Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Bratislave riešili budúcnosť recyklácie a zálohových systémov

Bratislava hostila medzinárodnú konferenciu o budúcnosti zálohových systémov a obehového hospodárstva, na ktorej odborníci z celej Európy diskutovali o pripravovaných pravidlách EÚ pre recykláciu a opätovné využívanie materiálov. Podujatie organizovala Európska asociácia zálohových systémov (EDRSA) v spolupráci so slovenským Správcom zálohového systému.

Hlavnou témou bolo pripravované Nariadenie o obehovom hospodárstve, ktoré chce Európska únia prijať v druhej polovici roka 2026. Diskusia sa sústredila najmä na úlohu zálohových systémov pri plnení environmentálnych cieľov Únie a na možnosti, ako spojiť ekologické opatrenia s konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu.

Na konferencii sa zúčastnilo približne 120 expertov z 26 krajín, vrátane výrobcov nápojov, recyklačných spoločností, zástupcov európskych inštitúcií či technologických firiem pôsobiacich v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

Prezident EDRSA Marián Áč zdôraznil, že európske zálohové systémy prinášajú výsledky pri ochrane životného prostredia aj pri podpore recyklácie materiálov. Podľa neho je dôležité, aby pripravovaná legislatíva pomohla nielen ekologickým cieľom, ale prispela aj k posilneniu konkurencieschopnosti Európy.

Diskutéri sa venovali aj technologickým inováciám, digitálnej sledovateľnosti obalov a lepšiemu zberu materiálov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Magyar: Maďarsko je veľmi blízko k dohode o eurofondoch

„Nechcem to zakríknuť, ale sme teraz veľmi blízko k dohode,“ oznámil maďarský premiér Péter Magyar na margo uvoľnenia miliárd dolárov zo zmrazených eurofondov Európskej únie. Podľa jeho slov už Maďarsko dosiahlo s Bruselom zhodu vo viacerých kľúčových otázkach, aj keď otvorené zostávajú najmä témy spojené s bojom proti korupcii a kontrolou využívania financií.

Magyar pricestoval do Bruselu na rokovania o fondoch, ktoré EÚ zablokovala ešte počas vlády Viktora Orbána pre obavy z porušovania princípov právneho štátu. Premiér podotkol, že v piatok absolvuje stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, kde chcú doladiť posledné sporné body.

Pre maďarskú ekonomiku je dohoda zásadná. Krajina už niekoľko rokov zápasí so stagnáciou hospodárstva aj napätým štátnym rozpočtom. Budapešť potrebuje sprístupniť najmä peniaze z európskeho plánu obnovy, v rámci ktorého ide približne o 10 miliárd eur vo forme grantov a úverov.

Magyar zároveň oznámil, že Maďarsko plánuje podať oficiálnu žiadosť o vstup do Európskej prokuratúry, čo Brusel dlhodobo požadoval ako súčasť protikorupčných opatrení.

V otázke Ukrajiny zopakoval, že Budapešť podporí rokovania o vstupe Kyjeva do EÚ len v prípade dohody o právach maďarskej menšiny na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia chce odvolať Kaliňáka pre chaos okolo nemocnice

Opozičné strany chcú v najbližších dňoch podať návrh na odvolanie ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) pre problémy spojené s výstavbou novej nemocnice v Prešove. Kritizujú najmä netransparentnosť projektu, podozrenia z nehospodárnosti a otázniky okolo povoľovacích procesov.

Poslanec KDH Peter Stachura tvrdí, že výstavbu nemocnice zbytočne urýchľujú pred parlamentnými voľbami a projekt podľa neho nemuseli realizovať v takom tempe. Oskar Dvořák z PS zase hovorí o politickej zodpovednosti ministra, ktorý podľa opozície mohol problematické verejné obstarávanie zastaviť skôr.

Poslanec SaS Tomáš Szalay upozornil aj na možné chýbajúce posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), čo by mohlo podľa neho spôsobiť vážne právne problémy.

Kaliňák kritiku odmieta a označuje ju za pokus opozície zastaviť výstavbu strategickej nemocnice. Spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer) deklaruje, že stavebný dozor nezlyhal. Ministerstvo obrany pritom už pozastavilo časť výstavby po kontrole kvality nosných prvkov stavby a následne odstúpilo od pôvodnej zmluvy so zhotoviteľom. Na dokončenie nemocnice vypísalo novú súťaž.

