Biobankový výskum prináša veľké medicínske možnosti, ale zároveň vyvoláva etické otázky. Vzorky odobrané z ľudského materiálu, ktoré sa uchovávajú v biobankách, by mali slúžiť na ďalší genetický výskum, vývoj liekov, výskum rakoviny či iné biomedicínske projekty. Genetické údaje sú však veľmi citlivé.
Na stole ministerstva zdravotníctva leží návrh zákona o biobankách, ktorý však v rámci medzirezortného pripomienkového konania skritizovali a pripomienkovali viaceré inštitúcie, organizácie, občianske združenia či verejnosť.
Viaceré zmeny o biobankách sú podľa pripomienkujúcich neetické, nerešpektujúce dôstojnosť zosnulého človeka či mŕtveho plodu. Poukazujú aj na závažné etické a morálne riziká, ktoré sú v rozpore s ochranou ľudskej dôstojnosti.
Podľa nového návrhu zákona človek automaticky súhlasí s odobratím biologických vzoriek na výskumné účely, pokiaľ za života nepovie „nie“.
„Telá slovenských občanov nemajú byť všeobecne a priori považované za povolenú pokusnú vzorku na rôzne druhy výskumov,“ konštatuje v pripomienkach občianske združenie Aliancia za rodinu.
Pripomienkujúce organizácie navrhujú zákaz odoberania vzoriek z umelo potratených detí. Argumentujú tým, že treba predísť akémukoľvek riziku podpory umelých potratov vrátane situácií, keď by k potratu mohlo dôjsť z dôvodu výskumu alebo by bol výskum vnímaný ako legitimizácia interrupcií.
Organizácie nesúhlasia ani s navrhovanou elektronickou formou podpisu pri umelých potratoch či sterilizáciách, ktoré sa môžu udiať z donútenia či pod vplyvom inej osoby.
Otázniky sú aj pri zložení etickej komisie či odbere vzoriek zo spontánneho potratu, pri ktorom by sa mal podľa inštitúcií vyžadovať ako podpis matky, tak aj otca.
To je iba zopár pripomienok, ale podľa pripomienkujúcich sú zásadné. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienkového konania zo strany rezortu zdravotníctva.
Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) v rámci zásadných pripomienok žiadala stiahnuť návrh zákona, až kým nebude dôkladne dopracovaný.
„Materiál vzbudzuje vážne kontroverzie a trpí závažným množstvom nedostatkov, ktoré nie je možné jednoducho odstrániť v pripomienkovom konaní,“ vyjadrila sa TK KBS ešte v marci. Ako Štandard informovala biskupská konferencia teraz, naďalej trvá na stiahnutí zákona o biobankách.
Konferencia približuje, že nie je proti biobankám ani biobankovaniu, zásadne však vystupuje proti nesprávnym, nespravodlivým a škodlivým ustanoveniam daného návrhu, a to z technického, technologického a najmä z etického a morálneho hľadiska.
„V tejto súvislosti zaslala TK KBS ministrovi zdravotníctva SR Kamilovi Šaškovi zásadné stanovisko k vyhodnoteniu pripomienok v medzirezortnom konaní k návrhu zákona o biobankách,“ podotkli biskupi.
V tomto liste opätovne vyzval košický arcibiskup metropolita Bernard Bober, predseda KBS, ministra zdravotníctva, aby stiahol návrh z legislatívneho procesu, a požiadal ho o jeho dôsledné prepracovanie.
Podľa najnovších informácií od pripomienkujúcich subjektov, ktoré pre Štandard reagovali, dostali od rezortu zdravotníctva vyjadrenia s tým, že ministerstvo nie je ochotné akceptovať žiadne pripomienky a neprijalo ich bez adekvátneho zdôvodnenia.
Predstavitelia inštitúcií a občianske združenia mali s rezortom následne stretnutia a rozporové konania, ktoré však podľa nich zatiaľ neprinášajú pozitívne správy.
Ako pre Štandard spresňuje Anton Chromík, predseda Aliancie za rodinu, hoci ich rozporové konanie nedopadlo podľa ich predstáv, naďalej prebiehajú rokovania.
„Mali sme rozhovor s ministrom zdravotníctva o tejto téme a prisľúbil, že sa bude našimi pripomienkami zaoberať. Preto ďalej očakávame, ako sa situácia vyvinie, a na bližšie informácie naďalej čakáme,“ vraví Chromík.
Patrik Daniška, ktorý sa pre Štandard za Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI) vyjadril podobne, na finálny verdikt, čo bude s návrhom a či zo strany ministerstva nastanú zmeny vo formulácii určitých bodov, tiež čaká.
Redakcia oslovila s otázkami aj Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré potvrdilo, že aktuálne vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu právnej úpravy biobankingu a biomedicínskeho výskumu na vzorkách.
„Cieľom je nastaviť jasné pravidlá fungovania biobánk, ochrany práv darcov a bezpečného využívania biologických vzoriek na diagnostiku, výskum a vývoj nových možností liečby,“ objasnil komunikačný odbor ministerstva, ktorý ďalej spresňuje, že rezort nateraz stále vedie odborný dialóg so všetkými relevantnými subjektmi.
Sporné body v návrhu
Návrh hovorí o tom, že odobratie vzorky od mŕtveho darcu na účely biomedicínskeho alebo biobankového výskumu bude možné len vtedy, ak sa v čase jeho smrti nebude v registri nesúhlasov nachádzať jeho vyhlásenie o nesúhlase s odobratím vzorky po smrti.
