Preskočiť na obsah
  |  

Trumpov fond na obnovu Gazy zatiaľ nedostal ani dolár

Fond určený na obnovu Pásma Gazy pod vedením iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa zatiaľ nedostal žiadne reálne finančné prostriedky, hoci členské krajiny verejne prisľúbili miliardové príspevky. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj oboznámený s fungovaním takzvanej Rady mieru.

Trump vytvoril tento orgán po prímerí medzi Izraelom a Hamasom s cieľom koordinovať povojnovú obnovu Gazy. Fond spravuje Svetová banka a podporuje ho aj Organizácia Spojených národov.

Podľa zdroja však peniaze zatiaľ neboli prevedené, pretože samotná fáza obnovy sa ešte oficiálne nezačala. Izrael totiž naďalej kontroluje väčšinu územia Gazy a vojenské operácie pokračujú aj po vyhlásení prímeria.

Trump sľúbil príspevok desať miliárd dolárov, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty prisľúbili najmenej po jednej miliarde. Odhady EÚ a OSN hovoria, že obnova Gazy si v nasledujúcom desaťročí vyžiada viac než 70 miliárd dolárov.

(mja)

  |  

Kyjev žiada USA o urgentnú pomoc, chýbajú rakety Patriot

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v liste adresovanom Donaldovi Trumpovi varoval pred kritickým nedostatkom systémov protivzdušnej obrany, najmä rakiet schopných ničiť balistické strely.

Podľa dokumentu, ktorý získal portál Kyiv Independent, je Ukrajina pri ochrane pred ruskými balistickými útokmi takmer úplne závislá od Spojených štátov.

Kyjev upozorňuje, že tempo dodávok amerických zbraní a rakiet Patriot už nestačí na rastúcu intenzitu ruských útokov.

Rusko v posledných dňoch vystupňovalo vzdušné údery a počas jedinej noci vyslalo na Ukrajinu desiatky rakiet a stovky dronov. Moskva zároveň otvorene hrozí ďalšími útokmi na Kyjev vrátane zásahov proti „centrám rozhodovania“.

Zelenskyj preto požiadal Trumpa aj americký Kongres o urýchlené dodávky rakiet Patriot PAC-3 a ďalších systémov protivzdušnej obrany. Zdôraznil, že väčšinu ruských rakiet je možné zastaviť, ak Ukrajina dostane dostatok moderných obranných prostriedkov.

(mja)

  |  

Ukrajina a Moldavsko sa priblížili k EÚ, čakajú ich prvé rokovania

Ukrajina a Moldavsko by mohli už v júni urobiť významný krok smerom k členstvu v Európskej únii. Európska komisia chce navrhnúť otvorenie prvého balíka rokovacích kapitol, ktoré sa týkajú základných demokratických, ekonomických a inštitucionálnych pravidiel EÚ, informuje agentúra Unian.

Očakáva sa, že návrh bude predstavený 16. júna v Bruseli.

Doterajší postup Kyjeva na ceste do Únie dlhodobo blokovalo Maďarsko vedené Viktorom Orbánom. Po zmene vlády v Budapešti však nový premiér Péter Magyar naznačil pragmatickejší prístup, hoci otázku podpory Ukrajiny spája s odblokovaním eurofondov pre Maďarsko.

Diskusia o budúcej podobe členstva Ukrajiny pokračuje aj medzi európskymi lídrami. Nemecký kancelár Friedrich Merz nedávno navrhol model pridruženého členstva bez plných hlasovacích práv.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento model odmietol. Podľa neho si Ukrajina zaslúži plnohodnotné členstvo, keďže podľa jeho slov bráni Európu pred Ruskom.

(mja)

  |  

Rusi oznámili nové zisky na fronte, Ukrajina ich spochybnila

Rusko tvrdí, že jeho jednotky obsadili ďalšie dve obce na Ukrajine. Konkrétne ide údajne o Hraniv v Charkovskej oblasti a Vozdvyživku v Záporožskej oblasti. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruské sily pokračujú v ofenzíve na viacerých úsekoch frontu. Ukrajinská armáda však tieto tvrdenia spochybnila.

Ukrajinská 14. armáda vyhlásila, že Hraniv zostáva pod kontrolou obranných síl a ruské útoky sa darí odrážať za vysokých strát protivníka.

V prípade Vozdvyživky vojenský analytický projekt DeepState tvrdí, že menšia skupina ruských vojakov síce do obce prenikla, no následne bola vytlačená alebo zničená.

Moskva v posledných mesiacoch pravidelne oznamuje obsadenie menších obcí najmä v Donbase a prihraničných regiónoch.

Ukrajina však na druhej strane tvrdí, že tempo ruského postupu sa spomalilo a jej armáda je v lepšej pozícii než pred niekoľkými mesiacmi. Rusko aktuálne kontroluje približne pätinu ukrajinského územia.

(reuters, mja)

  |  

Trump odmietol správy o dohode, USA útočili pri Hormuze

Spojené štáty podnikli nové vojenské útoky proti iránskym dronom a infraštruktúre v oblasti Hormuzského prielivu. Podľa amerického predstaviteľa armáda zostrelila štyri iránske útočné drony a zasiahla riadiace centrum v prístavnom meste Bandar Abbás, z ktorého mal byť vypustený ďalší bezpilotný stroj.

Washington tvrdí, že išlo o obranné opatrenia na ochranu amerických síl a obchodnej lodnej dopravy v strategickom prielive.

Napätie sa vystupňovalo len niekoľko hodín po tom, ako prezident USA Donald Trump poprel správy o pripravovanej dohode medzi Iránom a Ománom o spoločnej správe lodnej dopravy v Hormuzskom prielive.

Trump zároveň vyhlásil, že žiadna krajina nebude mať kontrolu nad touto medzinárodnou vodnou cestou a pohrozil aj Ománu. Irán tvrdí, že jeho Revolučné gardy iba varovnými výstrelmi zastavili americký tanker.

(reuters, mja)

  |  

Rusko a Kazachstan pripravili dohody o jadrovej elektrárni

Moskva a Astana plánujú počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina podpísať dve medzivládne dohody týkajúce sa výstavby prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane. Pre denník Izvestija to uviedol šéf Rosatomu Alexej Lichačev.

Pripravené sú dohoda o výstavbe elektrárne aj dokument o finančnej spolupráci vrátane poskytnutia úveru. Strany sa zároveň dohodli na texte kontraktu, ktorý obsahuje cenu projektu, harmonogram realizácie aj účasť kazašských spoločností.

Lichačev uviedol, že elektráreň by mohla začať fungovať už v nasledujúcom desaťročí. Dovtedy však bude potrebné pripraviť stavebnú základňu, personál, získať potrebné povolenia a zaškoliť kazašských dodávateľov podľa ruských bezpečnostných štandardov.

(tass, bak)