzniesol.

Podľa žaloby ministerstvo pôvodne odmietalo žiadosť Heritage Foundation o sprístupnenie materiálov podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Situácia sa údajne zmenila po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta.

Biden žiada súd, aby označil požiadavku kongresového výboru za neplatnú a zabránil zverejneniu záznamov. Jeho hovorca TJ Ducklo uviedol, že bývalý prezident spolupracoval s vyšetrovaním pod podmienkou, že nahrávky nezverejnia. „Nejde o transparentnosť. Ide o politiku,“ vyhlásil.

Nahrávky vznikli v Bidenovom dome pri príprave memoárov Promise Me, Dad z roku 2017 o chorobe jeho syna Beaua a rozhodovaní o prezidentskej kandidatúre.

(reuters, bak)

  |  

Izrael zabil ďalšieho veliteľa ozbrojeného krídla Hamasu

Izrael zabil Muhammada Awdu, šéfa ozbrojeného krídla Hamasu v Pásme Gazy. Palestínčania mu v stredu vystrojili pohreb v meste Gaza, deň po izraelskom útoku.

Izraelská armáda uviedla, že Awda zahynul pri cielenom útoku v utorok večer. Len niečo vyše týždňa predtým Izrael zabil aj jeho predchodcu Izaddína Haddáda.

Pri útoku podľa Awdovej rodiny zahynuli aj jeho manželka a syn. Zdravotnícke úrady v Gaze uviedli, že úder si vyžiadal najmenej ďalších troch mŕtvych a viac ako 20 zranených. Zasiahol horné poschodie obytného domu v štvrti Rimal.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že Awda v čase útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 viedol spravodajskú divíziu hnutia a približne pred týždňom nahradil zabitého Haddáda.

Zdroje blízke Hamasu tvrdia, že Awda bol pravdepodobne posledným žijúcim členom vyššieho velenia ozbrojeného krídla Hamasu v Gaze. Izrael tvrdí, že údermi po prímerí bráni útokom a oslabuje Hamas.

(reuters, lud)

  |  

Von der Leyenová hovorila so Zelenským o vstupe Ukrajiny do EÚ

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským rokovala o ďalšom postupe Ukrajiny smerom k členstvu v Európskej únii. Podľa nej budú najbližšie týždne dôležité pre „rozhodujúce kroky v prístupovom procese“.

Ukrajina sa usiluje o otvorenie ďalších rokovacích kapitol a tvrdí, že pokračuje v reformách potrebných na vstup do EÚ. Zelenskyj nedávno vyhlásil, že príležitosť na pokrok sa zvýšila po volebnej porážke maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý dlhodobo patrí medzi najväčších odporcov ukrajinského členstva.

Nemecký kancelár Friedrich Merz tento mesiac navrhol, aby Ukrajina získala dočasné „pridružené členstvo“ v EÚ. To by jej umožnilo zúčastňovať sa na rokovaniach a práci európskych inštitúcií bez hlasovacích práv. Zelenskyj návrh odmietol ako nespravodlivý.

Von der Leyenová zároveň zdôraznila pokračujúcu podporu Európy pre Ukrajinu vo vojne s Ruskom. Podľa nej patria protivzdušná obrana, drony a systémy proti dronom medzi hlavné obranné priority Európy a Ukrajina bude do týchto snáh plne zapojená.

(reuters, lud)