Ruská federálna služba finančného dohľadu zaradila 16. júna na zoznam teroristov a extrémistov Protivojnový výbor Ruska a Zjazd ľudových poslancov. Obe tieto opozičné zoskupenia pôsobia v emigrácii a niektorí ich predstavitelia sa niekoľko dní predtým zúčastnili zakladajúceho zjazdu strany Mierové Rusko.
Prvá ruská politická strana v emigrácii sa v dňoch 12. až 13. júna zakladala v Berlíne. Začiatok zjazdu bol naplánovaný na Deň Ruska, najmladší ruský štátny sviatok pripomínajúci prijatie Deklarácie o štátnej zvrchovanosti Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky v roku 1990. Sovietsky zväz a Ruská federácia vznikli v decembri 1991.
Okno možností
Ruský opozičný politik a bývalý politický väzeň Iľja Jašin oznámil zámer založiť politickú stranu v marci tohto roku. Za spolupracovníkov označil ešte v marci dvojicu bývalých petrohradských poslancov Maxima Reznika a Svetlanu Utkinovú.
Hlavným cieľom bolo podľa Jašina vytvoriť demokratickú štruktúru, ktorá by predstavovala záujmy Rusov v emigrácii a v prípade zmeny či oslabenia režimu v Rusku – teda v prípade vzniku okna možností – bola pripravená ponúknuť sa ako alternatíva pre Rusov a Rusko. Navrhovaný názov strany Mierové sily Ruska sa na základe rokovania zmenil na Mierové Rusko.
Svoju predstavu o cieľoch strany postupne približoval v príspevkoch na sociálnych sieťach a napokon ju podrobne predostrel na zakladajúcom zjazde, ktorého prvý deň sa konal za zatvorenými dverami. Na druhý deň boli na zjazd pozvaní predstavitelia viacerých ruských emigrantských a európskych médií.
O založení strany tak informovali viaceré portály, napríklad Moscow Times, Deutsche Welle, Vot Tak alebo Radio France Internationale. Viacerí straníci aj ďalší predstavitelia ruskej občianskej opozície však kritizovali, že médiá sa zameriavali najmä na vnútrostranícke spory. Okrem médií sa na zjazde objavili nemecký a slovinský europoslanec.
Spory spočívali v štrukturálnom zložení strany. Jašin presadzoval model silného predsedu strany, zatiaľ čo Reznik obhajoval systém viacerých spolupredsedov. Stanovy strany teraz obsahujú možnosť prechodu na model spolupredsedov, avšak na zjazde získal väčšinu hlasov Jašinov návrh, a najbližšie dva roky tak bude platiť predsednícky model.
Náročné rokovania
Okrem hlasovania o modeli vedenia strany čakalo členov aj hlasovanie o množstve pozmeňovacích návrhov týkajúcich sa stanov, deklarácie a manifestu ako trojice základných dokumentov strany, ako aj voľba členov do vnútrostraníckych orgánov.
Medzi ne patrí napríklad Ústredná stranícka rada slúžiaca okrem iného ako protiváha predsedovi strany. V neposlednom rade volila strana svojho predsedu – v hlasovaní so 68 hlasmi uspel Jašin, ktorý porazil hlavnú vyzývateľku z Tulskej oblasti, tamojšiu bývalú poslankyňu Oľgu Podolskú, ktorá získala 40 hlasov.
V štúdiu nemeckej televízie Bild Jašin hodnotil zjazd strany pozitívne a ocenil, že napriek sporom sa všetko urovnalo demokratickým hlasovaním. Štandard v otázke konfliktu o vnútornom usporiadaní strany oslovil Maxima Reznika.
Spýtali sme sa ho, či je podľa neho možné prekonať rozpory, ktoré sa prejavili počas zjazdu, a dosiahnuť zhodu medzi stúpencami Jašina a vnútrostraníckou opozíciou.
„Všetko bude závisieť len od samotného Iľju Jašina. Alebo prinajmenšom vo veľkej miere. Neexistuje žiadna vnútrostranícka opozícia voči Jašinovi. Existuje opozícia voči vodcovskému modelu riadenia, existuje takzvaná opozícia presadzujúca spolupredsednícky model vedenia,“ povedal pre Štandard opozičný politik.
Reznik, ktorý sa s Jašinom pozná 25 rokov, je však presvedčený, že strana vo svojom súčasnom zložení dokáže hľadať kompromisy a táto prvotná kríza ju ako celok možno ešte posilní.
„Napriek všetkým našim sporom máme stále oveľa viac spoločného. Máme spoločného nepriateľa. Chcem len, aby naše chápanie sveta a boj za demokraciu v Rusku boli v súlade s tým, ako tieto princípy uplatňujeme v praxi. Aby bola naša strana vo svojom vnútri demokratická,“ povedal Reznik.
Julija Šandruková, členka rozhodcovskej komisie, ktorej úlohou je riešiť konflikty medzi straníkmi, sa pre Štandard vyjadrila, že dôraz bude pri svojej práci klásť na priamy dialóg medzi účastníkmi budúcich sporov.
„Niektorí členovia strany ponúkli svoju pomoc v prípade, že by sa objavili problémy právneho charakteru. Ja by som sa skôr sústredila na etické hodnotenie toho, čo sa bude diať – napríklad do akej miery ide o ohováranie, alebo o iné podobné situácie, ako to bolo napríklad v prípade Reznika, a do akej miery je možné takéto spory vyriešiť,“ povedala pre Štandard Šandruková.
