Podobne ako požívajú húsíovia ochrannú ruku Teheránu, má PLC krytie zo strany susednej Saudskej Arábie. Práve jej prestrelky s Jemenom vyústili do súčasného vývoja – šíitskí militanti za ostatný týždeň stihli ostreľovať prihraničné ropné sklady či dokonca saudský terminál Janbú na pobreží Červeného mora.
Cez Janbú a priľahlú potrubnú sústavu East-West Petroline pritom Saudi odklonili väčšinu ropného exportu, ktorý zastavila blokáda protiľahlého Hormuzského prielivu na pozadí americko-iránskej vojny. Ako cenní spojenci a členovia samozvanej osi odporu sa týmito krokmi húsíovia ukázali ako najefektívnejší podporovatelia Teheránu.
Ansár Alláh už začiatkom týždňa začal presúvať ťažisko vojny k Saudom, po mesačnej prestávke opäť cielil balistické rakety na rafinériu Džizán a palivové sklady v susednom Nadžáne či meste Abhá. Necelých 630 kilometrov od Nadžránu pritom leží najposvätnejšie mesto islamu – Mekka.
Práve v metropole historického kráľovstva Hidžáz uzavrela kráľovská rodina Saudovcov strategickú obrannú dohodu s neoficiálnym názvom mini-NATO. Dohodu z Mekky ratifikovali aj Turecko a jadrovo vyzbrojený Pakistan, Rijád sa na svojich nových partnerov zatiaľ neobrátil.
Aj britský denník Guardian túto možnosť predostrel ako jeden zo scenárov, s ktorým by húsíovia mali počítať. Ankara aj Islamabad však na predošlé útoky reagovali len „ostrými vyhláseniami“, čím si vyslúžili nálepku papierového spojenectva.
Namiesto toho sa korunný princ Muhammad bin Salmán obrátil na nemoslimského spojenca, pre ktorého sa potajomky zapojil do vojny proti Iránu – na Donalda Trumpa. Americký prezident podľa portálu Axios dostal najmenej dve žiadosti o zapojenie sa do bojov, hoci obe odmietol.
Kým saudské nálety ničili cesty a sklady zbraní v západnom Jemene, bin Salmán podľa bývalého izraelského vojenského špióna Baraka Ravida dva razy telefonoval do Bieleho domu a tlačil na prezidenta, aby zopakoval scenár známy z vlaňajšej kauzy Signalgate – tým bolo rozsiahle bombardovanie západu krajiny.
Paradoxne sa počas oslabovania protihúsíjskej opozície opäť rozhoreli vnútorné konflikty, ktoré zjavne nezažehnalo ani januárové prímerie. Popri PLC, ktorú jej odporcovia spájajú s extrémistickým Moslimským bratstvom (pre členstvo hnutia Al-Isláh), sa o vládu nad Adenom snaží aj Južná prechodná rada (STC) podporovaná Emirátmi.
Južnú radu, ktorej zapojenie do vojny znovu oživilo predstavy Jemenskej ľudovodemokratickej republiky (teda Južného Jemenu), ako akúsi sekulárnu protiváhu voči PLC podporujú Emiráty. Ich prestrelky z prelomu rokov 2025 a 2026 sa vo všeobecnosti považovali za jednu z mnohých zástupných vojen medzi Rijádom a Abú Zabí.
Zakladateľ STC Ajdarús al-Zubajdí dokonca ako vlajku svojho hnutia zaviedol vlajku bývalej socialistickej republiky, čo už od osamostatnenia od Prezidentskej rady v roku 2017 naznačovalo separatistické tendencie. Tie sa znovu rozhoreli práve pod tlakom húsíjských úspechov – a to napriek drobným piatkovým úspechom PLC, ktorá posunula frontovú líniu pri centrálnom meste Al-Bajdá.
Bývalé jednotky STC, známe ako Brigády obrov (Giant Brigades), pritom počas postupu Ansáru neprišli na front, ale 9. septembra obsadili prezidentský tábor Al-Abúd v provincii Dalí a zatkli ministra obrany Tahíra Akílího. O deň neskôr zastavili ústup prezidentských síl a nariadili im odzbrojiť sa – počas toho, ako ustupovali pred húsíami.
Januárová formálna integrácia proemirátskych síl tak zjavne zlyhala tiež a nedôvera Rijádu voči domácim ozbrojeným skupinám pravdepodobne viedla bin Salmána, aby požiadal Trumpa o pomoc. Ansár Alláh napriek týmto zákulisným krokom stále postupuje a nezdá sa, že by sa hodlal vrátiť na pozície pred prímerím z roku 2022.
