Zverejnenie Blahovej adresy môže byť neprimerané, hovorí advokát o spore s Aktualitami

Vlastná medicína

Novinár netvrdil, že Blaha si vzhľadom na dlhoročný nadštandardný plat politika na národnej a európskej úrovni nemohol na dom zarobiť. Chcel údajne poukázať na fakt, že aj vďaka hypotéke dosiahol na dom, ktorý je v protiklade s jeho štylizovaním sa do úlohy „skromného marxistu“.

Predstaviteľ Smeru zdôraznil, že pravidelne dostáva vyhrážky, a v reakcii na predvlaňajší atentát na premiéra Roberta Fica (Smer) vyhlásil, že „akýkoľvek Cintula si ho teraz môže nájsť a vyriešiť ho“.

Argumentoval aj tým, že keď Smer v roku 2022 rozvešal bilbordy s fotkami a menami poslancov, ktorí hlasovali za obrannú dohodu DCA, a označil ich za „vlastizradcov“, zaoberala sa tým prokuratúra, hoci zverejnili len mestá, kde poslanci bývajú, nie adresu ich bydliska.

Vo videu žiadal redakciu Aktualít, aby zábery spred rezidencie aj s presnou adresou stiahli, inak pristúpi na „nový etický kódex“ a novinári „zažijú vlastnú medicínu“.

Na druhý deň potom natočil Blaha video spred bytu Kyseľa v Ružinove aj šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho v Rači.

Kde je hranica

Advokát Matúš Červený z kancelárie LEXANTE, s. r. o. pre Štandard podotkol, že majetkové pomery verejného funkcionára do spravodajstva patria. Ústava SR aj nariadenie GDPR však vyžadujú, aby sa spracúvali len údaje primerané a nevyhnutné na daný účel. Teda aby každý zverejnený detail mal samostatné odôvodnenie.

„Pri presnej adrese vrátane súpisného čísla a pri identifikovateľnom zábere vstupu je odôvodnenie podstatne ťažšie, a ak chýba, ide pri bežnej reportáži o majetkových pomeroch o údaj, ktorý sa môže ukázať ako neprimeraný, pretože nemení len mieru informovanosti čitateľa, ale aj mieru zásahu do súkromia rodiny,“ poznamenal.

Na tomto posúdení nič zásadné nemení ani to, že adresa alebo iný osobný údaj je verejne dostupný napríklad v katastri. To samo osebe nezakladá neobmedzené oprávnenie na ďalšie šírenie, pretože zverejnenie je samostatným spracúvaním osobných údajov s vlastným účelom a vlastnou zodpovednosťou.

Nejde však o plošný zákaz. Pri médiách sa zákonnosť posudzuje podľa toho, či je spracúvanie nevyhnutné na informovanie verejnosti a či je zásah do súkromia primeraný.

Presnú adresu alebo číslo nehnuteľnosti možno podľa odborníka zverejniť napríklad pri preverovaní konfliktu záujmov, pri dôvodnom podozrení z porušenia stavebných predpisov alebo vtedy, keď treba odlíšiť viacero nehnuteľností. Aj vtedy sa má zverejniť len toľko, koľko je na preukázanie tvrdenia potrebné.

Slovenský Trestný zákon nepozná trestný čin označený ako doxing, teda zverejnenie cudzej adresy. O trestnoprávnosti teda rozhodujú ďalšie faktory.

„Ak by konanie napĺňalo znaky vyhrážania, sledovania, vyhľadávania osobnej blízkosti, kontaktovania proti vôli alebo zneužitia osobných údajov a bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, prípadne podstatne zhoršiť kvalitu života, môžu prichádzať do úvahy § 360 alebo § 360a Trestného zákona,“ načrtol Červený.

Do úvahy môže prísť aj § 360b o nebezpečnom elektronickom obťažovaní. Ten však vyžaduje dlhodobé ponižovanie, zastrašovanie alebo iné obťažovanie elektronickými prostriedkami, ktorým sa podstatne zhorší kvalita života dotknutej osoby.

Jednorazové uverejnenie adresy bez ďalších okolností túto skutkovú podstatu nenapĺňa.

