„Ak sa mňa opýtate, či chcem radšej zrušenú transakčnú daň, alebo chcem, aby tu bol zachovaný sociálny štandard, aby štát bol schopný odpustiť daň z príjmov pre pracujúce matky, ja si vyberám vždy matky pred podnikateľmi,“ dodal.
Podľa predsedu Hlasu bude koalícia o dani rokovať v najbližších dňoch. Zodpovednosť pritom preniesol predovšetkým na ministra financií Ladislava Kamenického. „Tak, ako ju navrhol a zaviedol pán minister financií, musí to byť on, ktorý ju navrhne zrušiť a musí teda dať aj jasné mechanizmy toho, kde sa vykompenzuje,“ myslí si.
To znamená, že napriek predchádzajúcim vyjadreniam premiéra nie je zrušenie transakčnej dane od januára zatiaľ definitívne.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka upozornil najmä na nepredvídateľnosť rozhodovania vlády. Podľa neho podnikatelia dostávajú protichodné signály o tom, či budú daň platiť aj v roku 2027. „Je to veľmi nebezpečný hazard aj s dôverou, ktorú by mali podnikatelia mať voči štátu a voči tomu, že má nejaké predvídateľné pravidlá a zákony,“ konštatoval.
Spor o vyrovnaný rozpočet
Ďalším problémom je povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet, na ktorú v súvislosti s vysokým verejným dlhom upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Šimečka tvrdí, že kabinet musí túto požiadavku rešpektovať, hoci zároveň priznáva, že skutočne vyrovnané hospodárenie by bolo za súčasných okolností ekonomicky neúnosné.
„Bola by to ekonomická samovražda, keby sme mali dnes vyrovnaný rozpočet,“ povedal. Riešenie vidí v tom, že vláda formálne predloží vyrovnaný návrh a poslanci ho následne v parlamente upravia na deficitný. Ak kabinet svoju povinnosť nesplní, PS je podľa neho pripravené konať a obrátiť sa na Ústavný súd.
Šutaj Eštok pripustil, že koalícia bude o splnení ústavných podmienok ešte rokovať. Odmieta však predstavu, že by Slovensko mohlo reálne hospodáriť bez deficitu. „Vyrovnaný rozpočet dnes nie je reálny, pretože by znamenal koniec sociálneho štátu,“ myslí si. Podľa neho je podstatnejšie, v akej podobe rozpočet napokon schváli parlament.
Palivá zdražujú, vláda zatiaľ riešenie nemá
Veľkú časť diskusie zabrali aj rastúce ceny pohonných látok. Moderátor upozornil, že nafta sa na Slovensku približuje k dvom eurám za liter a benzín k 1,80 eura.
Šutaj Eštok priznal, že ceny sú na slovenské pomery vysoké, podľa jeho údajov však Slovensko malo k 7. septembru ôsme najlacnejšie pohonné látky v EÚ. Ministerstvo hospodárstva podľa neho komunikuje so Slovnaftom a medzi možnosťami je opätovné využitie mechanizmu, ktorý má brzdiť rast cien.
Fiškálne opatrenia, napríklad zníženie spotrebnej dane alebo DPH, by už boli v kompetencii ministerstva financií. Šutaj Eštok upozornil, že ide o drahé riešenia s výrazným dosahom na štátny rozpočet.
Šimečka navrhuje adresnejšiu pomoc najviac zasiahnutým skupinám, napríklad autodopravcom či zraniteľným domácnostiam. Ako jednu z možností spomenul aj dočasné zníženie spotrebnej dane. Zároveň však priznal, že stav verejných financií výrazne obmedzuje priestor na podobné opatrenia.
„Slovensko nemá ten fiškálny vankúš. Jednoducho, náš rozpočet je v takom stave, že si to už ani nemôžeme dovoliť,“ poznamenal.
Hlas nechce otvárať výmenu Žilinku
V závere diskusie sa otvoril aj spor medzi Smerom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Šutaj Eštok sa od požiadaviek koaličného partnera na jeho odstúpenie či výmenu dištancoval.
Uviedol, že generálny prokurátor je nezávislý a Hlas v koalícii o jeho predčasnej výmene nerokoval. „Priznám sa, že takúto debatu sme v rámci koalície ani v rámci Hlasu neviedli,“ prezradil.
