Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ posiela trom krajinám experimentálny liek proti hantavírusu

Európska komisia oznámila, že do Francúzska, Španielska a Holandska smerujú prvé dávky experimentálneho antivírusového lieku favipiravir na liečbu hantavírusu. Reaguje tak na rastúce obavy po prepuknutí nákazy spojenej s výletnou loďou, kde doteraz potvrdili 13 prípadov infekcie a traja ľudia zomreli.

Favipiravir označila Európska agentúra pre lieky za najperspektívnejšieho dostupného kandidáta na liečbu hantavírusu v rámci klinických skúšok alebo takzvaného súcitného použitia. Liečivo poskytla japonská spoločnosť Fujifilm Pharmaceuticals, ktorá darovala 1 400 tabliet pre krajiny najviac zasiahnuté aktuálnym ohniskom.

Nakazení pacienti sa aktuálne liečia okrem Francúzska, Španielska a Holandska aj vo Švajčiarsku, Spojených štátoch a Južnej Afrike. Európska únia zároveň spustila núdzové obstarávanie ďalších dávok pre prípad, že by sa počet prípadov v najbližších týždňoch zvýšil.

Hantavírusy sa prenášajú najmä prostredníctvom hlodavcov a môžu spôsobovať závažné ochorenia. Podľa WHO sa vo svete každoročne objaví až 100-tisíc prípadov, pričom úmrtnosť závisí od konkrétneho kmeňa vírusu. Odborníci zároveň upozorňujú, že vírus sa medzi ľuďmi šíri len veľmi obmedzene, čo znižuje riziko rozsiahlej epidémie.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO mení velenie v Pobaltí, chce posilniť odstrašenie Ruska

Nemecko-holandský zbor (1GNC) prevezme v polovici roka významnú úlohu v obranných plánoch NATO na východnom krídle Aliancie. V rámci nového usporiadania bude zodpovedať za velenie a koordináciu pozemných síl NATO v Estónsku a Lotyšsku, čo by malo posilniť obranu Pobaltia a odstrašovanie Ruska.

Rozhodnutie nadväzuje na dohodu spojencov zo samitu NATO vo Vilniuse v roku 2023, kde Aliancia predstavila nový model síl s cieľom rýchlejšie reagovať na možné bezpečnostné hrozby. NATO následne požiadalo Holandsko a Nemecko, aby ponúkli 1GNC ako taktické veliteľstvo pre región pobaltských štátov. Doteraz túto úlohu plnil Mnohonárodný zbor Severovýchod.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zdôraznil, že ide o ďalší krok k väčšej európskej zodpovednosti za bezpečnosť kontinentu. Podľa neho je 1GNC príkladom úspešnej mnohonárodnej spolupráce, keďže vo veliteľstve pôsobia vojaci zo 16 krajín NATO.

Zbor so sídlom v Münsteri dokáže veliť približne 50-tisíc vojakom v čase mieru, krízy aj ozbrojeného konfliktu. V minulosti sa podieľal napríklad na operáciách ISAF v Afganistane či na pohotovostných silách NATO.

(max)

Minúta  |  

V Bratislave riešili budúcnosť recyklácie a zálohových systémov

Bratislava hostila medzinárodnú konferenciu o budúcnosti zálohových systémov a obehového hospodárstva, na ktorej odborníci z celej Európy diskutovali o pripravovaných pravidlách EÚ pre recykláciu a opätovné využívanie materiálov. Podujatie organizovala Európska asociácia zálohových systémov (EDRSA) v spolupráci so slovenským Správcom zálohového systému.

Hlavnou témou bolo pripravované Nariadenie o obehovom hospodárstve, ktoré chce Európska únia prijať v druhej polovici roka 2026. Diskusia sa sústredila najmä na úlohu zálohových systémov pri plnení environmentálnych cieľov Únie a na možnosti, ako spojiť ekologické opatrenia s konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu.

Na konferencii sa zúčastnilo približne 120 expertov z 26 krajín, vrátane výrobcov nápojov, recyklačných spoločností, zástupcov európskych inštitúcií či technologických firiem pôsobiacich v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

Prezident EDRSA Marián Áč zdôraznil, že európske zálohové systémy prinášajú výsledky pri ochrane životného prostredia aj pri podpore recyklácie materiálov. Podľa neho je dôležité, aby pripravovaná legislatíva pomohla nielen ekologickým cieľom, ale prispela aj k posilneniu konkurencieschopnosti Európy.