Bolo to nedopatrením

Kyseľ pre Denník N uviedol, že zámerom redakcie nebolo zverejniť celú adresu Blahovej rezidencie. Argumentoval, že politik má podľa dostupných údajov trvalý pobyt stále v Starom Meste a dom, na ktorý upozornil, rekonštruujú, takže bolo jasné, že tam nikto nebýva. Fotografie údajne zverejnil preto, aby bolo vidieť, že ide o „obrovskú trojpodlažnú vilu“.

„V článku sme neuviedli presnú adresu vily pána Blahu. To, že sa na videu objavilo číslo domu, bolo nedopatrením,“ priznal pre Denník N šéfredaktor Bárdy.

Podľa Červeného môže redakcii vzniknúť právna zodpovednosť, ak by sa preukázalo, že išlo o neprimeraný zásah do súkromia.

„Od okamihu, keď redakcia sama uvedie, že údaj tam nemal byť, a ponechá ho dostupný, ide o vedome tolerované trvanie zásahu,“ upozornil advokát.

O zodpovednosti nerozhoduje samotné priznanie redakcie, ale objektívne posúdenie toho, či bolo zverejnenie primerané. Čím dlhšie údaj zostáva online, tým vážnejšie môžu byť následky a prípadná náhrada ujmy.

Médiá nemajú bianko šek na zverejnenie údajov

Zákon platí rovnako pre politika aj novinára, ale pri posudzovaní konkrétneho zverejnenia môže byť výsledok rozdielny.

Politik musí zniesť väčší zásah do súkromia, ak informácie súvisia s jeho verejnou funkciou. „Netýka sa to však bezpečnosti jeho obydlia a rodiny, kde aj verejný funkcionár požíva ochranu,“ vysvetlil advokát.

Novinár nie je verejným funkcionárom a nevykonáva verejnú moc. Jeho profesionálna činnosť môže byť legitímnou témou verejnej debaty, presná adresa jeho obydlia s ňou však spravidla priamo nesúvisí, takže sa jej zverejnenie odôvodňuje podstatne ťažšie.

Médiá majú pri spracúvaní osobných údajov osobitné postavenie, pretože právna úprava ochrany súkromia a osobných údajov umožňuje spracúvanie bez súhlasu, ak je nevyhnutné na informovanie verejnosti.

Táto výnimka však neplatí, ak by spracúvaním došlo k porušeniu práva dotknutej osoby na ochranu osobnosti alebo súkromia.

„Redakcia musí vedieť obhájiť relevanciu a primeranosť konkrétneho zverejneného detailu, nielen povahu článku ako celku,“ priblížil odborník.

Ako sa podobné prípady skončili

Prípadov, v ktorých by zverejnenie údajov novinára alebo politika viedlo k právoplatnému odsúdeniu na Slovensku, je málo. Trestné konania sa v takýchto veciach začali, väčšina z nich sa však doteraz neskončila.

Najbližšie k tomuto prípadu je podľa odborníka zverejnenie adresy novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej Danielom Bombicom.

„Podľa verejne dostupných informácií bolo trestné oznámenie podané koncom roka 2021, obvinenie bolo vznesené, generálna prokuratúra ho postupom podľa § 363 Trestného poriadku zrušila pre formálne nedostatky a po doplnení vyšetrovania bolo vznesené znovu. To ilustruje, ako dlho tieto veci trvajú,“ povedal Červený.

Ak by Blaha podal žiadosť o výmaz podľa čl. 17 nariadenia GDPR, redakcia by ju podľa advokáta musela kvalifikovane vybaviť a spravidla do jedného mesiaca oznámiť, aké opatrenia prijala, prípadne dôvody, pre ktoré ich neprijala, spolu s poučením o možnosti obrátiť sa na úrad.

Samotná žiadosť však automatický nárok na odstránenie obsahu nezakladá. Redakcia môže výmaz odmietnuť. Ak by k tomu došlo, dotknutá osoba sa môže obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov alebo pri obsahu na sociálnych sieťach požiadať platformu o odstránenie a domáhať sa ho aj na súde.

Ktorá strana by na súde uspela, sa podľa advokáta predikovať nedá.

„Rozdiel vidím v tom, že pri článku o majetkových pomeroch politika existuje legitímny verejný záujem, o ktorý sa dá oprieť a sporný je len jeden detail navyše (zverejnenie súpisného čísla, čo potvrdila aj samotná redakcia daného média), kým pri zverejnení bydliska novinára sa porovnateľný verejný záujem hľadá ťažšie,“ zhodnotil Červený.