Nová nemocnica v Prešove má mať viac ako 1 000 lôžok a patrí medzi strategické investície štátu. Opozícia však varuje, že bez jasných povolení a realistického harmonogramu hrozí ďalší problematický megaprojekt, podobný nedokončeným Rázsochám.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel napomenul Slovensko za meškanie pri ochrane pracovníkov

Európska komisia začala právne kroky proti viacerým členským štátom EÚ, vrátane Slovenska, pre oneskorené zavedenie nových pravidiel na ochranu pracovníkov pred nebezpečnými chemickými látkami. Slovensko patrí medzi 10 krajín, ktoré podľa Bruselu nestihli včas transponovať smernicu zameranú na ochranu zamestnancov pred olovom a diizokyanátmi do svojej národnej legislatívy.

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu a poskytla mu dvojmesačnú lehotu na nápravu. Ak krajina neprijme potrebné opatrenia alebo neposkytne uspokojivé vysvetlenie, Brusel môže pristúpiť k ďalšiemu kroku a vydať odôvodnené stanovisko.

Nová smernica výrazne sprísňuje limity vystavenia pracovníkov olovu a jeho zlúčeninám, ktoré sú považované za nebezpečné reprotoxické látky. Po prvýkrát zároveň stanovuje záväzné limity aj pre diizokyanáty, chemikálie spájané s astmou z povolania a ďalšími vážnymi zdravotnými problémami.

Eurokomisia upozorňuje, že nové pravidlá majú posilniť ochranu zdravia pracovníkov v priemyselných odvetviach, kde dochádza ku kontaktu s toxickými látkami. Slovensko spolu s ďalšími krajinami malo smernicu zapracovať do svojho právneho poriadku najneskôr do 9. apríla 2026, čo sa podľa Bruselu nestalo v plnom rozsahu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko postaví prvú jadrovú elektráreň v Kazachstane

Rusko a Kazachstan vo štvrtok podpísali dohodu o výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane. Projekt vznikne pri jazere Balchaš na juhovýchode krajiny a Moskva naň poskytne aj rozsiahly exportný úver.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev označil dohodu za strategicky významný projekt a počas stretnutia s Vladimirom Putinom poďakoval Rusku za podporu pri jeho realizácii. Elektráreň má vzniknúť v obci Ulken, ktorú si krajina vybrala po referende v roku 2024, v ktorom obyvatelia podporili rozvoj jadrovej energetiky.

Kazachstan patrí medzi najväčších producentov uránu na svete, no zároveň je krajinou poznačenou sovietskymi jadrovými testmi z minulého storočia. Debata o využívaní jadrovej energie preto v krajine trvá už približne dve desaťročia.

Podľa kazašskej agentúry pre jadrovú energiu bude mať elektráreň dva reaktory a celkové náklady dosiahnu približne 15 miliárd dolárov. Rusko by malo financovať asi 85 percent projektu formou úveru. Kazachstan plánuje do roku 2035 vybudovať jadrové kapacity s výkonom 2,4 gigawattu, aby pokryl rastúcu spotrebu energie a znížil závislosť od uhlia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre útok na škole v Spišskej Starej Vsi vedú ďalšie stíhanie

V prípade minuloročného útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi v okrese Kežmarok, pri ktorom prišli o život dve osoby, stíhajú podľa portálu tvnoviny.sk aj spolužiaka obžalovaného Samuela Straška. Toho údajne v čine podporoval, obvinený je vraj zo schvaľovania trestného činu.

Dvojica si pred útokom písala a spomínaný mladík Samuela údajne v spáchaní činu podporoval. Údajne po skutku zverejnil status na sociálnej sieti, že sa konečne Samuel pomstil, a nazval ho bosom.

Hovorca prešovskej krajskej prokuratúry Michal Sovič však neskôr reagoval, že pre schvaľovanie a neprekazenie trestného činu vedú stíhanie, no žiadnu osobu zatiaľ neobvinili. Potvrdila to aj hovorkyňa prešovskej polície Jana Ligdayová.

Podozrivého zo spáchania skutku, v tom čase 18-ročného študenta Samuela Straška, polícia obvinila z úkladnej vraždy. Súd rozhodol o jeho vzatí do väzby, kde sa nachádza doteraz. Aj vo štvrtok pokračoval súd v hlavnom pojednávaní, obžalovaný trvá na svojej nevine.

Obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podal v závere januára 2026 prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove. Spis pripojený k obžalobe pozostáva z desiatich zväzkov s rozsahom 3 830 strán a početných vecných dôkazov. Obsahuje aj 16 znaleckých dokazovaní.

(max, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.