Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA pritvrdzujú, terčom sú čínski komunikační giganti

Napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou sa ďalej presúva do oblasti telekomunikácií. Spoločnosť China Unicom varovala, že plánované obmedzenia zo strany americkej administratívy môžu narušiť fungovanie globálnych komunikačných sietí.

Federálna komisia pre komunikácie chce totiž zakázať americkým operátorom prepojenie s viacerými čínskymi telekomunikačnými spoločnosťami, ktoré Washington označuje za bezpečnostné riziko.

Podľa China Unicom by takýto krok mohol zasiahnuť nielen čínske firmy, ale aj americké podniky závislé od obchodných a dodávateľských vzťahov s Čínou. Spoločnosť upozorňuje, že práve čínski operátori zabezpečujú významnú časť komunikácie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.

Federálna komisia pre komunikácie zároveň zvažuje ďalšie reštrikcie vrátane obmedzenia čínskych dátových centier a prepojení na zariadenia od spoločností Huawei či ZTE.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vakcíny s mRNA môžu zmeniť boj s rakovinou

Technológia mRNA, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri vývoji vakcín proti ochoreniu COVID-19, sa čoraz výraznejšie presadzuje aj v onkológii. Najväčšiu pozornosť vzbudzujú výsledky spoločností Moderna a Merck, ktorých personalizovaná vakcína proti melanómu v kombinácii s imunoterapiou pomáha pacientom udržiavať ochorenie pod kontrolou už päť rokov.

Odborníci to považujú za významný míľnik vo vývoji vakcín, ktoré učia imunitný systém rozpoznávať a ničiť rakovinové bunky.

Sľubné výsledky sa objavujú aj pri rakovine pankreasu a mozgu, ktoré boli dlhé roky považované za mimoriadne odolné voči imunoterapii. Výskumníci veria, že mRNA môže otvoriť cestu k personalizovanej liečbe založenej na genetických vlastnostiach konkrétneho nádoru.

Hoci technológia čelí v USA politickým kontroverziám, investície do vývoja pokračujú. Analytici odhadujú, že trh s personalizovanými protirakovinovými vakcínami by mohol do roku 2034 dosiahnuť hodnotu 8,5 miliardy dolárov ročne.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zásoby ropy smerujú k minimám za niekoľko desaťročí, varuje EIA

Zásoby ropy v najväčších svetových ekonomikách smerujú k najnižším úrovniam prinajmenšom od roku 2003, keďže zásoby sa v dôsledku straty produkcie v dôsledku vojny s Iránom zmenšujú rekordným tempom, uviedol v utorok americký Úrad pre energetické informácie (EIA).

Celkové zásoby ropy v členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) klesnú do decembra na necelých 2,3 miliardy barelov, uviedla EIA na základe svojho súčasného predpokladu, že námorná doprava cez Hormuzský prieliv sa pravdepodobne nevráti na úroveň spred konfliktu až do začiatku roka 2027. Zásoby OECD neboli takto nízke odkedy EIA začala viesť záznamy v roku 2003, uviedla agentúra vo svojej mesačnej správe o krátkodobom energetickom výhľade.

Rýchle zníženie zásob, ktoré je potrebné na vyrovnanie straty 11 miliónov barelov denne v produkcii Blízkeho východu, vytvára základ pre prudký nárast cien ropy v nasledujúcich mesiacoch, uviedla agentúra.

Podľa EIA sa očakáva, že ceny globálnej referenčnej ropy Brent sa v júni a júli na spotovom trhu budú v priemere pohybovať okolo 105 dolárov za barel, čo je výrazne viac ako 91,60 dolárov za barel na futures trhu v utorok.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj podpísal s Lotyšskom dohodu o výrobe dronov

Ukrajina a Lotyšsko posúvajú obrannú spoluprácu na novú úroveň. Prezident Volodymyr Zelenskyj v Tallinne oznámil podpis dohody o spoločnej výrobe dronov, ktorá má posilniť obranné kapacity oboch krajín a zároveň podporiť ukrajinské vojenské úsilie.

Dohoda zapadá do širšej stratégie Kyjeva budovať partnerstvá založené na výmene bojových skúseností, technológií a výrobných kapacít za finančnú či materiálnu podporu spojencov.

Téma zaznela počas samitu severských a pobaltských krajín NB8, kde lídri rokovali o ďalšej podpore Ukrajiny, európskej bezpečnosti a spoločnom postupe voči Rusku. Kľúčoví spojenci Kyjeva zo severu Európy od začiatku vojny poskytli pomoc presahujúcu 36 miliárd eur.

Do diskusie sa zapojil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zdôraznil, že Francúzsko zostáva spoľahlivým partnerom Ukrajiny a krajín čeliacich ruskému tlaku. Podľa Macrona musí Kyjev získať čo najsilnejšiu pozíciu pre budúce rokovania.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Stovky rukojemníkov, ktorých uniesol Boko Haram, sú na slobode

Na severovýchode Nigérie boli stovky ľudí oslobodené z rúk islamistickej teroristickej skupiny Boko Haram. Informovala o tom kresťanská organizácia na ochranu ľudských práv International Christian Concern.

Podľa armády bolo v oblasti pohoria Mandara pri hraniciach s Kamerunom zachránených najmenej 360 ľudí, pričom miestni predstavitelia hovoria o viac než 400 prepustených osobách. Väčšina z nich bola unesená počas marcového útoku na obec Ngoshe v štáte Borno, informuje nemecká kresťanská agentúra Idea Pressedienst.

Okolo samotného prepustenia panujú nejasnosti. Nigérijská armáda prezentuje zásah ako jednu z najväčších záchranných operácií posledných rokov. Naopak, miestna organizácia Borno South Youth Alliance tvrdí, že rozhodujúcu úlohu zohrali jej dlhodobé rokovania s únoscami.

Boko Haram patrí medzi najnebezpečnejšie islamistické skupiny v Afrike a dlhodobo terorizuje severné oblasti Nigérie. Jej útoky zasahujú moslimské aj kresťanské komunity, pričom kresťania v regiónoch, kde tvoria menšinu, čelia podľa ľudskoprávnych organizácií mimoriadne silnému tlaku a prenasledovaniu.

(mja)

Minúta  |  

Počet Ukrajincov v brannom veku v Nemecku výrazne rastie

Nemecko zaznamenalo výrazný nárast počtu ukrajinských mužov v brannom veku, ktorí prišli do krajiny od začiatku roka 2025. Podľa denníka Die Welt tvorili muži vo veku 18 až 63 rokov takmer 60 percent zo zhruba 100-tisíc nových ukrajinských migrantov za posledných 16 mesiacov.

Analytici tento vývoj spájajú najmä so zmenou ukrajinských pravidiel, ktoré od augusta 2025 umožnili vycestovať aj mužom vo veku 18 až 22 rokov.

Téma zároveň vyvoláva politickú debatu v Nemecku aj na úrovni Európskej únie. Minister vnútra Alexander Dobrindt navrhuje, aby Ukrajinci v brannom veku už automaticky nezískavali ochranu podľa smernice o hromadnom príleve utečencov.

Ak by sa tento návrh presadil, museli by podávať individuálne žiadosti o azyl, pričom ich šance na získanie pobytu by mohli byť nižšie.

Podľa dostupných informácií má Dobrindt pre svoj návrh podporu viacerých ministrov vnútra členských štátov EÚ. Konečné stanovisko má Európska komisia predstaviť do konca júna.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.