Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovákov láka bratislavské letisko do Mykonosu aj Tel Avivu

Bratislavské letisko rozširuje ponuku pravidelných liniek o tri nové destinácie. Letecká spoločnosť Wizz Air spúšťa spojenia do izraelského Tel Avivu, na grécky ostrov Mykonos a do čiernohorskej Podgorice. Nové linky majú posilniť letnú turistickú sezónu aj prílev zahraničných návštevníkov na Slovensko.

Od 28. mája začne Wizz Air lietať medzi Bratislavou a Tel Avivom trikrát týždenne – v utorok, vo štvrtok a v nedeľu. Bratislavské letisko očakáva vysoký záujem najmä zo strany izraelských turistov. Podľa zástupcov letiska sú prvé lety už výrazne obsadené. K incomingovej turistike majú prispieť aj charterové lety izraelskej spoločnosti Arkia Israeli Airlines.

Začiatkom júna pribudne ďalšia letná destinácia – grécky Mykonos. Priame spojenie bude fungovať od 8. júna do konca októbra dvakrát týždenne, vždy v pondelok a piatok. Letisko očakáva, že grécke ostrovy budú patriť medzi najžiadanejšie dovolenkové destinácie tohtoročného leta.

Len pred týždňom zároveň Wizz Air spustil pravidelnú linku do Podgorice v Čiernej Hore. Lety budú dostupné trikrát týždenne počas celej letnej sezóny až do 24. októbra 2026. Podľa letiska ide o atraktívnu možnosť na krátke pobyty aj dlhšie dovolenky pri Jadrane.

Všetky nové spojenia zabezpečí Wizz Air lietadlami Airbus A321neo s kapacitou 239 cestujúcich.

(tasr, max)

Minúta  |  

Škótsky parlament podporil referendum o nezávislosti

Škótsky parlament podporil návrh na usporiadanie ďalšieho referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva. Poslanci v Edinburghu hlasovali podľa portálu der Standard pomerom 72 ku 55 za to, aby sa právomoc vyhlásiť referendum preniesla na britskú vládu.

Návrh predložil škótsky premiér John Swinney zo Škótskej národnej strany (SNP), ktorá dlhodobo presadzuje odtrhnutie od Spojeného kráľovstva. Swinney oznámil, že v najbližších týždňoch začne rokovania s britským premiérom Keirom Starmerom.

Britská vláda však okamžite zopakovala, že ďalšie referendum nepodporuje a neexistuje naň dostatočný politický ani spoločenský konsenzus.

Otázka nezávislosti sa znovu dostala do centra škótskej politiky po brexite. Zatiaľ čo väčšina Britov v roku 2016 hlasovala za odchod z EÚ, Škóti výrazne podporili zotrvanie v Únii. Už v roku 2014 pritom v referende odmietlo nezávislosť 55 percent voličov.

Najvyšší súd Spojeného kráľovstva v roku 2022 rozhodol, že nové referendum môže byť vyhlásené len so súhlasom britskej vlády. SNP napriek tomu pokračuje v tlaku na Londýn. Swinney navyše argumentuje aj rastúcou podporou pravicovo-populistickej strany Reform UK Nigela Faragea a tvrdí, že Škótsko by malo rozhodnúť o svojej budúcnosti ešte pred britskými voľbami plánovanými na rok 2029.

(max)

Minúta  |  

EÚ vraj zatiaľ nevymenuje vyjednávača s Ruskom

Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa stretávajú na Cypre, kde budú rokovať o zhoršujúcej sa situácii na Ukrajine aj na Blízkom východe. Hlavnou témou je podľa Tagesschau otázka, akú úlohu môže Európska únia zohrávať pri diplomatickom riešení vojny na Ukrajine, keďže doterajšie kontakty s Moskvou viedli najmä Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová podľa svojho úradu presadzuje zvýšenie tlaku na Rusko, a to aj po nedávnych útokoch na Kyjev a pokračujúcich hrozbách smerom k EÚ. Napriek debatám však Únia zatiaľ neplánuje vymenovať osobitného vyslanca alebo hlavného vyjednávača pre možné mierové rokovania s Ruskom.

Viaceré členské štáty vrátane Nemecka považujú za dôležitejšie najprv určiť spoločnú stratégiu a ciele rokovaní.

V zákulisí sa pritom objavili mená potenciálnych kandidátov ako Angela Merkelová, Alexander Stubb či Mario Draghi, no konkrétne rozhodnutia zatiaľ nepadli.