Pobočky na Slovensku?
Redaktor Štandardu oslovil nové tváre ruskej politiky v emigrácii. Možnosť vyjadriť svoje stanovisko na zjazde získali vďaka tomu, že organizačný výbor strany v posledných mesiacoch schválil ich prihlášku do novovznikajúcej strany. Celkom sa zjazdu zúčastnilo takmer 120 jej členov a ďalší sú naďalej prijímaní.
„Náš predseda hovorí, že dôležitým krokom bude snaha preniknúť do všetkých možných európskych ustanovizní, aby sme im mohli ponúkať naše odborné poznatky a určitým spôsobom sa pokúšať ovplyvňovať ich politiku,“ povedal pre Štandard člen Ústrednej straníckej rady Nikita Levkin.
Pripomenul, že okrem Ústrednej politickej rady jestvuje aj predsedníctvo, čo je po predsedovi a jeho podpredsedoch tretí najvyšší orgán v strane. Práve o miesto v ňom sa chce Levkin uchádzať a ponúknuť strane svoje kompetencie v oblasti medzinárodných vzťahov.
Za plnenie úloh na poli medzinárodnej spolupráce zodpovedá podpredsedníčka strany Oľga Prokopievová. Levkin tiež potvrdil Jašinove slová o zakladaní pobočiek naprieč Európou a spresnil, že pobočky vzniknú veľmi pravdepodobne aj na Slovensku a v Českej republike.
Podľa Levkina ide o dôležitý krok, ktorý musí predchádzať prenikaniu do európskych ustanovizní. Zatiaľ čo budovanie pobočiek v krajinách EÚ a štátoch s ruskými emigrantmi, ako napríklad v Srbsku, je reálne, budovanie pobočiek v Rusku a nateraz aj v USA podľa neho nemožno očakávať. Spolupráca s ľuďmi v Rusku bude podľa neho spočívať hlavne v pomoci mužom, ktorí sa chcú vyhnúť protiukrajinskému ťaženiu.
„Ak hovoríme napríklad o Rade Európy, Európskej únii a jednotlivých štátoch, ide o obrovské množstvo práce. Celá táto agenda si vyžaduje koordináciu. Dúfajme tiež, že náš predseda bude mať stretnutia s lídrami štátov, s predstaviteľmi parlamentných frakcií a podobne,“ povedal pre Štandard Levkin.
Nerusi v ruskej strane
Pre členku strany Jelisavetu Volkovú bol dôležitým vzorom ruský opozičník Alexej Navaľnyj. Ten – ako povedala pre Štandard – dokázal hovoriť s ľuďmi odlišných názorov a zjednocovať ich okolo seba. To je podľa nej niečo, čo dnešným opozičným zoskupeniam veľmi chýba, pretože kritiku často vnímajú ako útok.
„V tomto smere sa strana ukázala vo veľmi dobrom svetle, keďže sa na jednom fóre stretli členovia organizácie Jar, FBK, Protivojnového výboru, Zjazdu ľudových poslancov a ďalších iniciatív. Verím v potenciál spoločnej práce, ale na druhej strane sa mi zdá, že niektoré konflikty počas zjazdu boli do istej miery umelo nafúknuté. Sme mladí ľudia a chceme hovoriť po tom, čo nás Putin dlhé roky nútil mlčať. Aj keď je to niekedy o niečo hlasnejšie, než by bolo potrebné, je to len preto, že nám veľmi záleží na spoločnej veci a chceme uspieť,“ povedala pre Štandard Volková.
Členmi strany sa však stali aj ľudia, ktorí sa za Rusov z etnického alebo občianskeho hľadiska nepovažujú. Štandard sa zaujímal o ich motiváciu. Nami oslovená Taya Rin Valentinová je podľa vlastných slov napoly Bieloruska a napoly Ukrajinka a narodila sa v Bielorusku.
„Veľmi dobre si uvedomujem, že s mnohými ľuďmi v strane sa v mnohých otázkach zásadne rozchádzam. Napriek tomu máme spoločný cieľ. Chcem, aby Rusko neútočilo na moje krajiny a prestalo ich zaťažovať svojimi imperiálnymi ambíciami. Keď sa Bielorusko dostane spod ruskej nadvlády a na Ukrajinu prestanú padať bomby, budem svoje osobné ciele považovať za splnené,“ povedala pre Štandard Valentinová.
Lotyš Dmitrijs Halls v Rusku nikdy nežil. Rozhodol sa však vstúpiť do strany, pretože hoci sa narodil a vyrastal v Lotyšsku, vyrastal v ruskom kultúrnom prostredí. Jeho materinským jazykom je ruština a aj tradície jeho rodiny sú do veľkej miery v dôsledku porušťovania Pobaltia ruské.
„Milujem Lotyšsko a vždy bude mojím domovom. Zároveň si však uvedomujem, že obrovská časť mojej identity, rodinnej histórie a kultúrnej skúsenosti je spojená s ruskosťou. A záleží mi na tom, aby si ľudia pri zmienke o tejto časti mojej identity nespájali mňa ani iných Rusov iba s okupantmi, teroristami a vrahmi,“ povedal pre Štandard Halls.
Zo samotnej Moskvy zatiaľ kritika nezaznela a očakáva sa, že v rámci doplnenia zoznamu zahraničných agentov bude strana označená za neželateľnú 19. júna. Registrovať stranu priamo v Rusku podľa Jašina nie je možné, keďže Kremeľ už roky opozičnú činnosť stavia mimo zákon.