Keď dnes niektoré slovenské médiá a progresívni politici hovoria o „cenzúre“ či „útoku na občiansku spoločnosť“ v súvislosti so zadržiavaním grantu pre Saplinq, musím týmto médiám aj progresívnym politikom pripomenúť aktivitu pani europoslankyne Lucie Yar (PS), keď na pôde Európskeho parlamentu vyzývala Komisiu na prehodnotenie grantov pre pro-life organizáciu World Youth Alliance (WYA), pretože „údajne šíri informácie o sexuálnych a reprodukčných právach, ktoré sú v zásadnom rozpore s hodnotami EÚ“. V preklade: nepropaguje mladým dievčatám umelé potraty. V skratke opíšem, aký tlak vyvinuli na WYA.
Začalo sa to mediálnou kampaňou, ktorú spustil openDemocracy – mediálny portál financovaný aj Open Society Foundations. Pokračovalo to politickým tlakom europoslancov na čele s europoslankyňou Yar, čo viedlo k následnému preverovaniu grantov zo strany EACEA (Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru) a Európskej komisie.
Aké boli fakty po previerkach? EACEA nedokázala spochybniť splnenie grantových podmienok a dodanie požadovaných výstupov. V dokumentoch, ktoré boli zaslané WYA, sa opakovane uvádza, že:
• projekty boli implementované,
• aktivity sa uskutočnili,
• výstupy (deliverables) boli odovzdané.
Teda žiadne procesné pochybenia neboli nájdené.
Za problematické EACEA označila „ideologické“ dokumenty a vyjadrenia organizácie, ako napríklad chartu WYA, statusy organizácie na sociálnych sieťach či politické vyjadrenia k umelým potratom a rodovej identite na ich webovej stránke.
Namiesto neutrálneho hodnotenia grantov EACEA ideologicky cenzurovala „pro-life“ organizáciu za jej postoje. Pri svojom ideologickom hodnotení sa opierala o rezolúcie Európskeho parlamentu, stratégie Európskej komisie a dokonca aj o dokumenty, ktoré v čase implementácie grantov ešte neexistovali.
Podobný osud postihol aj FAFCE (Federation of Catholic Family Associations in Europe). Tá podľa zverejnených správ prišla o financovanie viacerých projektov pre údajný nesúlad s „ustanoveniami EÚ o rodovej rovnosti“ a s „hodnotami EÚ“. Projekty pritom zahŕňali témy ako ochrana detí v online priestore či podpora rodín.
A teraz sa pozrime na Saplinq.
Saplinq funguje od roku 2012 a dlhodobo čerpá grantové schémy Erasmus+ a ďalšie verejné zdroje. Podľa dostupných údajov získalo združenie Saplinq za posledné roky významné verejné financovanie:
• len cez NIVaM údajne v roku 2023 získalo približne 432-tisíc eur z európskych grantov,
• z toho jeden samostatný grant predstavoval viac ako 308-tisíc eur,
• ďalších približne 47-tisíc eur údajne išlo cez SAAIC.
Keď boli pod tlakom pozastavenia grantov a vrátenia financií organizácie ako WYA a FAFCE, nečítali sme editoriály o cenzúre, nepočuli sme varovania pred autoritárstvom, nevideli sme titulky o ohrození občianskej spoločnosti.
Naopak, mnohé progresívne médiá tieto zásahy prezentovali ako legitímny boj proti „dezinformáciám“ a „extrémizmu“ (openDemocracy, Times, Guardian, Denník N). V súčasnosti však tí istí ľudia hovoria o politickom zásahu do grantov a o nebezpečnom precedense.
Lenže precedens nevznikol aktuálne pri Saplinqu. Precedens vznikol vtedy, keď sa z grantových auditov stal nástroj ideologickej kontroly a keď sa začalo akceptovať, že organizácie môžu byť sankcionované nie za porušenie zmluvných podmienok grantu, ale za svoje názory, filozofiu či kultúrne postoje.
Ak v súčasnosti progresívne médiá tvrdia, že granty sa nemajú blokovať na základe ideológie, mali by si priznať, že presne tento princíp odmietali, keď sa týkal konzervatívnych pro-life mimovládok.
Denník N aktuálne veľmi silno tematizuje prípad Saplinq ako problém politického zásahu do občianskej spoločnosti, zatiaľ čo pri WYA používal výrazne kritickejší a aktivistickejší jazyk. Pozri článok: Európska únia roky podporovala organizáciu bojujúcu proti interrupciám, u nás mala blízko ku kresťanským iniciatívam.
A preto zostáva úplne legitímna otázka: čo dáva právo Denníku N a progresívnym politikom protestovať voči „ideologickej cenzúre“ Saplinqu, keď ju oslavovali a podporovali pri organizáciách ako WYA alebo FAFCE?
Lebo ak progresívni politici a médiá tolerovali alebo podporovali ideologické preverovanie oboch konzervatívnych organizácií, v súčasnosti majú len veľmi slabé morálne právo tváriť sa pobúrene pri Saplinqu.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.