Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Budúcnosť potratovej tabletky v USA môže ovplyvniť nová štúdia

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) spustil novú štúdiu zameranú na bezpečnosť potratovej tabletky mifepriston. Podľa denníka Wall Street Journal ide o krok, ktorý by mohol vytvoriť priestor na budúce obmedzenie distribúcie alebo používania lieku.

Štúdia podporovaná Bielym domom má využívať existujúce systémy monitorovania bezpečnosti liekov a mala by trvať približne šesť mesiacov. FDA podľa médií zvažuje aj zapojenie externého dodávateľa na zber a analýzu údajov o používaní mifepristonu.

Predbežné interné výsledky by mohli byť k dispozícii už v júli, konečné závery sa však neočakávajú pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Mifepriston sa používa v kombinácii s liekom misoprostol pri medikamentóznom ukončení tehotenstva počas prvých desiatich týždňov. Tento spôsob tvorí približne dve tretiny všetkých interrupcií v Spojených štátoch.

Otázka prístupu k potratovým tabletkám zostáva jednou z najspornejších tém americkej politiky po rozhodnutí najvyššieho súdu z roku 2022, ktorým bol zrušený precedens Roe vs. Wade, ktorý uznal ústavné právo ženy ukončiť tehotenstvo a legalizoval potraty v Spojených štátoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po Fukušime obrat, Japonsko chce posilniť jadrovú energetiku

Japonsko bude musieť v nasledujúcich desaťročiach výrazne obnoviť svoju jadrovú energetiku, aby si zabezpečilo stabilné dodávky elektriny. Vyplýva to z návrhu politiky ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu, ktorý počíta s výstavbou nových jadrových reaktorov.

Podľa dokumentu bude krajina potrebovať do roku 2040 nahradiť dva až päť starnúcich reaktorov a do roku 2050 celkovo 11 až 14. Nové elektrárne by mali disponovať spoločným výkonom približne 16 gigawattov.

Návrh odráža rastúcu orientáciu Tokia na jadrovú energiu, ktorá má pomôcť pokryť rastúci dopyt po elektrine a zároveň znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív. Dodatočný tlak vytvára aj očakávaný rozvoj dátových centier a technológií umelej inteligencie.

Japonsko po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 odstavilo všetkých 54 vtedajších reaktorov. Z 33 blokov, ktoré zostávajú technicky prevádzkyschopné, sa doteraz podarilo opätovne spustiť 15.

Vláda minulý rok upravila svoju energetickú stratégiu a stanovila cieľ zvýšiť podiel jadrovej energie na približne 20 percent energetického mixu do fiškálneho roku 2040. Mnohé existujúce reaktory sa však blížia k hranici 60 rokov prevádzky alebo ju už prekročili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Spor o Trumpov fond rozdelil republikánov pri hlasovaní o migrácii

Americký Senát vo štvrtok pokračoval v rokovaní o návrhu zákona na financovanie presadzovania imigračného práva v hodnote 70 miliárd dolárov. Opatrenie má počas nasledujúcich troch rokov podporiť deportačnú politiku prezidenta Donalda Trumpa a posilniť financovanie agentúr zodpovedných za ochranu hraníc a imigračné kontroly.

Republikáni počas rokovania odmietli viacero demokratických pozmeňujúcich návrhov. Najväčšiu pozornosť vyvolala snaha demokratov zrušiť fond vo výške 1,8 miliardy dolárov, ktorý kritici označujú za „tajný fond“ pre Trumpových politických spojencov.

Líder demokratov v Senáte Chuck Schumer označil fond za neprijateľný a predložil návrh na jeho zrušenie. Ten však neprešiel pomerom hlasov 50 ku 49. Hlasovanie zároveň odhalilo rozpory medzi niektorými republikánmi, ktorí sa pred novembrovými voľbami obávajú negatívnej reakcie voličov.

Prezident Trump pritom ešte v stredu vyhlásil, že fond považuje za „veľmi dôležitý“. Biely dom a ministerstvo spravodlivosti však jeho fungovanie už predtým pozastavili pre odpor časti republikánov.

Takmer celá suma z navrhovaného balíka má smerovať ministerstvu vnútornej bezpečnosti, imigračným úradom a pohraničnej stráži. Ak Senát financovanie schváli, návrhom by sa mohla už budúci týždeň zaoberať Snemovňa reprezentantov.

