Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Príprava dokumentu pre budúcnosť Slovenska vstupuje do finále

Slovenská akadémia vied dokončuje strategický dokument Vízia 2040, ktorý má načrtnúť dlhodobé smerovanie Slovenska bez ohľadu na aktuálne politické cykly. Prezident Peter Pellegrini sa v utorok oboznámil s jeho treťou pracovnou verziou.

„Tento dokument je čisto odborný dokument a nie je v ňom ani len závan nejakej politickej ideológie alebo nejakého politického presvedčenia jednotlivých autorov,“ zhodnotila hlava štátu.

Predseda SAV Martin Venhart zdôraznil, že autori sa snažili eliminovať nielen politické, ale aj rezortné vplyvy. Na príprave sa podieľalo viac ako 350 odborníkov z rôznych oblastí a do diskusií sa zapojilo viac než 150 partnerov. Počas prípravy bolo spracovaných viac než dvetisíc pripomienok, z ktorých mnohé mali zásadný charakter.

Pellegrini upozornil, že Slovensko potrebuje dlhodobé plánovanie a kontinuitu, pretože časté zmeny priorít po voľbách krajine komplikujú riešenie strategických výziev.

Samotná Vízia 2040 má definovať hlavné ciele rozvoja krajiny, pričom na ňu nadviaže pripravovaná Stratégia Slovenskej republiky. Tá už bude obsahovať konkrétnejšie nástroje a postupy, ako tieto ciele dosiahnuť. Finálna verzia dokumentu má byť dokončená do konca júna, následne prejde odbornou oponentúrou a vláda by ju mohla schváliť na konci leta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump: Urobím všetko pre mier na Ukrajine, Rusko musí rokovať

Americký prezident Donald Trump na samite krajín G7 vo francúzskom Évian-les-Bains vyhlásil, že Rusko by malo uzavrieť mierovú dohodu s Ukrajinou, a prisľúbil, že urobí všetko pre ukončenie viac než štyri roky trvajúcej vojny.

Po spoločnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami G7 označil stretnutie za veľmi úspešné a avizoval aj ďalšie bilaterálne rozhovory s ukrajinským lídrom.

Ukrajina a európske krajiny sa na samite snažili presvedčiť Trumpa, že situácia na bojisku sa v prospech Kyjeva zlepšila a že Moskva je pod väčším tlakom než v predchádzajúcich mesiacoch. Zelenskyj zdôraznil potrebu posilnenia protivzdušnej obrany a diplomatického úsilia, ktoré by prinútilo Rusko ukončiť vojnu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zhodnotila, že únava Ruska je čoraz viditeľnejšia a nastal čas zvýšiť podporu Ukrajine.

Popri Ukrajine dominovala rokovaniam aj situácia na Blízkom východe. Európski lídri diskutovali s Trumpom o dohode s Iránom a o znovuotvorení Hormuzského prielivu. Francúzsko, Británia a Nemecko zároveň požadujú väčší vplyv na budúce rokovania o iránskom jadrovom programe, keďže sa obávajú, že predbežná dohoda nemusí dostatočne riešiť otázky jadrových a raketových kapacít Teheránu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Salmonela v bryndzi aj syroch. Tajný salaš na Liptove otrávil ľudí

Kontrola nelegálneho salaša v lesoch Liptova odhalila závažné porušenia hygienických pravidiel. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Liptovskom Mikuláši začala konať po tom, ako zdravotníci potvrdili črevné ochorenia u siedmich ľudí. Laboratórne testy u nich preukázali baktériu Salmonella Schleissheim, pričom všetci údajne konzumovali výrobky pochádzajúce z nelegálnej prevádzky.

Ako píšu štátni veterinári na sociálnej sieti, inšpektori vypátrali salaš ukrytý v ťažko dostupnom lesnom prostredí. Prevádzka nebola schválená a na mieste nebol evidovaný ani registrovaný chov oviec. Kontrola odhalila mimoriadne nevyhovujúce podmienky výroby a skladovania potravín.

Bryndza, žinčica aj ovčie syry boli uskladnené v starej drevenej skrini, plastových nádobách či igelitových taškách a vystavené vysokým teplotám, hmyzu a ďalším škodcom. Pri výrobe sa používalo znečistené vybavenie vrátane starých hliníkových nádob, hrdzavej váhy a zanedbaných pracovných pomôcok.

Laboratórne rozbory následne potvrdili prítomnosť baktérií rodu Salmonella a nadlimitný počet stafylokokov vo viacerých výrobkoch.

