Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po Fukušime obrat, Japonsko chce posilniť jadrovú energetiku

Japonsko bude musieť v nasledujúcich desaťročiach výrazne obnoviť svoju jadrovú energetiku, aby si zabezpečilo stabilné dodávky elektriny. Vyplýva to z návrhu politiky ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu, ktorý počíta s výstavbou nových jadrových reaktorov.

Podľa dokumentu bude krajina potrebovať do roku 2040 nahradiť dva až päť starnúcich reaktorov a do roku 2050 celkovo 11 až 14. Nové elektrárne by mali disponovať spoločným výkonom približne 16 gigawattov.

Návrh odráža rastúcu orientáciu Tokia na jadrovú energiu, ktorá má pomôcť pokryť rastúci dopyt po elektrine a zároveň znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív. Dodatočný tlak vytvára aj očakávaný rozvoj dátových centier a technológií umelej inteligencie.

Japonsko po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 odstavilo všetkých 54 vtedajších reaktorov. Z 33 blokov, ktoré zostávajú technicky prevádzkyschopné, sa doteraz podarilo opätovne spustiť 15.

Vláda minulý rok upravila svoju energetickú stratégiu a stanovila cieľ zvýšiť podiel jadrovej energie na približne 20 percent energetického mixu do fiškálneho roku 2040. Mnohé existujúce reaktory sa však blížia k hranici 60 rokov prevádzky alebo ju už prekročili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Spor o Trumpov fond rozdelil republikánov pri hlasovaní o migrácii

Americký Senát vo štvrtok pokračoval v rokovaní o návrhu zákona na financovanie presadzovania imigračného práva v hodnote 70 miliárd dolárov. Opatrenie má počas nasledujúcich troch rokov podporiť deportačnú politiku prezidenta Donalda Trumpa a posilniť financovanie agentúr zodpovedných za ochranu hraníc a imigračné kontroly.

Republikáni počas rokovania odmietli viacero demokratických pozmeňujúcich návrhov. Najväčšiu pozornosť vyvolala snaha demokratov zrušiť fond vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktorý kritici označujú za „tajný fond“ pre Trumpových politických spojencov.

Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer označil fond za neprijateľný a predložil návrh na jeho zrušenie. Ten však neprešiel pomerom hlasov 50 ku 49. Hlasovanie zároveň odhalilo rozpory medzi niektorými republikánmi, ktorí sa pred novembrovými voľbami obávajú negatívnej reakcie voličov.

Prezident Trump pritom ešte v stredu vyhlásil, že fond považuje za „veľmi dôležitý“. Biely dom a ministerstvo spravodlivosti však jeho fungovanie už predtým pozastavili pre odpor časti republikánov.

Takmer celá suma z navrhovaného balíka má smerovať ministerstvu vnútornej bezpečnosti, imigračným úradom a pohraničnej stráži. Ak Senát financovanie schváli, návrhom by sa mohla už budúci týždeň zaoberať Snemovňa reprezentantov.

Niektorí republikánski senátori zároveň podporili kroky demokratov smerujúce k definitívnemu zrušeniu sporného fondu a upozornili na možné ústavné a právne riziká jeho ďalšieho fungovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Koniec Churchilla. Briti vyberajú zvieratá na nové bankovky

Britská centrálna banka začala verejné hlasovanie o tom, ktoré druhy voľne žijúcich živočíchov sa objavia na budúcej sérii bankoviek. Do užšieho výberu sa dostalo podľa BBC 18 zvierat, vtákov, rýb, obojživelníkov a druhov hmyzu, z ktorých verejnosť vyberie favoritov na bankovky v hodnotách 5, 10, 20 a 50 libier.

Hlasovanie potrvá do 3. júla a každý účastník môže podporiť až šesť druhov. Na každej novej bankovke bude zobrazený jeden živočích, pričom hlasujúci si môžu vybrať najviac dvoch favoritov v každej z troch kategórií.

Medzi cicavcami figurujú delfín skákavý, zajac hnedý, jež európsky, tuleň sivý, kuna lesná a líška obyčajná. K vtákom patria papagáj atlantický, sova obyčajná, rybárik riečny, kulík riečny, ďateľ veľký a orol bielochvostý. Tretiu skupinu tvoria losos atlantický, žralok obrovský, čmeliak žltochvostý, žaba obyčajná, vážka cisárska a motýľ hnedáčik chrastavcový.

Konečné rozhodnutie však nebude závisieť len od výsledkov hlasovania. O podobe bankoviek rozhodne guvernér Bank of England Andrew Bailey, ktorý nemusí vybrať druhy s najvyššou podporou verejnosti.

