Pri Biedronke nastal zároveň najväčší medziročný pokles o 5,2 percentuálneho bodu. Reťazec však na slovenský trh vstúpil len minulý rok, preto jeho ponuka ešte prechádza výraznejšími zmenami.
Pri mlieku je každý druhý výrobok privátnej značky
Ešte výraznejšie rozdiely vidno medzi jednotlivými druhmi potravín. Privátne značky predstavujú 51 percent ponuky mlieka, 47 percent olejov, 46 percent konzervovaných produktov a 43 percent balených mäsových výrobkov.
Naopak, pri víne je to iba sedem percent, pri liehovinách deväť a pri pive desať percent.
Prezident PKS Daniel Poturnay to vysvetľuje aj typom výrobku. Privátne značky sú podľa neho najsilnejšie pri potravinách s komoditným charakterom, zatiaľ čo pri víne či pive sa spotrebiteľ viac orientuje na konkrétne značky.
Pre zákazníka môže byť privátna značka jednoduchou cestou k lacnejšiemu nákupu. Z pohľadu výrobcu je vzťah zložitejší. Potravinár môže dostať veľkú objednávku a stabilný odbyt, zároveň však buduje predovšetkým značku obchodníka, nie vlastnú.
„Prílišné naviazanie investícií do výroby privátnych značiek môže pre výrobcov znamenať existenčné ohrozenie, pokiaľ sa spolupráca s reťazcom skončí a výrobca nemá dostatočne silnú značku, aby sa udržal na trhu,“ upozorňuje Poturnay.
Slovenský pôvod má iba tretina
Práve tu sa téma privátnych značiek spája so stavom domáceho potravinárstva.
Z výrobkov predávaných pod privátnymi značkami malo podľa PKS slovenský pôvod iba 31,4 percenta. Pri ostatných výrobkoch to bolo 43,6 percenta. Rozdiel teda presahuje 12 percentuálnych bodov.
Samostatný prieskum PKS zverejnený v júni ukázal, že slovenské výrobky bez ohľadu na typ značky tvoria 40,4 percenta potravín vystavených v obchodoch. Hodnota sa oproti roku 2025 nezmenila. Ešte v roku 2022 však dosahovala 42,3 percenta.
Treba však upozorniť, že to priamo neznamená, že Slovensko je potravinovo sebestačné iba na 40,4 percenta. Ide o dve rozdielne veličiny. PKS meria, aká časť výrobkov vystavených na regáloch je slovenského pôvodu. Potravinová sebestačnosť zas porovnáva celkovú schopnosť domácej produkcie pokrývať domácu spotrebu.
Vyrábame suroviny, slabšie ich spracúvame
Avšak aj potravinová sebestačnosť je pre Slovensko dlhodobým problémom.
Vedecká monografia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá pracovala s údajmi Eurostatu za roky 2015 až 2019, vypočítala jej priemernú úroveň na 73 percent. Horšie na tom boli v EÚ už iba niektoré malé alebo ostrovné ekonomiky. Priemer celej EÚ dosahoval takmer 105 percent.
Rozdiel oproti susedom z V4 bol výrazný. Poľsko dosahovalo 120,7 percenta, Maďarsko 117,1 percenta a Česko 91,8 percenta. Údaje sú staršie, preto ich nemožno vydávať za dnešný stav, dobre však dokumentujú dlhodobú štrukturálnu slabinu slovenského potravinárstva.
Zaujímavý je dôvod. Slovensko totiž nemá nevyhnutne problém vyprodukovať poľnohospodársku surovinu. Autori štúdie upozorňujú, že krajiny strednej a východnej Európy sú často exportérmi poľnohospodárskych komodít. Na Slovensku bola poľnohospodárska prvovýroba v sledovanom období dokonca o 26,8 percenta vyššia než potreby domáceho potravinárskeho priemyslu.
Inými slovami, nosná časť problému vzniká niekde medzi zožatým poľom a regálom. Slovensko dokáže vypestovať alebo vyprodukovať surovinu, no nemá dostatočne silný spracovateľský priemysel, aby ju vo väčšej miere premenilo na hotové slovenské potraviny.
Autori monografie preto priamo konštatujú, že potravinová sebestačnosť Slovenska je pre menej rozvinuté a menej konkurencieschopné potravinárstvo nižšia než jeho sebestačnosť v základných poľnohospodárskych produktoch.
Aj novší materiál o konkurencieschopnosti Slovenska upozorňuje, že krajina je sebestačná napríklad pri obilninách, cukre či minerálnych a pramenitých vodách, zatiaľ čo výrazne slabšia je pri mäse, ovocí a zelenine.
Lacnejšie pre zákazníka, otáznik pre výrobcov
Privátne značky tak samy osebe nie sú problémom. Slovenský výrobca môže pod obchodným reťazcom vyrábať veľké objemy a dostať sa aj na zahraničné trhy. Pre domácnosť sú zase často cenovo atraktívnou alternatívou.
Rozhodujúce však je, kde sa potravina vyrába a kde zostáva pridaná hodnota. Práve v tomto bode prináša najnovší prieskum nepriaznivú správu: zatiaľ čo privátne značky zaberajú viac než štvrtinu slovenských regálov, zo Slovenska pochádza iba 31,4 percenta z nich.
Ako to riešiť? Poturnay konštatuje, že jedným zo spôsobov, ako udržať čo najväčšiu časť potravinárskej výroby a pridanej hodnoty na Slovensku, je „stabilná spolupráca obchodných reťazcov a slovenských potravinárov“.
