Preskočiť na obsah
  |  

Rusko pri Kaliningrade nasadilo bombardéry počas manévrov NATO

Rusko uskutočnilo v Baltskom mori vojenské cvičenia zamerané na raketové útoky, bombardovanie a činnosť vojenského letectva.

Manévre sa konali v okolí Kaliningradskej oblasti práve v čase, keď sa v regióne uskutočňuje rozsiahle cvičenie NATO BALTOPS 2025. Moskva do akcie nasadila približne 10 lietadiel vrátane stíhačiek a bombardérov, ako aj dve raketové plavidlá.

Súbežné vojenské aktivity poukazujú na rastúci strategický význam Baltského mora, ktoré sa po vstupe Fínska a Švédska do NATO stalo jedným z najcitlivejších bezpečnostných priestorov Európy. Kaliningrad, ruská enkláva medzi Poľskom a Litvou, zostáva kľúčovým oporným bodom Moskvy v regióne.

Napätie navyše zvýšili nedávne vyjadrenia Vladimira Putina, podľa ktorého má Rusko dostatok prostriedkov na odrazenie alebo zničenie akejkoľvek sily ohrozujúcej Kaliningrad.

(reuters, mja)

  |  

Sabo žiada vysvetlenie k zápisu manželstiev, naznačil žalobu

Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo na sociálnej sieti vyhlásil, že ministerstvo vnútra nereagovalo na infožiadosť týkajúcu sa postupu pri zápise „manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia“ uzavretých v zahraničí.

Žiadosť podľa jeho slov smerovala na Osobitnú matriku a jej cieľom bolo získať usmernenie pre matriky, ktoré podľa neho nevedia, ako v podobných prípadoch postupovať. Keďže rezort neodpovedal ani po uplynutí zákonnej lehoty, Sabo a jeho partner podali rozklad a zvažujú ďalšie právne kroky.

Poslanec zdôraznil, že predmetom ich podania nebolo uznanie manželstva ani zmena legislatívy, ale výlučne žiadosť o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Odmietol tvrdenia, že by ich postup predstavoval útok na ústavu alebo suverenitu Slovenska. Podľa neho využili štandardný zákonný postup a očakávajú, že štátne orgány budú dodržiavať svoje zákonné povinnosti.

(mja)

  |  

Bulharsko zastavilo vojenskú pomoc Ukrajine

Bulharsko ukončí dodávky zbraní Ukrajine. Rozhodnutie oznámil minister obrany Dimitar Stojanov, ktorý argumentuje tým, že vojnu nemožno vyriešiť na bojisku a pokračujúce vyzbrojovanie prináša len ďalšie obete, informuje portál Politico.

Vyhlásenie nadväzuje na postoj premiéra Rumena Radeva, ktorý je považovaný za politika s pragmatickejším a voči Rusku zmierlivejším prístupom. Ten dlhodobo presadzuje rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a opakovane spochybňuje možnosť ukrajinského vojenského víťazstva.

Sofia od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine 13 balíkov vojenskej pomoci, no nová vláda signalizuje zmenu.

Napriek tomu sa Bulharsko nesnaží dostať do otvoreného sporu s Európskou úniou, od ktorej je ekonomicky výrazne závislé.

Zaujímavé je, že súčasne s ukončením vojenskej pomoci Kyjevu vláda oznámila zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP. Tento krok má naplniť záväzky voči NATO a posilniť vlastné obranné schopnosti krajiny.

(mja)

  |  

Útok nožom v Belfaste vyvolal výzvy na protest

Polícia v Severnom Írsku zadržala muža podozrivého z útoku nožom v severnom Belfaste. Incident sa stal v pondelok neskoro večer a napadnutý muž vo veku približne 40 rokov skončil v nemocnici vo vážnom stave.

Podľa polície je zadržaný muž vo veku približne 30 rokov pravdepodobne zo Somálska. Vyšetrovatelia preverujú motív útoku, pri ktorom hovoria o „pokuse o odrezaní hlavy (sťatie) podľa vzoru Islamského štátu“.

Video z napadnutia sa rýchlo rozšírilo na sociálnych sieťach. Polícia vyzvala verejnosť, aby zábery ďalej nezdieľala, keďže to mohlo spôsobiť ďalšiu traumu blízkym zraneného muža a zároveň ovplyvniť vyšetrovanie.

Na internete sa po zverejnení videa objavili výzvy na protesty. Zástupkyňa prvej ministerky Severného Írska Emma Little-Pengellyová vyzvala ľudí na zachovanie pokoja a útok označila za „divoký a barbarský“. Britský premiér Keir Starmer incident označil za „odporný“.

Polícia uviedla, že si je vedomá napätia, ktoré prípad vyvolal, a pokračuje vo vyšetrovaní okolností útoku.

(reuters, lud)

  |  

EÚ zakázala lety alžírskeho dopravcu, ocenila Kirgizsko

Európska komisia aktualizovala zoznam leteckých spoločností, ktorým je z bezpečnostných dôvodov zakázané alebo obmedzené lietať do krajín Európskej únie. Na čiernu listinu nanovo zaradila alžírskeho dopravcu Air Express Algeria, zatiaľ čo všetky letecké spoločnosti certifikované v Kirgizsku zo zoznamu vyradila.

Komisia uviedla, že rozhodnutie voči Air Express Algeria vychádza z hodnotení, ktoré odhalili vážne nedostatky v oblasti bezpečnosti a nedodržiavanie medzinárodných leteckých štandardov.

Naopak, vyradenie kirgizských leteckých spoločností predstavuje uznanie výrazného pokroku krajiny v oblasti dohľadu nad bezpečnosťou civilného letectva. Podľa Bruselu Kirgizsko počas posledných dvoch desaťročí prijalo opatrenia, ktoré zlepšili bezpečnostné štandardy a zosúladili ich s medzinárodnými požiadavkami.

Európska únia vedie zoznam leteckých dopravcov s bezpečnostnými obmedzeniami od roku 2006.

(reuters, max)

  |  

Peskov odmietol EÚ ako sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou

Kremeľ odmietol predstavu, že by Európska únia mohla v súčasnosti pôsobiť ako sprostredkovateľ v mierovom procese medzi Ruskom a Ukrajinou. Hovorca Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že Moskva považuje prípadné európske zapojenie za neprijateľné, najmä ak by bolo sprevádzané podmienkami adresovanými Rusku.

„Začatie mediačných snáh predložením určitých podmienok Rusku je pravdepodobne nelogické a nesprávne,“ povedal Peskov s dôvetkom, že Európa sa viac sústreďuje na pokračovanie vojny než na mierové rokovania.

Tieto vyjadrenia prišli v čase, keď sú rozhovory sprostredkované Spojenými štátmi pozastavené. Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner sa predtým podieľali na snahách o dialóg medzi Moskvou a Kyjevom, no proces sa zastavil po začatí americko-izraelských útokov na Irán.

Peskov poznamenal, že medzi prezidentmi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom momentálne nie je naplánovaný ani telefonát. Zároveň dodal, že Witkoff a Kushner naďalej udržiavajú kontakty s Ruskom aj Ukrajinou a Moskva je pripravená ich kedykoľvek prijať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok označil svoj rozhovor s americkými vyslancami za pozitívny a ocenil ich ochotu pracovať na urovnaní vojny v nasledujúcich týždňoch. Kremeľ tvrdí, že ho americká strana o tom neinformovala.

(reuters, max)