Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj potvrdil dronový útok na rafinériu v Moskve

Ukrajinský dron v noci poškodil zariadenie moskovskej ropnej rafinérie patriacej spoločnosti Gazpromnefť. Informoval o tom starosta Moskvy Sergej Sobjanin, podľa ktorého si útok nevyžiadal žiadne obete a na mieste zasahovali záchranné zložky.

Moskovská rafinéria patrí medzi najvýznamnejšie energetické zariadenia v Rusku. V roku 2024 spracovala viac ako jedenásť miliónov ton ropy a zabezpečuje dodávky pohonných hmôt pre metropolitný región. Práve Moskva sa doteraz vyhýbala vážnejším výpadkom v zásobovaní, ktoré zasiahli viaceré ruské regióny po sérii ukrajinských útokov na energetickú infraštruktúru.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok potvrdil a označil ho za odpoveď na pokračujúce ruské údery. Podľa jeho slov rafinériu zasiahli približne 500 kilometrov od ukrajinských hraníc, čo má demonštrovať schopnosť Kyjeva zasahovať ciele hlboko na ruskom území.

Zatiaľ nie je jasné, či incident ovplyvnil prevádzku závodu.

Ruská ropná spoločnosť Tatnefť medzitým v utorok zaviedla dočasné obmedzenia predaja benzínu a nafty na všetkých svojich čerpacích staniciach v krajine. Spoločnosť sa k opatreniam oficiálne nevyjadrila a nie je jasné, či akokoľvek súvisia s utorkovým útokom, no tento krok prichádza v čase rastúceho ukrajinského tlaku na ruský palivový sektor.

(reuters, max)

Minúta  |  

Školstvo ašpiruje na platový automat, zákon má prísť ešte tento rok

Ministerstvo školstva spolu s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy pripravujú nový zákon o financovaní školstva, ktorý má zaviesť takzvaný platový automat. Ten by zabezpečil pravidelné zvyšovanie platov zamestnancov školstva podľa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a predseda školských odborov Pavol Ondek veria, že legislatívu sa podarí schváliť a predložiť vláde ešte do konca roka.

Návrh vychádza z memoranda o spolupráci a sociálnom zmieri, ktoré rezort podpísal s odborármi v roku 2025. Viaceré jeho body sa už podľa oboch strán podarilo splniť vrátane rastu platov učiteľov. Za posledný rok sa mzdy pedagogických zamestnancov zvýšili približne o 250 až 260 eur, pričom priemerné platy sa pohybujú okolo hranice dvetisíc eur.

Otvorenou témou zostáva financovanie niektorých školských služieb, ako sú školské kluby, jedálne či centrá voľného času. Ministerstvo ich chce postupne presunúť pod štát, no samosprávy s takýmto riešením zatiaľ nesúhlasia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Peskov: Vyslanci USA by mohli prísť do Moskvy po dohode s Iránom

Kremeľ v utorok oznámil, že zatiaľ nie je stanovený konkrétny dátum návštevy Moskvy vyslancom prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a zaťom Trumpa Jaredom Kushnerom, ktorej cieľom je rokovať o mieri na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v rozhovore pre novinárov naznačil, že dvojica by mohla odletieť do Moskvy po podpísaní memoranda o ukončení konfliktu medzi USA a Iránom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecko je pripravené odmínovať Hormuz. Má však podmienky

Nemecko je pripravené zapojiť sa do prípadných odmínovacích operácií v Hormuzskom prielive, no až po splnení viacerých podmienok. Minister zahraničných vecí Johann Wadephul podľa agentúry DPA zdôraznil, že Berlín najskôr potrebuje istotu, že sa boje medzi zúčastnenými stranami definitívne skončili a že s odmínovaním budú súhlasiť Spojené štáty aj Irán.

Podľa šéfa nemeckej diplomacie by si účasť Bundeswehru vyžadovala jasný právny rámec v súlade s medzinárodným aj nemeckým právom a zároveň schválenie parlamentom. „Sme na to pripravení. Sme pripravení to urobiť,“ dodal.

Nemecko spolu s Francúzskom, Britániou a Talianskom už skôr deklarovalo ochotu podporiť obnovu bezpečnej lodnej dopravy v strategickom Hormuzskom prielive.

Impulzom sa stala rámcová dohoda medzi USA a Iránom, ktorá má viesť k ukončeniu konfliktu a opätovnému otvoreniu kľúčovej obchodnej trasy.

Wadephul popritom upozornil, že súčasťou konečnej dohody musia byť aj spoľahlivé záruky týkajúce sa iránskeho jadrového programu, inak Európa nebude môcť uvažovať o zmiernení sankcií voči Teheránu.

(max)

Minúta  |  

Smer odmieta rodinkárstvo, Richterov syn vraj uspel v súťaži

Koaličná strana Smer odmieta akékoľvek úvahy o rodinkárstve. Reagovala tak na vyhlásenie opozičných strán, ktoré upozornili na zistenia, že syn šéfa poslaneckého klubu koaličného Smeru Jána Richtera je členom predstavenstva štátneho prepravcu ropy Transpetrol, a pýtali sa na jeho kvalifikáciu.

„Juraj Richter sa riadne zúčastnil na vyhlásenom výberovom konaní na obsadenie funkcie člena predstavenstva spoločnosti Transpetrol organizovaného akcionárom a splnil všetky požadované kvalifikačné a odborné požiadavky na výkon predmetnej funkcie,“ poznamenali z tlačového oddelenia strany.

Smer zároveň deklaroval, že nebude komentovať politické vyjadrenia ani ich interpretácie. „Odmietame akékoľvek úvahy o rodinkárstve a spájaní výberu a výkonu na danej pozícii vo vzťahu k poslancovi Jánovi Richterovi,“ dodal.

(tasr, max)

Minúta  |  

Japonská centrálna banka zdvihla úroky. Sú najvyššie za 30 rokov

Japonská centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na jedno percento. Ako dôvody uviedla oslabovanie jenu či rast cien. Informovali o tom noviny Financial Times či portál Euronews.

Sadzba pre nezabezpečené jednodňové úvery sa tam po rozhodnutí dostala na najvyššiu úroveň za približne 30 rokov. Banka tak pokračuje v postupnej normalizácii menovej politiky po desaťročiach extrémne nízkych alebo záporných úrokových sadzieb, ktoré mali podporiť úvery, spotrebu a boj proti deflácii.

Na japonskú ekonomiku momentálne vplýva rast cien energií. Krajina je vo veľkej miere závislá od dovozu ropy a zemného plynu, pričom vyššie ceny komodít v posledných mesiacoch zvyšujú náklady domácností aj podnikov.

Ďalším faktorom je slabý jen, ktorý nedávno oslabil na približne 160 jenov za americký dolár. Nízke úrokové sadzby totiž v minulosti dlhodobo prispievali k oslabovaniu japonskej meny.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.