Diskusie na Cypre sa budú venovať aj napätiu na Blízkom východe, najmä vojne s Iránom a situácii okolo Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre globálne dodávky ropy a plynu. Na rokovania boli prizvaní aj predstavitelia Indie a Saudskej Arábie.

(max)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament ratifikoval pôžičku 90 miliárd eur od EÚ

Poslanci ukrajinského parlamentu vo štvrtok ratifikovali úverovú dohodu s Európskou úniou vo výške 90 miliárd eur. Balík makrofinančnej pomoci predložil parlamentu prezident Volodymyr Zelenskyj po podpise memoranda s EÚ z minulého týždňa.

Dohoda bola dlhé mesiace zablokovaná maďarským vetom, ktoré nová vláda v Budapešti nedávno stiahla. Už tento rok by Ukrajina mohla získať 8,35 miliardy eur v troch splátkach, no ich vyplatenie je podmienené reformami a daňovými opatreniami požadovanými Medzinárodným menovým fondom (MMF).

Súčasťou zmien majú byť aj nové pravidlá zdaňovania príjmov z digitálnych platforiem. Do Kyjeva zároveň pricestovala monitorovacia misia MMF, ktorá preverí plnenie podmienok úverového programu v hodnote 8,1 miliardy dolárov.

Ukrajina už piaty rok financuje väčšinu obranných výdavkov z domácich zdrojov, zatiaľ čo sociálne a humanitárne potreby pokrýva najmä zahraničná pomoc. Parlament má zároveň rokovať aj o zvýšení vojenských výdavkov práve vďaka novému európskemu úveru.

(reuters, max)

Minúta  |  

FIFA zdražila vstupenky na MS, finále aj za dva milióny dolárov

Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 v USA, Kanade a Mexiku sa podľa analytikov stanú najdrahšou kultúrnou udalosťou v histórii. FIFA pod vedením Gianniho Infantina výrazne zmenila systém predaja vstupeniek a po prvý raz prevzala ich distribúciu priamo pod svoju kontrolu, píše Economist.

Organizácia zároveň zaviedla dynamické stanovovanie cien, pri ktorom sa suma za lístky zvyšuje podľa aktuálneho dopytu.

Najlacnejšie vstupenky na zápasy skupinovej fázy stáli v priemere okolo dvesto dolárov, zatiaľ čo lístky na finále sa začínali na sume viac ako dvetisíc dolárov. Niektoré vstupenky na rozhodujúci duel turnaja podľa dostupných údajov predávali až za dva milióny dolárov. Fanúšikovia Brazílie by za tri zápasy svojho tímu v skupine zaplatili približne 3 800 dolárov, čo je najviac zo všetkých krajín.

FIFA zároveň otvorila oficiálny sekundárny trh, z ktorého si berie 15-percentnú províziu od kupujúceho aj predávajúceho. Po zohľadnení inflácie sú ceny vstupeniek viac než dvojnásobné oproti šampionátu v Katare v roku 2022 a približne štvornásobné v porovnaní s MS 1994 v USA.

Analytici však upozorňujú, že príliš drahé vstupenky môžu odradiť tradičných futbalových fanúšikov a poškodiť atmosféru turnaja.

(max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok podmieni rozpočet zvýšením platov policajtov

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) plánuje zvyšovať policajné platy. Jeho koaličná strana tým podmieni prijatie štátneho rozpočtu na budúci rok.

„Urobím všetko pre to, aby súčasťou budúceho rozpočtu bolo aj zvýšenie platov policajtov, zásadné zvýšenie platov policajtov. Máme to v programovom vyhlásení vlády a bude to jedna z podmienok Hlasu. Bez toho rozpočet schválený nebude,“ vyhlásil Šutaj Eštok. Rokovania o príprave rozpočtu sa podľa neho začali v týchto dňoch. Minister hovoril o novej platovej triede.

Šéf rezortu vnútra zároveň reagoval na slová predsedu opozičného PS Michala Šimečku k dôchodkom. Deklaroval, že kým bude ministrom, nebude siahať na sociálny systém polície a iných bezpečnostných zložiek.

Šimečka na sociálnej sieti vysvetľoval, že nepresadzuje rušenie výsluhových dôchodkov, ako je to podľa neho interpretované. V relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo, kde kritizované výroky povedal, hovoril o adresnosti 13. dôchodkov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.