Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Škótsky parlament podporil referendum o nezávislosti

Škótsky parlament podporil návrh na usporiadanie ďalšieho referenda o nezávislosti od Spojeného kráľovstva. Poslanci v Edinburghu hlasovali podľa portálu der Standard pomerom 72 ku 55 za to, aby sa právomoc vyhlásiť referendum preniesla na britskú vládu.

Návrh predložil škótsky premiér John Swinney zo Škótskej národnej strany (SNP), ktorá dlhodobo presadzuje odtrhnutie od Spojeného kráľovstva. Swinney oznámil, že v najbližších týždňoch začne rokovania s britským premiérom Keirom Starmerom.

Britská vláda však okamžite zopakovala, že ďalšie referendum nepodporuje a neexistuje naň dostatočný politický ani spoločenský konsenzus.

Otázka nezávislosti sa znovu dostala do centra škótskej politiky po brexite. Zatiaľ čo väčšina Britov v roku 2016 hlasovala za odchod z EÚ, Škóti výrazne podporili zotrvanie v Únii. Už v roku 2014 pritom v referende odmietlo nezávislosť 55 percent voličov.

Najvyšší súd Spojeného kráľovstva v roku 2022 rozhodol, že nové referendum môže byť vyhlásené len so súhlasom britskej vlády. SNP napriek tomu pokračuje v tlaku na Londýn. Swinney navyše argumentuje aj rastúcou podporou pravicovo-populistickej strany Reform UK Nigela Faragea a tvrdí, že Škótsko by malo rozhodnúť o svojej budúcnosti ešte pred britskými voľbami plánovanými na rok 2029.

(max)

Minúta  |  

EÚ vraj zatiaľ nevymenuje vyjednávača s Ruskom

Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa stretávajú na Cypre, kde budú rokovať o zhoršujúcej sa situácii na Ukrajine aj na Blízkom východe. Hlavnou témou je podľa Tagesschau otázka, akú úlohu môže Európska únia zohrávať pri diplomatickom riešení vojny na Ukrajine, keďže doterajšie kontakty s Moskvou viedli najmä Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová podľa svojho úradu presadzuje zvýšenie tlaku na Rusko, a to aj po nedávnych útokoch na Kyjev a pokračujúcich hrozbách smerom k EÚ. Napriek debatám však Únia zatiaľ neplánuje vymenovať osobitného vyslanca alebo hlavného vyjednávača pre možné mierové rokovania s Ruskom.

Viaceré členské štáty vrátane Nemecka považujú za dôležitejšie najprv určiť spoločnú stratégiu a ciele rokovaní.

V zákulisí sa pritom objavili mená potenciálnych kandidátov ako Angela Merkelová, Alexander Stubb či Mario Draghi, no konkrétne rozhodnutia zatiaľ nepadli.

Diskusie na Cypre sa budú venovať aj napätiu na Blízkom východe, najmä vojne s Iránom a situácii okolo Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre globálne dodávky ropy a plynu. Na rokovania boli prizvaní aj predstavitelia Indie a Saudskej Arábie.

(max)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament ratifikoval pôžičku 90 miliárd eur od EÚ

Poslanci ukrajinského parlamentu vo štvrtok ratifikovali úverovú dohodu s Európskou úniou vo výške 90 miliárd eur. Balík makrofinančnej pomoci predložil parlamentu prezident Volodymyr Zelenskyj po podpise memoranda s EÚ z minulého týždňa.

Dohoda bola dlhé mesiace zablokovaná maďarským vetom, ktoré nová vláda v Budapešti nedávno stiahla. Už tento rok by Ukrajina mohla získať 8,35 miliardy eur v troch splátkach, no ich vyplatenie je podmienené reformami a daňovými opatreniami požadovanými Medzinárodným menovým fondom (MMF).

Súčasťou zmien majú byť aj nové pravidlá zdaňovania príjmov z digitálnych platforiem. Do Kyjeva zároveň pricestovala monitorovacia misia MMF, ktorá preverí plnenie podmienok úverového programu v hodnote 8,1 miliardy dolárov.

Ukrajina už piaty rok financuje väčšinu obranných výdavkov z domácich zdrojov, zatiaľ čo sociálne a humanitárne potreby pokrýva najmä zahraničná pomoc. Parlament má zároveň rokovať aj o zvýšení vojenských výdavkov práve vďaka novému európskemu úveru.

