Preskočiť na obsah
  |  

Stredoafrická republika prijme migrantov deportovaných z USA

S prijímaním migrantov deportovaných zo Spojených štátov súhlasila Stredoafrická republika, uviedli dva zdroje oboznámené s dohodou. Ide o ďalší krok administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá uzatvára dohody s africkými krajinami s cieľom urýchliť vyhosťovanie migrantov do tretích štátov.

Podľa zdrojov dohodu prerokovali 18. mája v hlavnom meste Bangui počas návštevy americkej delegácie. Stredoafrický vládny predstaviteľ potvrdil, že krajina bude v rámci dohody prijímať osoby deportované americkými úradmi. Zatiaľ však nie je známe, koľko migrantov sa má presunúť, aké budú ich národnosti ani kedy sa začnú deportačné lety.

Washington už v minulosti poslal deportovaných migrantov aj do ďalších afrických krajín vrátane Konžskej demokratickej republiky, Ghany, Sierry Leone či Rovníkovej Guiney. Kritici tvrdia, že tak USA obchádzajú právnu ochranu, ktorú si niektorí migranti zabezpečili pred americkými imigračnými súdmi. Americké úrady deportácie označujú za zákonné.

Do pomoci deportovaným po príchode do Stredoafrickej republiky sa má zapojiť aj Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Tá už podobnú podporu poskytovala aj v iných afrických štátoch. USA tento rok vyčlenili na operácie IOM v krajine 85 miliónov dolárov.

(reuters, max)

  |  

Prezident pri výročí Memoranda vyzdvihol slobodu a zvrchovanosť

Slováci by mali byť hrdí na svojich predkov, ktorí im ukázali cestu, i na to, že po tejto ceste kráčajú. Dnes sú túžby a želania predkov v mnohom naplnené. Slováci rozhodujú o svojej budúcnosti slobodne a vo vlastnej zvrchovanej krajine. Pri príležitosti 165. výročia prijatia Memoranda národa slovenského to na sociálnej sieti napísal prezident Peter Pellegrini.

„Bol to zásadný programový dokument, v ktorom si určili svoje politické a kultúrne ciele. Vedeli, že pre budúcnosť národa budú kľúčovými jeho jazyk, vzdelanie a kultúra,“ poukázala hlava štátu.

Memorandum národa slovenského patrí k základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa. Od odsúhlasenia jeho konečného znenia uplynulo v nedeľu 165 rokov.

Poslanci Národnej rady SR prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993 rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom SR s názvom Výročie Memoranda národa slovenského.

(tasr, max)

  |  

Na omšu pápeža Leva XIV. v Španielsku prišlo viac ako milión ľudí

Viac ako milión veriacich sa v nedeľu zhromaždilo v centre Madridu na omši pod holým nebom, ktorú celebroval pápež Lev XIV. počas svojej týždňovej návštevy Španielska. Podľa Vatikánu a miestnych organizátorov sa na podujatí zúčastnilo približne 1,2 milióna ľudí.

Davy zaplnili okolie námestia Cibeles a pri príchode pápeža v papamobile mávali vlajkami, skandovali „Nech žije pápež“ a niektorí hádzali na jeho cestu lupene kvetov.

Lev vo svojej homílii vyzval veriacich, aby svoju vieru prejavovali konkrétnou pomocou druhým. Zdôraznil, že Boh stojí na strane chudobných, utláčaných, osamelých a opustených ľudí.

Pápež zároveň vyjadril nádej, že Madrid zostane otvoreným a inkluzívnym mestom založeným na skutočných ľudských hodnotách. Počas návštevy sa opakovane venuje témam solidarity, migrácie a spoločenskej súdržnosti.

Program jeho cesty sa začal stretnutiami s migrantmi a ľuďmi bez domova, následne sa zúčastnil nočného stretnutia so stovkami tisíc mladých ľudí. Do 12. júna navštívi aj Barcelonu a Kanárske ostrovy, kde sa stretne s migrantmi prichádzajúcimi zo západnej Afriky.

Hlava katolíckej cirkvi vyhlásila, že si želá, aby jeho prvá návšteva krajiny Európskej únie mimo Talianska bola príkladom rešpektu ku každému človeku. Svetových lídrov zároveň vyzvala, aby prestali rozdeľovať spoločnosť a voličov.

