Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko čaká vyššia inflácia, varujú ekonómovia

Nemecká ekonomika čelí podľa tamojšej Rady ekonomických expertov ďalšiemu spomaleniu rastu aj rastúcemu tlaku na sociálny systém.

Analytici portálu Sachverstäendigenrat upozorňujú, že vojna v Iráne zvýšila ceny energií, čo zrýchľuje infláciu a oslabuje kúpnu silu domácností. Nemecké hospodárstvo by malo v roku 2026 vzrásť len o 0,5 percenta a v roku 2027 o 0,8 percenta.

Odborníci zároveň varujú pred prudkým rastom odvodov do sociálnych poisťovní. Ak sa pravidlá nezmenia, celkové odvody na zdravotné, dôchodkové či opatrovateľské poistenie môžu do roku 2040 stúpnuť takmer na 50 percent.

Vyššie odvody by podľa expertov zdražili pracovnú silu, znížili čisté príjmy domácností a oslabili ekonomický rast.

Najväčšie problémy vidia experti v zdravotnom a opatrovateľskom systéme. Navrhujú obmedziť rast nemocničných výdavkov, reformovať financovanie liekov a zamerať opatrovateľské dávky na najpotrebnejších pacientov.

(mja)

  |  

Trump znovu žaluje Wall Street Journal pre článok o Epsteinovi

Donald Trump opätovne podal žalobu za ohováranie proti denníku Wall Street Journal a žiada najmenej desať miliárd dolárov odškodného za článok o jeho údajnom spojení so zosnulým sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom.

Prezident USA tvrdí, že noviny poškodili jeho reputáciu tým, že zverejnili informáciu o narodeninovej karte s jeho podpisom adresovanej Epsteinovi. Trump aj jeho právnici označujú dokument za falzifikát, a to aj napriek tomu, že sa objavil medzi materiálmi zverejnenými počas vyšetrovania Epsteinovho prípadu.

Žaloba smeruje proti mediálnemu magnátovi Rupertovi Murdochovi, spoločnostiam Dow Jones a News Corp, ich vedeniu aj dvom reportérom Wall Street Journal. Trump tvrdí, že noviny vedome ignorovali pravdu alebo zámerne neoverili fakty.

Federálny sudca pôvodnú žalobu v apríli zamietol s tým, že Trump nepreukázal takzvaný „skutočný úmysel poškodiť“, ktorý americké právo vyžaduje pri žalobách verejných činiteľov za ohováranie.

(reuters, mja)

  |  

Pentagón plánuje stiahnuť polovicu útočných kapacít z Európy

Spojené štáty plánujú výrazne obmedziť svoje útočné vojenské kapacity v Európe, čo vyvoláva obavy medzi európskymi členmi NATO. Podľa informácií TVP World chce Washington znížiť približne polovicu svojich prostriedkov dlhého dosahu vrátane stíhačiek, bombardérov, lietadlových lodí, dronov či ponoriek.

Jadrový odstrašujúci potenciál USA v Európe by však mal zostať zachovaný.

Administratíva Donalda Trumpa zároveň tlačí na európske štáty, aby rýchlo zvýšili vlastné obranné kapacity a pripravili plán náhrady amerických síl ešte pred júlovým samitom NATO v Ankare.

Európske krajiny zatiaľ nedokážu plnohodnotne nahradiť americké schopnosti, najmä v oblasti strategického prieskumu.

Podľa expertov nejde len o vojenské čísla, ale aj o politický signál. Obmedzenie americkej prítomnosti môže oslabiť dôveryhodnosť NATO a prinútiť Európu budovať vlastný plán bezpečnosti nezávislejší od Washingtonu.

(mja)

  |  

Meta spustila platené balíky pre Facebook, Instagram aj WhatsApp

Meta spúšťa nové platené predplatné pre svoje najväčšie sociálne siete a komunikačné platformy. Používatelia Facebooku, Instagramu a WhatsAppu získajú za mesačný poplatok prístup k exkluzívnym funkciám, ktoré majú zlepšiť personalizáciu, prácu s publikom aj tvorbu obsahu, informuje web TechCrunch.

Najväčšie novinky sa týkajú Instagramu, kde predplatitelia uvidia podrobnejšie štatistiky príbehov či získajú možnosť zvýrazniť obsah pre väčší dosah.

Meta zároveň oznámila testovanie nových AI a profesionálnych balíkov pod značkou Meta One. Prémiové AI predplatné má ponúknuť výkonnejšie funkcie umelej inteligencie vrátane pokročilého generovania obrázkov a videí či hlbšieho spracovania zložitejších úloh.

Firma plánuje aj špeciálne balíky pre tvorcov obsahu a firmy, ktoré získajú lepšiu viditeľnosť na Facebooku a Instagrame, rozšírené analytické nástroje či podporu pri propagácii obsahu. Meta sa týmto krokom snaží diverzifikovať príjmy a znížiť závislosť od reklamného biznisu.

(mja)

  |  

Trumpov fond na obnovu Gazy zatiaľ nedostal ani dolár

Fond určený na obnovu Pásma Gazy pod vedením iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa zatiaľ nedostal žiadne reálne finančné prostriedky, hoci členské krajiny verejne prisľúbili miliardové príspevky. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj oboznámený s fungovaním takzvanej Rady mieru.

Trump vytvoril tento orgán po prímerí medzi Izraelom a Hamasom s cieľom koordinovať povojnovú obnovu Gazy. Fond spravuje Svetová banka a podporuje ho aj Organizácia Spojených národov.

Podľa zdroja však peniaze zatiaľ neboli prevedené, pretože samotná fáza obnovy sa ešte oficiálne nezačala. Izrael totiž naďalej kontroluje väčšinu územia Gazy a vojenské operácie pokračujú aj po vyhlásení prímeria.

Trump sľúbil príspevok desať miliárd dolárov, Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty prisľúbili najmenej po jednej miliarde. Odhady EÚ a OSN hovoria, že obnova Gazy si v nasledujúcom desaťročí vyžiada viac než 70 miliárd dolárov.

(mja)

  |  

Kyjev žiada USA o urgentnú pomoc, chýbajú rakety Patriot

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v liste adresovanom Donaldovi Trumpovi varoval pred kritickým nedostatkom systémov protivzdušnej obrany, najmä rakiet schopných ničiť balistické strely.

Podľa dokumentu, ktorý získal portál Kyiv Independent, je Ukrajina pri ochrane pred ruskými balistickými útokmi takmer úplne závislá od Spojených štátov.

Kyjev upozorňuje, že tempo dodávok amerických zbraní a rakiet Patriot už nestačí na rastúcu intenzitu ruských útokov.

Rusko v posledných dňoch vystupňovalo vzdušné údery a počas jedinej noci vyslalo na Ukrajinu desiatky rakiet a stovky dronov. Moskva zároveň otvorene hrozí ďalšími útokmi na Kyjev vrátane zásahov proti „centrám rozhodovania“.

Zelenskyj preto požiadal Trumpa aj americký Kongres o urýchlené dodávky rakiet Patriot PAC-3 a ďalších systémov protivzdušnej obrany. Zdôraznil, že väčšinu ruských rakiet je možné zastaviť, ak Ukrajina dostane dostatok moderných obranných prostriedkov.

(mja)