Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rebríček IMD: Konkurencieschopnosť Slovenska stagnuje

Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti IMD World Competitiveness Ranking 2026 umiestnilo na 63. mieste zo 70 hodnotených krajín – rovnako ako vlani. Informoval o tom Inštitút slobody podnikania, ktorý je partnerom švajčiarskeho inštitútu IMD pre Slovensko.

Prvé tri priečky obsadili Singapur, Hongkong a Švajčiarsko. Podľa autorov hodnotenia už konkurencieschopnosť nie je predovšetkým súťažou nákladov či inovácií, ale dôveryhodnosti inštitúcií, predvídateľnosti pravidiel a schopnosti presadzovať záväzky.

Riaditeľ IMD World Competitiveness Center Arturo Bris upozornil, že geopolitické podmienky sa zhoršujú a rastie globálna fragmentácia. Výhodu preto získavajú krajiny so silnými a overenými inštitúciami.

Európske ekonomiky podľa správy postupne strácajú pozície. V prvej desiatke zostali len tri európske štáty. USA sa vrátili do top 10 z 13. miesta, hoci správa upozorňuje na otázniky okolo udržateľnosti oživenia.

Čína postúpila zo 16. na 12. miesto vďaka rastu produktivity a efektívnosti podnikania. Saudská Arábia sa posunula zo 17. na 13. priečku najmä zásluhou výkonu ekonomiky, fungovania verejnej správy a zlepšenia infraštruktúry.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Apple spojí sily s Intelom pri výrobe čipov v USA

Americký prezident Donald Trump oznámil, že spoločnosť Apple sa dohodla s Intelom na návrhu a výrobe svojich čipov v Spojených štátoch. Informáciu zverejnil na sociálnej sieti Truth Social.

Krok má Applu pomôcť rozšíriť výrobné kapacity a znížiť závislosť od taiwanského výrobcu TSMC, ktorého najmodernejšie linky sú výrazne vyťažené dopytom po čipoch pre umelú inteligenciu.

Podľa denníka Wall Street Journal dospeli Apple a Intel k predbežnej dohode po viac než roku rokovaní. Obe firmy sa k oznámeniu bezprostredne nevyjadrili.

Pre Intel predstavuje spolupráca stabilný odbyt od jedného z najväčších výrobcov spotrebnej elektroniky na svete. Spoločnosť zároveň tento týždeň oznámila začiatok počiatočnej výroby novej generácie čipovej technológie 18A.

Administratíva Donalda Trumpa vlani získala desaťpercentný podiel v Inteli a avizovala investície vo výške približne desať miliárd dolárov na výstavbu a rozšírenie výrobných závodov v USA. Washington zároveň zvyšuje úsilie o posilnenie domácich dodávateľských reťazcov v oblasti polovodičov a kritických surovín, aby znížil závislosť od Číny.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Žilinka kritizuje odkladanie správy o stave zákonnosti

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje doterajšie neprerokovanie Správy o stave zákonnosti za rok 2024 parlamentom a jej opakované presúvanie na ďalšiu schôdzu Národnej rady SR za veľmi nešťastné. Uviedol to na sociálnej sieti.

Generálny prokurátor poukázal, že parlamentné plénum ju presunulo na septembrovú schôdzu. „Nech už sú dôvody na neprerokovanie Správy o stave zákonnosti za rok 2024 a jej opakované presúvanie akékoľvek, taký stav považujem za veľmi nešťastný,“ uviedol Žilinka.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poslanci začali rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde

Poslanci Národnej rady SR začali vo štvrtok dopoludnia rokovať o návrhu na vyslovenie dôvery vláde. V úvode mimoriadnej 60. schôdze schválili jej program. Vláda požiadala parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Poslanci budú vo štvrtok rokovať bez obedňajšej prestávky a až do prerokovania bodu, v prípade potreby aj po 19. hodine. Následne o ňom budú hneď aj hlasovať.

