Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SNS nepomôže opozícii odvolať enviroministra Tarabu

Tomáš Taraba (nom. SNS) podľa predsedu PS Michala Šimečku nemá byť enviroministrom, lebo zonácia národných parkov ohrozuje čerpanie peňazí z plánu obnovy a ak ju urobíme v rozpore s pravidlami EÚ, hrozí nám ešte aj pokuta. PS iniciovalo v pondelok 1. júna odvolávanie Tarabu v parlamente.

"S Dankom nie sme dohodnutí," povedal Šimečka na vyjadrenie Tarabu, že sa PS a SNS dohodli na podpore jeho odvolania, aby sa prekryli kauzy PS a matky šéfa strany Michala Šimečku. 

Aj líder národniarov Andrej Danko označil Tarabove vyjadrenia o takejto spolupráci za klamstvo, ale dodal, že nevidí dôvod pomôcť opozícii otvoriť pondelkovú parlamentnú schôdzu.

Dodal, že po diskusii s premiérom Robertom Ficom dosiahol Tarabovo odvolanie v septembri. Chce mu dať čas dotiahnuť dôležité politické projekty.

Danko uviedol, že jedným z mien, ktoré v septembri navrhne premiérovi za nového enviroministra je súčasný štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa.

(est, tasr)

Minúta  |  

Zahraničné firmy platia zamestnancom viac, ukázala analýza CRIF

Firmy so zahraničnými vlastníkmi dávajú na mzdy a odvody viac ako spoločnosti v domácich rukách, hoci v pomere k majetku dosahujú nižší zisk. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá porovnala výsledky viac ako 123-tisíc domácich a takmer 10-tisíc zahraničných firiem za rok 2025.

Zahraničné firmy minuli na mzdy a odvody 69 centov z každého eura pridanej hodnoty, zatiaľ čo slovenské spoločnosti 55 centov. Podľa analytičky Jany Šnircovej môže rozdiel súvisieť aj s charakterom podnikania a potrebou odmeňovať špičkových odborníkov.

Zisk pred zdanením v pomere k majetku dosiahol pri domácich firmách sedem centov na euro majetku, pri zahraničných päť centov. Výsledky zahraničných spoločností ovplyvnil aj odchod firmy ECCO Slovakia zo Slovenska, ktorý zvýšil jej osobné náklady v dôsledku vyplácania odstupného a ďalších záväzkov voči zamestnancom.

Spoločnosti so zahraničným kapitálom zároveň vo väčšej miere využívali cudzie zdroje financovania. Na jedno euro dlhov mali 76 centov vlastného imania, kým domáce firmy 84 centov. Vyššie úverové zaťaženie sa podľa CRIF prejavilo aj vo vyšších úrokových nákladoch.

Na daniach z príjmov odviedli obe skupiny približne jeden cent z každého eura tržieb, no zahraničné firmy zaplatili štátu 26 percent zo svojho účtovného zisku, zatiaľ čo domáce 19 percent.

CRIF upozornil, že ide zatiaľ o priebežné výsledky, keďže do konca júna pribudnú do registra účtovných závierok ďalšie spoločnosti.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Korčok podporil pridružené členstvo Ukrajiny v EÚ a zastal sa práva veta

Podpredseda PS Ivan Korčok v relácii Politika 24 na Joj24 podporil, návrh Friedricha Merza, aby sa Ukrajina stala pridruženým členom EÚ bez plného členstva a hlasovacieho práva.

Politik podotkol, že tento návrh nie je na úkor západobakánskych krajín ako Srbsko, Čierna Hora a Albánsko, ktorú chcú tiež vstúpiť do bloku a robia rýchlejšie pokroky v prístupových rokovaniach.

Ukrajina robí pre ochranu EÚ toľko, že si podľa Korčoka zaslúži morálne aj politicky byť čo najbližšie pri rokovacom stole. Dodal, že podporou Ukrajiny môže Slovensko získať aj prístup k zákazkám na povojnovú obnovu napadnutého štátu.

Zdôraznil, že Ukrajina stále bude musieť naplniť prístupové podmienky na plné členstvo a mohla by sa len zúčastňovať na zasadnutí Európskej rady a Rady Európskej únie.

Korčok na novinársku otázku o potenciálnom zrušení práva veta pre členské štáty poznamenal, že to podľa neho nie je najbližšie roky na stole. „Právo veta oslabuje vplyv EÚ vo svete, ale nie som za to, aby sa to riešilo jeho rušením,“ uzavrel.

