Preskočiť na obsah
  |  

Ruský dron zasiahol sklad jadrového paliva neďaleko Černobyľa

Ruské sily úmyselne zaútočili na sklad vyhoreného jadrového paliva neďaleko ukrajinskej Černobyľskej elektrárne, vyhlásil v nedeľu prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o "mimoriadne odporný" útok, ktorý neviedol k nárastu radiácie.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že pri útoku bola značne poškodená budova na príjem paliva, ktorá sa nachádzala len pár metrov od miesta, kde sa skladuje „veľké množstvo jadrového materiálu“.

Kyjevská štátna atómová agentúra Energoatom uviedla, že v čase útoku sa v budove nenachádzalo žiadne vyhorené palivo. Následný požiar bol uhasený a neboli hlásené žiadne zranenia.

Rusko sa verejne nevyjadrilo k údajnému útoku na zariadenie, ktoré sa nachádza približne 15 km od Černobyľskej elektrárne, miesta najhoršej jadrovej katastrofy na svete.

„Mimoriadne kritické infraštruktúrne zariadenie – a mimoriadne odporný ruský úder,“ napísal Zelenskyj na X a dodal, že Rusko použilo útočný dron Shahed.

MAAE vo vyhlásení uviedla, že tím čoskoro navštívi miesto, „aby preskúmal dopad“.

(teuters, su)

  |  

Kaliňák a Cigániková sa hádali o cene nemocnice v Prešove

Minister obrany Robet Kaliňák (Smer) a poslankyňa Jana Bittó Cigániková (nezaradená) sa v televízii TA3 v relácii V politike dohadovali, koľko bude stáť vojenská nemocnica v Prešove.

Minister tvrdil, že samotná stavba vyjde na 600 miliónov eur. Zvyšok nákladov týkajúcich sa vybavenia, ako sú gastro, medicínske zariadenia a nábytok, by mal byť okolo 120 miliónov eur. „Neexistuje,“ reagovala Cigániková.

(su)

  |  

Streľba v Izraeli si vyžiadala obeť, polícia hovorí o terorizme

Pri streľbe v strednom Izraeli neďaleko okupovaného Západného brehu Jordánu zahynul v nedeľu jeden človek a ďalších päť utrpelo zranenia. Izraelské úrady incident vyšetrujú ako podozrivý teroristický útok.

Podľa izraelskej záchrannej služby zomrel 35-ročný muž na následky strelných zranení. Ďalších päť osôb skončilo zranených, pričom dvaja z nich sú vo vážnom stave.

Izraelská polícia spresnila, že podozrivého strelca „neutralizovala“. Jeho identitu bezprostredne nezverejnila a neuviedla ani ďalšie podrobnosti o zásahu.

K útoku došlo v troch lokalitách v strednom Izraeli v blízkosti palestínskeho mesta Kalkílja na Západnom brehu Jordánu. Palestínske hnutie Hamas streľbu privítalo, no k zodpovednosti za útok sa neprihlásilo.

Situáciu sleduje aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý podľa svojho úradu vykonal bezpečnostné posúdenie okolností incidentu.

(reuters, max)

  |  

Slota sa opäť postaví pred Najvyšší súd v korupčnej kauze

Bývalý predseda SNS a niekdajší primátor Žiliny Ján Slota sa má v utorok postaviť pred Najvyšší súd SR, ktorý bude rozhodovať o odvolaniach v korupčnej kauze súvisiacej s údajnými zásahmi do súdneho konania.

Podľa obžaloby mal Slota vybavovať na Krajskom súde v Žiline miernejší trest pre muža, ktorému prvostupňový súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. U bývalého sudcu Pavla Polku mal údajne dosiahnuť zmenu trestu na podmienku v odvolacom konaní.

Obžalovaný vinu odmieta. Obžalobu označuje za nedôvodnú a tvrdí, že je založená na nezákonne získaných dôkazoch.

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici ho v roku 2024 uznal vinným z nepriamej korupcie a uložil mu dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na štyri roky. Odvolanie proti rozsudku podali obhajoba aj prokurátor.

Nejde pritom o prvé rozhodnutie v tejto kauze. Už v júni 2023 Špecializovaný trestný súd ho odsúdil na rovnaký podmienečný trest, avšak len za zasahovanie do nezávislosti súdu. Korupciu vtedy nepovažoval za preukázanú pre nedostatok jednoznačných dôkazov.

Najvyšší súd však tento rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie. Podľa jeho stanoviska sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prípadu a jeho závery neboli logicky presvedčivé.

(tasr, max)

  |  

Ukrajina hlási zásah pri Černobyli, ruský dron poškodil sklad paliva

Ruský dron zasiahol sklad vyhoreného jadrového paliva v blízkosti bývalej jadrovej elektrárne v Černobyli. Informovali o tom ukrajinské úrady, podľa ktorých incident nespôsobil únik radiácie ani zranenia.

Ukrajinský generálny štáb a štátna agentúra pre atómovú energiu uviedli, že útok poškodil budovu určenú na príjem kontajnerov s vyhoreným jadrovým palivom. Objekt bol podľa nich čiastočne zničený, no v čase zásahu sa v ňom nenachádzalo žiadne jadrové palivo.

Po útoku vypukol požiar, ktorý sa podarilo uhasiť. Úroveň radiácie v oblasti zostala podľa ukrajinských úradov stabilná.

Kremeľ sa k obvineniam bezprostredne nevyjadril. Zasiahnuté zariadenie sa nachádza približne 15 kilometrov od elektrárne v Černobyli, kde v roku 1986 došlo k najhoršej jadrovej havárii v dejinách.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil incident za ďalší dôkaz ohrozovania jadrovej bezpečnosti zo strany Ruska. Tvrdí, že podobné kroky sú systematické a predstavujú neprijateľné riziko.

(reuters, max)

  |  

Tretie voľby za 18 mesiacov. Kosovo hľadá cestu k stabilnej vláde

Kosovčania v nedeľu hlasujú v predčasných parlamentných voľbách, ktoré majú pomôcť ukončiť vlečúcu sa politickú krízu. Ide už o tretie voľby za posledných 18 mesiacov, keďže žiadnej strane sa doteraz nepodarilo vytvoriť dostatočne silnú väčšinu na stabilné fungovanie štátu.

Najmladšia krajina Európy sa usiluje o vstup do Európskej únie, no väčšinu uplynulého roka fungovala bez plnohodnotnej vlády. Parlament nedokázal zvoliť predsedu ani nového prezidenta, čo napokon viedlo k rozpusteniu zákonodarného zboru a vyhláseniu ďalších volieb.

Favoritom zostáva nacionalistické hnutie Vetevendosje premiéra Albina Kurtiho. Analytici predpokladajú, že strana opäť získa najviac hlasov, no na zabezpečenie dvojtretinovej väčšiny potrebnej na voľbu prezidenta bude musieť hľadať podporu opozície.

Kurtiho strana získala v posledných voľbách viac ako 51 percent hlasov, no ani to nestačilo na dosiahnutie dohody o prezidentskom kandidátovi. Opakované voľby zároveň spomalili reformy a čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie.

O priazeň voličov sa uchádza viac ako 900 kandidátov zo 17 strán a troch koalícií. Hlasovať môže približne 2,1 milióna oprávnených voličov vrátane početnej kosovskej diaspóry v západnej Európe, ktorá tradične podporuje Kurtiho hnutie.

(reuters, max)