Kontrola odhalila aj problémy so starostlivosťou o zvieratá, rozsiahly neporiadok a odpad vrátane materiálov s obsahom azbestu. Veterinári preto okamžite zakázali výrobu a predaj výrobkov, nariadili zdravotné vyšetrenie majiteľa, ošetrenie zvierat a odstránenie všetkých zistených nedostatkov.

(max)

Minúta  |  

Košický primátor Polaček ide do boja o tretí mandát

Súčasný primátor Košíc Jaroslav Polaček oznámil, že sa bude uchádzať o tretí mandát v jesenných komunálnych voľbách. Podporu mu zatiaľ vyjadrila koalícia šiestich strán a hnutí – KDH, SaS, Nova, Maďarská aliancia, Strana rómskej koalície a DS-ODS.

„Predpokladáme, že postupne po tomto ohlásení, a to je aj dôvod, prečo to robíme teraz, sa k nám pridajú aj ďalšie politické subjekty,“ naznačil.

Vo svojom vystúpení stavil na kontinuitu rozbehnutých projektov a zdôraznil, že mesto potrebuje stabilné vedenie, ktoré pozná investičné zámery do detailov. Argumentoval tým, že zastavenie alebo prerušenie rozpracovaných projektov by mohlo znamenať stratu rokov príprav aj miliónových investícií. Za svoje hlavné tromfy označil výsledky dosiahnuté počas dvoch funkčných období a ďalšie pripravované rozvojové projekty.

O post primátora sa už uchádzajú aj starosta Sídliska KVP Ladislav Lörinc za Košickú stranu a Martin Mudrák ako kandidát hnutia Progresívne Slovensko. Spoločné komunálne a župné voľby sa uskutočnia 24. októbra.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zelenskyj potvrdil dronový útok na rafinériu v Moskve

Ukrajinský dron v noci poškodil zariadenie moskovskej ropnej rafinérie patriacej spoločnosti Gazpromnefť. Informoval o tom starosta Moskvy Sergej Sobjanin, podľa ktorého si útok nevyžiadal žiadne obete a na mieste zasahovali záchranné zložky.

Moskovská rafinéria patrí medzi najvýznamnejšie energetické zariadenia v Rusku. V roku 2024 spracovala viac ako jedenásť miliónov ton ropy a zabezpečuje dodávky pohonných hmôt pre metropolitný región. Práve Moskva sa doteraz vyhýbala vážnejším výpadkom v zásobovaní, ktoré zasiahli viaceré ruské regióny po sérii ukrajinských útokov na energetickú infraštruktúru.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj útok potvrdil a označil ho za odpoveď na pokračujúce ruské údery. Podľa jeho slov rafinériu zasiahli približne 500 kilometrov od ukrajinských hraníc, čo má demonštrovať schopnosť Kyjeva zasahovať ciele hlboko na ruskom území.

Zatiaľ nie je jasné, či incident ovplyvnil prevádzku závodu.

Ruská ropná spoločnosť Tatnefť medzitým v utorok zaviedla dočasné obmedzenia predaja benzínu a nafty na všetkých svojich čerpacích staniciach v krajine. Spoločnosť sa k opatreniam oficiálne nevyjadrila a nie je jasné, či akokoľvek súvisia s utorkovým útokom, no tento krok prichádza v čase rastúceho ukrajinského tlaku na ruský palivový sektor.

(reuters, max)

Minúta  |  

Školstvo ašpiruje na platový automat, zákon má prísť ešte tento rok

Ministerstvo školstva spolu s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy pripravujú nový zákon o financovaní školstva, ktorý má zaviesť takzvaný platový automat. Ten by zabezpečil pravidelné zvyšovanie platov zamestnancov školstva podľa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) a predseda školských odborov Pavol Ondek veria, že legislatívu sa podarí schváliť a predložiť vláde ešte do konca roka.

Návrh vychádza z memoranda o spolupráci a sociálnom zmieri, ktoré rezort podpísal s odborármi v roku 2025. Viaceré jeho body sa už podľa oboch strán podarilo splniť vrátane rastu platov učiteľov. Za posledný rok sa mzdy pedagogických zamestnancov zvýšili približne o 250 až 260 eur, pričom priemerné platy sa pohybujú okolo hranice dvetisíc eur.

Otvorenou témou zostáva financovanie niektorých školských služieb, ako sú školské kluby, jedálne či centrá voľného času. Ministerstvo ich chce postupne presunúť pod štát, no samosprávy s takýmto riešením zatiaľ nesúhlasia.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.