Na návrh troch koaličných klubov skrátili rozpravu na 12,5 hodiny. Koalícia počíta s tým, že by ju v parlamente malo podporiť 78 zákonodarcov.

Povinnosť požiadať o dôveru vznikla súčasnej vláde minulý rok v októbri, kedy sa jej skončila dvojročná výnimka z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Verejný dlh je v najvyššom pásme už dlhšie, v októbri 2025 európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil, že dosiahol 59,7 percenta HDP.

Vláda odvtedy žiadosť o dôveru do parlamentu nepodala, skupina opozičných poslancov sa preto obrátila na Ústavný súd SR, aby podal výklad príslušných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Súd v stredu rozhodol, že kabinet musí žiadosť o dôveru podať bez zbytočného odkladu vo chvíli, keď zistí, že výška dlhu dosahuje alebo presahuje zákonom stanovenú výšku. „Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády SR smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť,“ vysvetlil Ústavný súd SR.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) v reakcii vyhlásil, že rešpektuje rozhodnutie súdu. Vláda si podľa neho svoju povinnosť uvedomuje, pôvodne však plánoval podať takúto žiadosť v čase, keď bude Národná rada rokovať a hlasovať o rozpočte na budúci rok. Kabinet v reakcii na rozhodnutie súdu schválil návrh žiadosti o vyslovenie dôvery mimoriadne hneď v stredu večer.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Fico sa stretne so Zelenským aj s Magyarom

Premiér Robert Fico (Smer) sa pred zasadnutím Európskej rady stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj s maďarským premiérom Péterom Magyarom. Oznámil to na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

So Zelenským chce hovoriť najmä o prístupovom procese Ukrajiny do EÚ a o ďalšom spoločnom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády. Kyjev navrhuje zasadnutie v ukrajinskej metropole, Fico preferuje Bratislavu, no pripúšťa kompromis.

S Magyarom pôjde o prvé osobné stretnutie. Ďalšie rokovanie majú mať budúci týždeň v Budapešti pri odovzdaní predsedníctva V4 Slovensku.

Fico zároveň avizoval rokovanie s Európskou výkonnou agentúrou pre vzdelávanie a kultúru pre exekúciu voči združeniu Projekt Fórum. Michal Šimečka (PS) kritiku odmietol a tvrdí, že premiér tým zakrýva iné problémy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Mariupol je terčom novej série ukrajinských útokov

Jednotka Azov, ktorá po obliehaní v roku 2022 kapitulovala v Mariupole, sa v súčasnosti podieľa na ukrajinských útokoch proti ruským zásobovacím trasám v okupovaných častiach východnej Ukrajiny. Jej predstavitelia tvrdia, že cieľom je narušiť logistiku ruskej armády a oslabiť jej schopnosť viesť vojnu.

Podľa Kyjeva sa minulý týždeň terčom dronového útoku stal prístav v Mariupole. Údajne zasiahli elektrické rozvodne, opravárenské zariadenia a loď pod sankciami, čo spôsobilo výpadok elektriny v prístave. Agentúra Reuters potvrdila polohu časti zverejnených záberov.

Azov uvádza, že podobných operácií bude pribúdať. Náčelník štábu zboru Arsen Dmytryk pripustil, že prípadné získanie Mariupola späť je dlhodobou záležitosťou a môže trvať roky.

Útoky sa sústreďujú najmä na cesty a dopravné uzly, ktorými smerujú zásoby a palivo k ruským jednotkám. Analytici upozorňujú, že nejde o rozhodujúce údery, ale o postupné zvyšovanie tlaku na protivníka.

Mariupol, ktorý je od frontovej línie vzdialený približne 120 kilometrov, Rusko využíva ako dôležitý hospodársky a logistický uzol. Moskva zároveň pokračuje v rozvoji infraštruktúry v meste, aby upevnila svoju kontrolu nad okupovaným územím.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.