(reuters, max)

  |  

V Južnej Kórei chýbali hlasovacie lístky, občania nemohli voliť

Juhokórejský prezident I Če-mjong vyzval na dôkladné vyšetrenie nedostatku hlasovacích lístkov, ktorý minulý týždeň poznačil miestne voľby v krajine. Do preverovania incidentu sa podľa jeho slov zapoja prokuratúra aj polícia.

Prezident uviedol, že vzniknutá situácia je „ťažko pochopiteľná“ a zároveň kritizoval reakciu Národnej volebnej komisie (NEC), ktorú označil za nedostatočnú. „Ako občan a ako prezident zodpovedný za vládu vyjadrujem hlbokú ľútosť,“ napísal na sociálnej sieti X.

Nedostatok hlasovacích lístkov spôsobil, že časť oprávnených voličov nemohla odovzdať svoj hlas. Incident vyvolal v krajine silnú kritiku a viedol k rezignácii predsedu NEC, ktorá voľby organizovala.

Nespokojnosť verejnosti vyústila aj do protestov. Tisíce ľudí sa zhromaždili pred sčítacím centrom v Soule a žiadali opakovanie miestnych volieb.

I Če-mjong zároveň požiadal parlament, aby sa prípadom zaoberal a navrhol opatrenia, ktoré zabránia podobným problémom v budúcnosti. Súčasťou diskusie majú byť aj reformy fungovania volebnej komisie.

(reuters, max)

  |  

Šéf európskych ľudovcov: Čína ohrozuje európsky priemysel

Predseda Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Manfred Weber vyzval na tvrdší postup Európskej únie voči Číne. Podľa neho už Brusel nemôže pokračovať v doterajšom prístupe a musí dôslednejšie chrániť svoje hospodárske záujmy.

„Čas naivity sa skončil. Musíme jasnejšie, pevnejšie a dôslednejšie brániť európske záujmy,“ povedal Weber pre denník Bild am Sonntag.

Vplyvný nemecký politik upozornil na rastúci obchodný deficit medzi EÚ a Čínou, ktorý podľa odhadu dosahuje takmer miliardu eur denne. Takýto stav označil za neudržateľný a varoval pred negatívnymi dôsledkami pre európsky priemysel a pracovné miesta.

„Buď sa budeme brániť, alebo Čína zrovná so zemou časti nášho priemyslu,“ uviedol Weber.

Jeho vyjadrenia prichádzajú pred júnovým samitom EÚ, na ktorom budú lídri členských štátov rokovať aj o obchodných ochranných opatreniach pripravovaných Európskou komisiou. Diskusia sa má týkať napríklad ciel a ďalších nástrojov na ochranu európskeho trhu.

Weber zároveň navrhol, aby Európska únia využívala prístup Číny na jednotný trh ako nástroj na presadzovanie férovej hospodárskej súťaže. Podporil i obmedzenie účasti čínskych firiem na rozvojových projektoch financovaných EÚ a vyslovil sa za vylúčenie Číny z vývoja technológie 6G v Európe.

(reuters, max)

  |  

Ruský dron zasiahol sklad jadrového paliva neďaleko Černobyľa

Ruské sily úmyselne zaútočili na sklad vyhoreného jadrového paliva neďaleko ukrajinskej Černobyľskej elektrárne, vyhlásil v nedeľu prezident Volodymyr Zelenskyj. Išlo o "mimoriadne odporný" útok, ktorý neviedol k nárastu radiácie.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že pri útoku bola značne poškodená budova na príjem paliva, ktorá sa nachádzala len pár metrov od miesta, kde sa skladuje „veľké množstvo jadrového materiálu“.

Kyjevská štátna atómová agentúra Energoatom uviedla, že v čase útoku sa v budove nenachádzalo žiadne vyhorené palivo. Následný požiar bol uhasený a neboli hlásené žiadne zranenia.

Rusko sa verejne nevyjadrilo k údajnému útoku na zariadenie, ktoré sa nachádza približne 15 km od Černobyľskej elektrárne, miesta najhoršej jadrovej katastrofy na svete.

„Mimoriadne kritické infraštruktúrne zariadenie – a mimoriadne odporný ruský úder,“ napísal Zelenskyj na X a dodal, že Rusko použilo útočný dron Shahed.

MAAE vo vyhlásení uviedla, že tím čoskoro navštívi miesto, „aby preskúmal dopad“.

(teuters, su)