(reuters, max)

Minúta  |  

FIFA zdražila vstupenky na MS, finále aj za dva milióny dolárov

Majstrovstvá sveta vo futbale 2026 v USA, Kanade a Mexiku sa podľa analytikov stanú najdrahšou kultúrnou udalosťou v histórii. FIFA pod vedením Gianniho Infantina výrazne zmenila systém predaja vstupeniek a po prvý raz prevzala ich distribúciu priamo pod svoju kontrolu, píše Economist.

Organizácia zároveň zaviedla dynamické stanovovanie cien, pri ktorom sa suma za lístky zvyšuje podľa aktuálneho dopytu.

Najlacnejšie vstupenky na zápasy skupinovej fázy stáli v priemere okolo dvesto dolárov, zatiaľ čo lístky na finále sa začínali na sume viac ako dvetisíc dolárov. Niektoré vstupenky na rozhodujúci duel turnaja podľa dostupných údajov predávali až za dva milióny dolárov. Fanúšikovia Brazílie by za tri zápasy svojho tímu v skupine zaplatili približne 3 800 dolárov, čo je najviac zo všetkých krajín.

FIFA zároveň otvorila oficiálny sekundárny trh, z ktorého si berie 15-percentnú províziu od kupujúceho aj predávajúceho. Po zohľadnení inflácie sú ceny vstupeniek viac než dvojnásobné oproti šampionátu v Katare v roku 2022 a približne štvornásobné v porovnaní s MS 1994 v USA.

Analytici však upozorňujú, že príliš drahé vstupenky môžu odradiť tradičných futbalových fanúšikov a poškodiť atmosféru turnaja.

(max)

Minúta  |  

Šutaj Eštok podmieni rozpočet zvýšením platov policajtov

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) plánuje zvyšovať policajné platy. Jeho koaličná strana tým podmieni prijatie štátneho rozpočtu na budúci rok.

„Urobím všetko pre to, aby súčasťou budúceho rozpočtu bolo aj zvýšenie platov policajtov, zásadné zvýšenie platov policajtov. Máme to v programovom vyhlásení vlády a bude to jedna z podmienok Hlasu. Bez toho rozpočet schválený nebude,“ vyhlásil Šutaj Eštok. Rokovania o príprave rozpočtu sa podľa neho začali v týchto dňoch. Minister hovoril o novej platovej triede.

Šéf rezortu vnútra zároveň reagoval na slová predsedu opozičného PS Michala Šimečku k dôchodkom. Deklaroval, že kým bude ministrom, nebude siahať na sociálny systém polície a iných bezpečnostných zložiek.

Šimečka na sociálnej sieti vysvetľoval, že nepresadzuje rušenie výsluhových dôchodkov, ako je to podľa neho interpretované. V relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo, kde kritizované výroky povedal, hovoril o adresnosti 13. dôchodkov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Proces útočníka Samuela pokračuje výsluchmi svedkov

Hlavné pojednávanie v prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, pri ktorom prišli o život dve osoby, pokračuje na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku výsluchmi svedkov cez telemost. Samuel Straško čelí obžalobe z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy.

Svedkovia sa nachádzajú v priestoroch kežmarského pracoviska Okresného súdu Poprad. Predseda senátu ŠTS Milan Cisarik ozrejmil, že o obsahu ich výpovedí nie je možné v tomto štádiu trestného konania informovať. Médiá tak môžu prinášať informácie výlučne o tom, čo sa na hlavnom pojednávaní deje.

Obžalovaný na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a chce vypovedať až po vykonaní všetkých dôkazov. Znalec však konštatoval, že u mladíka jestvuje nenávisť voči ženám. Útok, pri ktorom zomreli zástupkyňa riaditeľky školy a študentka, sa stal 16. januára 2025. Ďalšiu žiačku útočník zranil.

Podozrivého zo spáchania skutku, v tom čase 18-ročného študenta, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Súd rozhodol o jeho vzatí do väzby, kde sa nachádza doteraz.

Obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podal v závere januára 2026 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove. Spis pripojený k obžalobe pozostáva z desiatich zväzkov s rozsahom 3 830 strán a početných vecných dôkazov. Obsahuje aj 16 znaleckých dokazovaní.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.