Všeobecná lekárka Diana Baranová z Košíc opisuje, že v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcich rokoch zaznamenáva mierne zvýšený, no najmä trochu netypický nápor pacientov.
Vysvetľuje to tým, že sa prejavujú dôsledky takzvaného „imunitného dlhu“ [obdobie počas pandémie covidu, keď lockdowny, nosenie rúšok a zatvorené školy výrazne znížili cirkuláciu respiračných infekcií, pozn. red.] a premenlivého počasia. V jej ambulancii dominujú pacienti s respiračnými virózami, ktoré sa začínajú suchým dráždivým kašľom, ktorý postupne prechádza do produktívneho hlienovitého.
„Neraz pretrváva kašeľ napriek liečbe aj tri až štyri týždne,“ upozorňuje s dôvetkom, že ak oslabené dýchacie cesty napadne aj bakteriálna superinfekcia, pacient skončí s antibiotikami.
Okrem toho registruje aj výrazné prekrývanie infekcií s alergickými prejavmi.
Zvýšený počet pacientov s infekciami dýchacích ciest eviduje aj Daniela Geljenová z Bratislavy. Najčastejšie ide o kašeľ, nádchu, bolesti hrdla, horúčku či únavu.
„Nezdá sa však, že by išlo o jednu konkrétnu chorobu. Skôr pozorujeme súbeh viacerých vírusových aj bakteriálnych infekcií,“ vysvetľuje lekárka z hlavného mesta. Potvrdzuje, že častejšie sa objavuje aj postinfekčný kašeľ, ktorý môže pretrvávať niekoľko týždňov po odznení infekcie.
Pribudlo alergií
Lekárka Zuzana Štefinová zo Šenkvíc vo svojom obvode registruje skôr pacientov s alergiami, ktoré sa prejavujú kašľom, nádchou alebo zhoršením astmy. Vyskytujú sa aj zápaly pľúc, najmä u starších pacientov. „Začínajú sa už aj angíny, čo sú skôr ochorenia jari a leta,“ konštatuje.
Podobne situáciu hodnotí aj Rastislav Zanovit z Námestova. „Nemám dojem, že by išlo o výraznejší nárast chorobnosti,“ hovorí praktik. „Prudké oteplenie po dlhšom chladnom období pravdepodobne prispelo k intenzívnej peľovej sezóne,“ dodáva.
Výrazne preto vníma nárast alergických prejavov, ktoré podľa neho môžu zvýšiť náchylnosť organizmu na vírusové infekcie. „V ambulancii preto vidíme kombináciu alergických prejavov a bežných vírusových respiračných ochorení,“ konštatuje Zanovit.
Geljenová podotýka, že niektorí pacienti nevedia odlíšiť alergiu od infekcie. Za kľúčový faktor označuje horúčku, ktorá sa pri alergiách nevyskytuje. Ak vás okrem toho trápia bolesť hrdla, kašeľ, výrazná únava alebo zhoršovanie stavu počas niekoľkých dní, ide skôr o infekciu.
Kedy ísť za lekárom
Lekári sa zhodujú, že bežné infekcie dýchacích ciest majú mierny priebeh a nevyžadujú si návštevu lekára. Stačia voľnopredajné lieky a pokojový režim.
Podľa praktičky Baranovej ide napríklad o teplotu do 38 stupňov Celzia trvajúcu menej ako tri dni, vodnatú nádchu, škriabanie v hrdle, únavu či krátkodobé tráviace ťažkosti bez známok dehydratácie.
Štefinová vysvetľuje, že až 95 percent ochorení dýchacích ciest spôsobujú vírusy a na tie antibiotiká neúčinkujú. Základom liečby je preto zmierňovanie príznakov. „Kašeľ pri viróze sa začína sucho a dráždivo, po pár dňoch sa prirodzene mení na vykašliavanie a tomu treba prispôsobiť aj liečbu,“ radí.
„Lekára by mal človek vyhľadať v prípade, ak kašeľ pretrváva viac ako päť až sedem dní napriek bežnej domácej liečbe,“ upozorňuje Zanovit. Varovnými signálmi sú aj nízka saturácia kyslíka alebo výrazne zrýchlený pulz.
Podľa Geljenovej je potrebné odborné vyšetrenie aj pri vysokých alebo dlhotrvajúcich horúčkach, bolestiach na hrudníku či výraznom zhoršení celkového stavu. Baranová dodáva, že okamžitú pozornosť si vyžadujú aj dušnosť, pretrvávajúci dráždivý kašeľ, ktorý bráni spánku, alebo príznaky dehydratácie v dôsledku opakovaného vracania.
Ako si pomôcť doma
Za základ domácej liečby označujú lekári dostatok oddychu, tekutín a miernenie konkrétnych príznakov.
„Fyzické šetrenie sa je kľúčové pre správnu imunitnú odpoveď a regeneráciu organizmu,“ zdôrazňuje Baranová. Odporúča dostatočnú hydratáciu, ideálne 2,5 litra až tri litre tekutín denne, a pri horúčke či bolestiach užívanie bežných liekov s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu.
Pri nádche môžu pomôcť preplachy nosa morskou vodou a pri bolestiach hrdla kloktadlá. Štefinová odporúča aj posilniť imunitu pomocou vitamínu C, vitamínu D a zinku.
Ak sa objavia príznaky alergie, ako kýchanie, svrbenie očí či vodnatá nádcha, môže byť podľa lekárov vhodné vyskúšať antihistaminiká.
Okrem toho treba myslieť na ochranu okolia. Kašľať alebo kýchať by sme mali do vreckovky alebo lakťovej jamky a treba sa vyhýbať zbytočnému kontaktu s ostatnými ľuďmi. Okrem toho treba pravidelne vetrať, dezinfikovať spoločné povrchy, ako napríklad kľučky dverí, a umývať si ruky teplou vodou a mydlom minimálne 20 sekúnd.