(est)

Minúta  |  

Izrael obsadil strategický hrad v južnom Libanone

Izraelská armáda oznámila obsadenie 900 rokov starého hradu Beaufort a priľahlého strategického hrebeňa v južnom Libanone. Ide o významný posun v boji proti hnutiu Hizballáh napriek prímeriu, ktoré bolo vyhlásené pred viac ako šiestimi týždňami.

Operácia sa zamerala na prevzatie kontroly nad hrebeňom Beaufort a oblasťou Wadi al-Saluki, pričom cieľom bolo oslabiť Hizballáh a jeho infraštruktúru vybudovanú s podporou Iránu. Pri akcii zahynul jeden izraelský vojak.

Krok nasledoval po jednom z najintenzívnejších dní ostreľovania severného Izraela zo strany Hizballáhu od aprílového prímeria. Útoky viedli k zatvoreniu škôl a ďalším bezpečnostným obmedzeniam.

Podľa izraelskej armády poskytuje získaná pozícia výhľad na veľkú časť južného Libanonu aj severného Izraela. Z tejto oblasti mali byť v minulosti podnikané útoky na izraelské civilné ciele. Armáda zároveň uviedla, že v okolí boli vypálené stovky striel na izraelských civilistov a vojakov.

Izraelské jednotky operujú aj pri meste Nabátíja, ktoré patrí medzi hlavné bašty Hizballáhu v južnom Libanone.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Korčok: Neplánujeme vymeniť Šimečku, nie je to jeho kauza

Dve politické strany sa môžu preferenčne dostať do pásma ohrozenia, vyhlásil podpredseda PS Ivan Korčok v relácii Politika 24 na Joj24. Dodal, že Progresívne Slovensko rešpektuje, že KDH a SaS idú do volieb samostatne a nebude nikomu „politicky vykrúcať ruky“.

Strany by však mali podľa neho „užitočne“ využiť čas do volieb a komunikovať, ale niektorí partneri neprejavujú ochotu. V PS sa začínajú rozprávať aj s Demokratmi, čo označil za dobrý príklad pre zvyšok opozície.

Podotkol, že o rok bude neskoro začať diskusiu o spájaní a programových prienikoch. Napríklad v zahraničnej politike majú podľa neho opozičné strany takmer úplnú zhodu.

„Predpokladom spájania je prečísliť Roberta Fica,“ poznamenal podpredseda PS. Neodpovedal priamo na otázku, čo spája opozičné strany okrem boja proti premiérovi Robertovi Ficovi.

„Nie je to kauza Michala Šimečku,“ povedal politik na margo kauzy podvodných dotácií a falšovania účtovných údajov Projektu Fórum, kde je štatutárkou mama lídra PS Marta Šimečková.

Korčok tvrdí, že PS je súdržné a nebude meniť predsedu, lebo ide o „vyfabrikovanú kauzu na oslabenie Šimečku“, ktorou sa Robert Fico snaží prekryť, že sa nedokáže vysporiadať s krízami, ktorým čelí Slovensko.

(est)

Minúta  |  

Komisári EÚ sa sťažujú na limity služobných elektromobilov

Snaha Európskej komisie o ekologizáciu vlastného vozového parku naráža na praktické problémy. Komisári sa podľa portálu Politico sťažujú, že elektromobily využívané na služobné cesty z Bruselu do Štrasburgu nedokážu bez nabíjania prekonať približne 440-kilometrovú trasu.

Vozidlá musia počas cesty zastaviť na 20 až 30 minút na nabíjanie v Luxembursku, čím sa už takmer päťhodinová cesta ešte predlžuje. Niektorí komisári sa mali na problém sťažovať aj počas zasadnutia Európskej komisie.

Približne 80 percent zo 128 vozidiel Komisie je už elektrických. Inštitúcia chce mať celý svoj vozový park bezemisný do roku 2027.

Podľa viacerých predstaviteľov sú niektoré využívané modely nevhodné na dlhšie trasy bez dobíjania. Alternatívou je pomalšia jazda na šetrenie batérie, čo však môže cestu predĺžiť až na sedem hodín.

Komisári podľa zdrojov často nechcú využívať vlak, keďže počas presunov potrebujú viesť citlivé telefonické rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento problém nemá, pretože z bezpečnostných dôvodov používa obrnené vozidlo a vhodný obrnený elektromobil zatiaľ nie je na trhu.

Európska komisia má v júli predstaviť nový plán elektrifikácie, ktorý má podporiť prechod od fosílnych palív k elektrickým riešeniam.

(politico, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.