Niektorí republikánski senátori zároveň podporili kroky demokratov smerujúce k definitívnemu zrušeniu sporného fondu a upozornili na možné ústavné a právne riziká jeho ďalšieho fungovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Koniec Churchilla. Briti vyberajú zvieratá na nové bankovky

Britská centrálna banka začala verejné hlasovanie o tom, ktoré druhy voľne žijúcich živočíchov sa objavia na budúcej sérii bankoviek. Do užšieho výberu sa dostalo podľa BBC 18 zvierat, vtákov, rýb, obojživelníkov a druhov hmyzu, z ktorých verejnosť vyberie favoritov na bankovky v hodnotách 5, 10, 20 a 50 libier.

Hlasovanie potrvá do 3. júla a každý účastník môže podporiť až šesť druhov. Na každej novej bankovke bude zobrazený jeden živočích, pričom hlasujúci si môžu vybrať najviac dvoch favoritov v každej z troch kategórií.

Medzi cicavcami figurujú delfín skákavý, zajac hnedý, jež európsky, tuleň sivý, kuna lesná a líška obyčajná. K vtákom patria papagáj atlantický, sova obyčajná, rybárik riečny, kulík riečny, ďateľ veľký a orol bielochvostý. Tretiu skupinu tvoria losos atlantický, žralok obrovský, čmeliak žltochvostý, žaba obyčajná, vážka cisárska a motýľ hnedáčik chrastavcový.

Konečné rozhodnutie však nebude závisieť len od výsledkov hlasovania. O podobe bankoviek rozhodne guvernér Bank of England Andrew Bailey, ktorý nemusí vybrať druhy s najvyššou podporou verejnosti.

Nová séria bankoviek si ponechá portrét panovníka a symboly jednotlivých častí Spojeného kráľovstva. Po prvý raz od roku 1970 však na rubovej strane nebudú vyobrazené významné historické osobnosti. V súčasnosti sú na britských bankovkách Winston Churchill, Jane Austenová, J. M. W. Turner a Alan Turing.

(max)

Minúta  |  

Zapletalová vyhrala v Ríme a prekonala národný rekord

Slovenská atlétka Emma Zapletalová zvíťazila na pretekoch Diamantovej ligy v Ríme v behu na 400 m prekážok vo svetovom výkone roka 52,58 sekundy. Zároveň opäť posunula aj vlastný národný rekord.

Zapletalová nadviazala na svoj výkon z nedele, keď v Rabate vo svojom sezónnom debute tiež zvíťazila vo svetovom maxime a slovenský rekord posunula na 52,82. Do prvej trojky sa na mítingoch najprestížnejšieho atletického seriálu dostala piatykrát v kariére.

Víťazka ankety Športovec roka 2025 na Slovensku sa navyše v historických tabuľkách posunula už na 12. priečku.

Slovenská atlétka v Ríme triumfovala v silnejšej konkurencii, než bola štyri dni predtým v marockej metropole. Na druhom mieste za ňou dobehla strieborná Američanka z OH 2024 v Paríži Anna Cockrellová (52,77), tretia bola Jamajčanka Rushell Claytonová (53,14).

Štvrté miesto obsadila bývalá svetová rekordérka Dalilah Muhammadová z USA (53,39) a až šieste ďalšia Američanka Jasmine Jonesová (53,92), ktorá Zapletalovú zdolala minulý rok v septembri na majstrovstvách sveta v Tokiu a získala striebro.

Slovenská atlétka rovnako ako v Rabate začala rozvážne, postupne stupňovala tempo a odolala aj finišu Cockrellovej.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko stupňuje sabotážne akcie voči Poľsku a Pobaltiu, tvrdí analýza

Poľsko a ďalšie krajiny pri Baltskom mori sa stali hlavným terčom ruských hybridných operácií od začiatku vojny na Ukrajine.

Vyplýva to z analýzy Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov, podľa ktorej sa väčšina sabotážnych akcií pripisovaných Moskve v Európskej únii sústreďuje práve v tomto regióne.

Najčastejšie zasiahnutým štátom je Poľsko, ktoré patrí medzi najvýraznejších podporovateľov Kyjeva. Operácie zahŕňajú poškodzovanie kritickej infraštruktúry, podmorských káblov, rušenie navigačných systémov GPS či narúšanie vzdušného priestoru.

Podľa autorov nejde len o materiálne škody, ale aj o testovanie pripravenosti NATO a snahu oslabiť pocit bezpečia medzi obyvateľmi.

Moskva má pritom využívať aj sprostredkovateľov získavaných cez sociálne siete. Analytici upozorňujú, že intenzita týchto aktivít rastie a predstavuje dlhodobú bezpečnostnú výzvu pre celý región.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.