Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drogový trh v Európe sa mení, pribúdajú nové smrtiace látky

Európa čelí novej fáze drogovej krízy. Agentúra EÚ pre drogy vo svojej výročnej správe upozorňuje na rastúce riziko syntetických opioidov, predovšetkým nitazénov a fentanylu. Hoci počet smrteľných predávkovaní zostáva výrazne nižší než v Severnej Amerike, niektoré trendy sú znepokojujúce.

Nitazény boli v Anglicku a Walese spojené so 195 úmrtiami, zatiaľ čo fentanyl si v Bulharsku vyžiadal viac ako stovku obetí.

Správa zároveň poukazuje na meniace sa drogové trasy a nové metódy pašovania. Kokaín sa do Európy dostáva cez menšie a menej kontrolované prístavy, zatiaľ čo konope prúdi aj zo Severnej Ameriky.

Marihuana zostáva najpoužívanejšou drogou v Európe, keď ju za uplynulý rok užilo takmer 25 miliónov dospelých.

Európske orgány vlani zaznamenali približne milión záchytov drog a odhadujú, že nelegálny trh s konope má hodnotu okolo 12 miliárd eur.

V roku 2024 bolo v EÚ evidovaných približne 7 600 smrteľných predávkovaní.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Poľsko žiada miesto pri rozhodovaní o vojne na Ukrajine

Poľský premiér Donald Tusk otvorene naznačil nespokojnosť s tým, že Poľsko nebolo súčasťou rokovaní lídrov Británie, Francúzska a Nemecka s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Londýne.

Predseda poľskej vlády zdôraznil, že Varšava by mala mať miesto pri každej diskusii o budúcnosti Ukrajiny a o možnom ukončení vojny s Ruskom. Zároveň varoval pred unáhlenými pokusmi o rýchly dialóg s Vladimirom Putinom.

Tusk pripomenul, že Poľsko patrí medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie a zároveň významne investuje do obrany v rámci NATO.

Kritizoval aj formát E3, ktorý spája Londýn, Paríž a Berlín, pričom upozornil, že rozhodnutia prijaté bez účasti Poľska nebudú pre jeho krajinu automaticky záväzné. Podľa jeho slov podobné výhrady zaznievajú aj z Talianska.

Premiér zároveň oznámil, že v najbližších dňoch sa uskutoční ďalšie stretnutie o Ukrajine, na ktorom by už mali byť zastúpené aj Poľsko a Taliansko.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Úľavy na elektrinu vyjdú Nemecko o miliardu eur drahšie

Nemecká vláda bude musieť pravdepodobne vynaložiť približne o miliardu eur viac na podporu priemyslu po tom, čo Európska komisia schválila rozsiahlejšie úľavy na ceny elektriny.

Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová oznámila, že od roku 2026 budú môcť podniky súčasne využívať novú dotovanú priemyselnú cenu elektriny aj existujúci systém kompenzácií nákladov spojených s energetikou a uhlíkovými poplatkami.

Podľa Berlína je takýto krok nevyhnutný vzhľadom na pokračujúci tlak vysokých cien energií na nemecký priemysel.

Energeticky náročné podniky čelia rastúcim nákladom najmä po zhoršení situácie na Blízkom východe, ktoré opäť zvýšilo ceny energií na svetových trhoch. Rozhodnutie Bruselu však zároveň komplikuje rozpočtové plánovanie vlády.

Dodatočné výdavky prichádzajú v období príprav rozpočtu na rok 2027, pričom minister financií Lars Klingbeil už teraz čelí potrebe vyrovnať existujúce rozpočtové medzery.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Šimečka: Gašpara budeme odvolávať opakovane až do volieb

Opozícia neuspela s pokusom otvoriť mimoriadnu schôdzu o odvolaní podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), no avizuje, že sa tejto témy nevzdá.

Predseda PS Michal Šimečka vyhlásil, že jeho hnutie bude návrhy na Gašparovo odvolanie predkladať pri každej príležitosti, kým bude čeliť obžalobe v kauze Očistec.

Podľa opozície je neakceptovateľné, aby vysoký ústavný činiteľ zároveň vystupoval v pozícii obžalovaného z korupcie a organizovaného zločinu.

Kritiku podporili aj SaS, KDH a hnutie Slovensko. Mária Kolíková hovorí o poškodzovaní dobrého mena parlamentu, Milan Majerský o konflikte záujmov a Igor Matovič tvrdí, že Gašpar využíva verejný priestor na ovplyvňovanie verejnej mienky vo svoj prospech.

Opozícia zároveň zdôrazňuje, že nejde o snahu odobrať mu poslanecký mandát, ale o otázku vhodnosti výkonu funkcie podpredsedu Národnej rady. Gašpar obvinenia odmieta a iniciatívu opozície označuje za politicky motivovanú.

(tasr, mja)

Minúta  |  

OSN obvinila Izrael zo spoluúčasti na násilí páchanom osadníkmi

Vyšetrovacia komisia OSN obvinila izraelské úrady z priamej spoluúčasti na násilí páchanom izraelskými osadníkmi voči Palestínčanom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa zverejnenej správy izraelské bezpečnostné sily osadníkov často sprevádzajú a poskytujú im ochranu, zatiaľ čo útoky na palestínske komunity zostávajú vo veľkej miere nepotrestané.

Komisia uvádza, že od roku 2023 vzrástol počet útokov osadníkov o približne 130 percent. Terčom sú palestínske dediny, poľnohospodárska pôda aj civilisti vrátane žien a detí.

Správa opisuje prípady únosov, fyzického násilia či vyhrážok sexuálnym násilím. Podľa vyšetrovateľov násilie prispieva k vysídľovaniu Palestínčanov a upevňovaniu izraelskej kontroly nad územím.

Izrael obvinenia odmieta a tvrdí, že násilné činy osadníkov sú individuálnymi incidentmi, ktoré porušujú zákon a podliehajú vyšetrovaniu. Ľudskoprávne organizácie však dlhodobo upozorňujú, že len minimum prípadov končí potrestaním.

Komisia zároveň kritizovala aj palestínske hnutie Hamas. Podľa zistení sa jeho príslušníci v Pásme Gazy dopúšťali popráv, mučenia a ďalších závažných porušení medzinárodného práva. Za vojnové zločiny označila aj útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a stovky ďalších osôb uniesli.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česká iniciatíva pre Ukrajinu získala ďalšie milióny, podporí ju Berlín

Česko chce pokračovať v muničnej iniciatíve pre Ukrajinu aj v nasledujúcich mesiacoch. Minister obrany Jaromír Zůna po stretnutí s nemeckým kolegom Borisom Pistoriusom oznámil, že Berlín prispeje do projektu ďalšími 300 miliónmi eur. Tieto peniaze by mali zabezpečiť nákup približne 50-tisíc kusov munície pre ukrajinské ozbrojené sily.

Praha zároveň tvrdí, že financovanie projektu už pokrýva viac ako milión kusov munície. Hoci počet podporujúcich krajín klesol z 18 na deväť, český prezident Petr Pavel verí, že iniciatíva zostáva životaschopná.

Podľa odhadov by Ukrajina mohla aj tento rok dostať podobný objem munície ako vlani, keď dodávky dosiahli takmer dva milióny kusov.

Zůna zároveň ubezpečil spojencov, že Česko nepoľaví ani v podpore východného krídla NATO. České jednotky budú naďalej pôsobiť v pobaltských krajinách, Poľsku aj na Slovensku, ktoré Praha naďalej považuje za strategickú prioritu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.