Človek sa podľa návrhu teda automaticky považuje za súhlasiaceho až dovtedy, kým počas svojho života výslovne nepovie „nesúhlasím“ [systém „opt-out“, pozn. red.].
„Na odobratie vzorky od mŕtveho darcu žiadame zakotviť takzvaný opt-in systém získania validného informovaného súhlasu na rozdiel od predkladateľom navrhovaného takzvaného opt-out systému,“ spresňuje TK KBS.
To znamená, že človek by mal mať počas života možnosť rozhodnúť sa, či svoj súhlas na odobratie vzorky ľudského materiálu na ďalší výskum dá. Počas života by teda muselo nastať výslovné udelenie súhlasu darcu, a nie vyjadrenie nesúhlasu človeka, ako to plánuje rezort.
„Odoberanie vzoriek a výskum na nich predstavuje výrazný zásah do práva na súkromie, integritu a ochranu osobnosti osôb,“ tvrdí Daniška s tým, že súhlas by mal byť udelený vždy, a to aj v prípade anonymizovaných vzoriek.
Potratené plody vo výskume
Návrh zákona výslovne umožňuje odoberať vzorky aj z potratených a predčasne odňatých plodov. Podmienkou je informovaný súhlas ženy, ktorá plod potratila alebo ktorej bol predčasne odňatý.
Viaceré inštitúcie, občianske združenia či organizácie navrhujú zákaz odoberať vzorky z predčasne odňatých plodov.
Ak štát alebo výskumné inštitúcie umožnia využívať tkanivá z umelo potratených plodov na výskum, môže podľa niektorých pripomienkujúcich organizácií vzniknúť situácia, v ktorej budú mať tieto vzorky určitú medicínsku alebo vedeckú „hodnotu“. Zároveň sa podľa nich oslabí akási spoločenská bariéra voči potratom.
Varujú, že interrupcia by sa mohla začať vnímať aj ako zdroj biologického materiálu a takýto výskum by mohol prispievať k legitimizácii potratov.
„Umelo potratené deti sú spomedzi možných darcov jediné, ktoré sú usmrcované úmyselne,“ poukazuje Daniška z HFI.
Aby sa podľa neho predišlo akémukoľvek riziku podpory umelého potratu, napríklad v prípade, že by k umelému potratu došlo z dôvodu výskumu alebo bude takýto výskum čo i len čiastočne vnímaný ako legitimizačný moment pre umelý potrat, organizácia navrhuje úplný zákaz odoberania vzoriek z umelo potratených detí.
V prípade spontánne potrateného dieťaťa HFI požaduje, aby súhlas s odoberaním vzorky na výskum udeľoval okrem matky aj otec dieťaťa.
„Predčasne odňaté dieťa alebo mŕtve ľudské dieťa v štádiu plodu má dvoch rodičov, a preto treba rešpektovať práva otca na udeľovanie súhlasu vo veci použitia mŕtveho dieťaťa na vzorky vo výskume,“ vysvetľuje Chromík, predseda Aliancie za rodinu.
Etický dohľad nad výskumom
Rezort zdravotníctva v návrhu hovorí o zriadení etickej komisie prevádzkovateľom biobanky, čo podľa pripomienkujúcich môže byť v konflikte záujmov a zároveň to garantuje len veľmi nízku úroveň etickej ochrany.
„Ustanovenie etickej komisie samotným prevádzkovateľom biobanky nepredstavuje ani minimálne formálne garancie kvality a nestrannosti jej rozhodovania,“ objasňuje Daniška. Na projekty, ktoré môžu mať celonárodný rozsah, je podľa neho potrebná komisia národného významu.
V etickej komisii by preto mali byť podľa pripomienkujúcich okrem odborníkov na medicínu, vedu a výskum aj odborníci na etiku a morálku z radov cirkví a inštitúcií zaoberajúcich sa etickými normami, ktoré sa morálke a etike venujú stáročia.
Elektronický súhlas na potrat
Rezort zdravotníctva v návrhu pridal voľbu elektronickej formy podpisu, ktorá môže nahradiť doterajší povinný fyzický podpis informovaného súhlasu s potratom, biomedicínskym výskumom a so sterilizáciou. To môže podľa Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku prispieť k riziku vynúteného alebo unáhleného súhlasu.
Zachovanie fyzickej prítomnosti pri podpise v listinnej podobe je podľa Danišku dôležité napríklad pri umelom potrate najmä z dôvodu, aby nemohol byť informovaný súhlas udelený z domu, unáhlene, prípadne pod vplyvom či z donútenia inej osoby. „Ale aby mala matka, ktorá žiada o umelý potrat, možnosť sa osobne rozprávať s lekárom predtým, ako udelí súhlas s takým vážnym činom,“ dodáva Daniška.
Viacerí pripomienkujúci preto nesúhlasia s elektronickou formou podpisu, ale trvajú na súčasnom statuse quo, aby sa v prípadoch nevyhnutného písomného súhlasu vyžadoval skutočný písomný súhlas. Čiže podľa Aliancie za rodinu reálna návšteva lekára, reálne osobné poučenie lekárom a písomný informovaný súhlas s riadnym podpisom.
Štandard oslovil rezort zdravotníctva aj k detailnejším bodom z návrhu, teda ktorých zásadných pripomienok sa bude prípadná zmena po rokovaniach týkať. K tomu sa však už rezort nevyjadril.