Nová séria bankoviek si ponechá portrét panovníka a symboly jednotlivých častí Spojeného kráľovstva. Po prvý raz od roku 1970 však na rubovej strane nebudú vyobrazené významné historické osobnosti. V súčasnosti sú na britských bankovkách Winston Churchill, Jane Austenová, J. M. W. Turner a Alan Turing.

(max)

Minúta  |  

Zapletalová vyhrala v Ríme a prekonala národný rekord

Slovenská atlétka Emma Zapletalová zvíťazila na pretekoch Diamantovej ligy v Ríme v behu na 400 m prekážok vo svetovom výkone roka 52,58 sekundy. Zároveň opäť posunula aj vlastný národný rekord.

Zapletalová nadviazala na svoj výkon z nedele, keď v Rabate vo svojom sezónnom debute tiež zvíťazila vo svetovom maxime a slovenský rekord posunula na 52,82. Do prvej trojky sa na mítingoch najprestížnejšieho atletického seriálu dostala piatykrát v kariére.

Víťazka ankety Športovec roka 2025 na Slovensku sa navyše v historických tabuľkách posunula už na 12. priečku.

Slovenská atlétka v Ríme triumfovala v silnejšej konkurencii, než bola štyri dni predtým v marockej metropole. Na druhom mieste za ňou dobehla strieborná Američanka z OH 2024 v Paríži Anna Cockrellová (52,77), tretia bola Jamajčanka Rushell Claytonová (53,14).

Štvrté miesto obsadila bývalá svetová rekordérka Dalilah Muhammadová z USA (53,39) a až šieste ďalšia Američanka Jasmine Jonesová (53,92), ktorá Zapletalovú zdolala minulý rok v septembri na majstrovstvách sveta v Tokiu a získala striebro.

Slovenská atlétka rovnako ako v Rabate začala rozvážne, postupne stupňovala tempo a odolala aj finišu Cockrellovej.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko stupňuje sabotážne akcie voči Poľsku a Pobaltiu, tvrdí analýza

Poľsko a ďalšie krajiny pri Baltskom mori sa stali hlavným terčom ruských hybridných operácií od začiatku vojny na Ukrajine.

Vyplýva to z analýzy Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov, podľa ktorej sa väčšina sabotážnych akcií pripisovaných Moskve v Európskej únii sústreďuje práve v tomto regióne.

Najčastejšie zasiahnutým štátom je Poľsko, ktoré patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Kyjeva. Operácie zahŕňajú poškodzovanie kritickej infraštruktúry, podmorských káblov, rušenie navigačných systémov GPS či narúšanie vzdušného priestoru.

Podľa autorov nejde len o materiálne škody, ale aj o testovanie pripravenosti NATO a snahu oslabiť pocit bezpečia medzi obyvateľmi.

Moskva má pritom využívať aj sprostredkovateľov získavaných cez sociálne siete. Analytici upozorňujú, že intenzita týchto aktivít rastie a predstavuje dlhodobú bezpečnostnú výzvu pre celý región.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Keňa obhajuje americké centrum pre ebolu

Kenský prezident William Ruto obhajuje rozhodnutie svojej vlády umožniť Spojeným štátom vybudovať v Keni karanténne zariadenie pre osoby vystavené vírusu ebola. Odmietnutie americkej žiadosti by považoval za nehumánne.

„Robíme správnu vec,“ povedal Ruto s tým, že zariadenie vzniká na náklady USA a má slúžiť na ochranu zdravia ľudí, ktorí mohli prísť do kontaktu s nebezpečným vírusom. Prezident zároveň odmietol kritiku, ktorá sa v krajine objavila po oznámení projektu.

Výstavbu 50-lôžkovej karanténnej jednotky vykonávajú na leteckej základni v meste Nanyuki v centrálnej časti Kene. Projekt však vyvolal silný odpor verejnosti aj právne spory. Súd už 28. mája nariadil pozastavenie stavebných prác, no podľa dostupných informácií americká vláda v prípravách pokračovala. Americké veľvyslanectvo v Nairobi informovalo, že spolupracuje s kenskými úradmi na vyriešení vzniknutých námietok.

Napätie okolo projektu prerástlo aj do pouličných protestov. Pri demonštráciách v Nanyuki tento týždeň zahynuli najmenej dvaja ľudia. Kritici tvrdia, že Keňa by sa nemala stať miestom karantény pre občanov iných krajín.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.