Diskutéri sa venovali aj technologickým inováciám, digitálnej sledovateľnosti obalov a lepšiemu zberu materiálov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Magyar: Maďarsko je veľmi blízko k dohode o eurofondoch

„Nechcem to zakríknuť, ale sme teraz veľmi blízko k dohode,“ oznámil maďarský premiér Péter Magyar na margo uvoľnenia miliárd dolárov zo zmrazených eurofondov Európskej únie. Podľa jeho slov už Maďarsko dosiahlo s Bruselom zhodu vo viacerých kľúčových otázkach, aj keď otvorené zostávajú najmä témy spojené s bojom proti korupcii a kontrolou využívania financií.

Magyar pricestoval do Bruselu na rokovania o fondoch, ktoré EÚ zablokovala ešte počas vlády Viktora Orbána pre obavy z porušovania princípov právneho štátu. Premiér podotkol, že v piatok absolvuje stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, kde chcú doladiť posledné sporné body.

Pre maďarskú ekonomiku je dohoda zásadná. Krajina už niekoľko rokov zápasí so stagnáciou hospodárstva aj napätým štátnym rozpočtom. Budapešť potrebuje sprístupniť najmä peniaze z európskeho plánu obnovy, v rámci ktorého ide približne o 10 miliárd eur vo forme grantov a úverov.

Magyar zároveň oznámil, že Maďarsko plánuje podať oficiálnu žiadosť o vstup do Európskej prokuratúry, čo Brusel dlhodobo požadoval ako súčasť protikorupčných opatrení.

V otázke Ukrajiny zopakoval, že Budapešť podporí rokovania o vstupe Kyjeva do EÚ len v prípade dohody o právach maďarskej menšiny na Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Opozícia chce odvolať Kaliňáka pre chaos okolo nemocnice

Opozičné strany chcú v najbližších dňoch podať návrh na odvolanie ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) pre problémy spojené s výstavbou novej nemocnice v Prešove. Kritizujú najmä netransparentnosť projektu, podozrenia z nehospodárnosti a otázniky okolo povoľovacích procesov.

Poslanec KDH Peter Stachura tvrdí, že výstavbu nemocnice zbytočne urýchľujú pred parlamentnými voľbami a projekt podľa neho nemuseli realizovať v takom tempe. Oskar Dvořák z PS zase hovorí o politickej zodpovednosti ministra, ktorý podľa opozície mohol problematické verejné obstarávanie zastaviť skôr.

Poslanec SaS Tomáš Szalay upozornil aj na možné chýbajúce posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), čo by mohlo podľa neho spôsobiť vážne právne problémy.

Kaliňák kritiku odmieta a označuje ju za pokus opozície zastaviť výstavbu strategickej nemocnice. Spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer) deklaruje, že stavebný dozor nezlyhal. Ministerstvo obrany pritom už pozastavilo časť výstavby po kontrole kvality nosných prvkov stavby a následne odstúpilo od pôvodnej zmluvy so zhotoviteľom. Na dokončenie nemocnice vypísalo novú súťaž.

Nová nemocnica v Prešove má mať viac ako 1 000 lôžok a patrí medzi strategické investície štátu. Opozícia však varuje, že bez jasných povolení a realistického harmonogramu hrozí ďalší problematický megaprojekt, podobný nedokončeným Rázsochám.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel napomenul Slovensko za meškanie pri ochrane pracovníkov

Európska komisia začala právne kroky proti viacerým členským štátom EÚ, vrátane Slovenska, pre oneskorené zavedenie nových pravidiel na ochranu pracovníkov pred nebezpečnými chemickými látkami. Slovensko patrí medzi 10 krajín, ktoré podľa Bruselu nestihli včas transponovať smernicu zameranú na ochranu zamestnancov pred olovom a diizokyanátmi do svojej národnej legislatívy.

Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu a poskytla mu dvojmesačnú lehotu na nápravu. Ak krajina neprijme potrebné opatrenia alebo neposkytne uspokojivé vysvetlenie, Brusel môže pristúpiť k ďalšiemu kroku a vydať odôvodnené stanovisko.

Nová smernica výrazne sprísňuje limity vystavenia pracovníkov olovu a jeho zlúčeninám, ktoré sú považované za nebezpečné reprotoxické látky. Po prvýkrát zároveň stanovuje záväzné limity aj pre diizokyanáty, chemikálie spájané s astmou z povolania a ďalšími vážnymi zdravotnými problémami.

Eurokomisia upozorňuje, že nové pravidlá majú posilniť ochranu zdravia pracovníkov v priemyselných odvetviach, kde dochádza ku kontaktu s toxickými látkami. Slovensko spolu s ďalšími krajinami malo smernicu zapracovať do svojho právneho poriadku najneskôr do 9. apríla 2026, čo sa podľa Bruselu nestalo v plnom rozsahu.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.