Preskočiť na obsah
  |  

Po chodníku budú môcť jazdiť aj cyklisti mladší ako 15 rokov

Po novom budú môcť po chodníku jazdiť na bicykli aj osoby mladšie ako 15 rokov. Súčasná právna úprava to umožňuje deťom do 10 rokov a ich sprievodu či ľuďom, ktorí ich na bicykli vezú. Pre týchto ľudí ani pre sprievod sa však pravidlá nemenia. Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú poslanci schválili ešte začiatkom júna. Zmeny vstúpia do účinnosti v septembri.

Cyklistom zostane povinnosť dbať na chodcov. Po chodníku môžu jazdiť, iba ak neohrozia ani neobmedzia chodcov, a musia dodržiavať rýchlosť chôdze. Jazdiť smú len po pravej strane chodníka.

„Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť jazdu na chodníku oproti súčasnému zneniu aj deťom – cyklistom vo veku 10 až 14 rokov, ktorí jazdia samostatne. Po dovŕšení veku 10 rokov musia totiž deti na bicykloch používať buď cestu (vozovku), alebo cyklistickú infraštruktúru. Posunutie vekovej hranice reaguje na v praxi často nevyhovujúci stav cyklistickej infraštruktúry a na potrebu podporiť samostatné dochádzanie žiakov základných škôl do školy,“ odôvodnilo úpravu ministerstvo vnútra, ktoré ju pripravilo.

(tasr, lud)

  |  

Izrael rokuje s USA o ponechaní vojakov v južnom Libanone

Jeruzalem vedie s Washingtonom rokovania o pokračovaní vojenskej prítomnosti v južnom Libanone. Agentúre Reuters to potvrdili dvaja izraelskí predstavitelia vrátane vysokopostaveného zdroja blízkeho premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

Diskusie prichádzajú deň po podpise dočasnej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá okrem iného vyzýva na rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity Libanonu.

Izrael rozšíril operácie v južnom Libanone po tom, ako hnutie Hizballáh začalo 2. marca ostreľovať izraelské územie na podporu Iránu. Následne spustil rozsiahlu vzdušnú a pozemnú kampaň, ktorú odôvodňuje snahou oslabiť Hizballáh.

Podľa jedného zo zdrojov Izrael trvá na zachovaní svojich pozícií vrátane prítomnosti jednotiek južne od rieky Lítání. Oblasti obsadené v Libanone, Pásme Gazy a Sýrii označuje za nárazníkové zóny medzi sebou a nepriateľskými silami.

Druhý izraelský predstaviteľ uviedol, že výsledok rokovaní bude závisieť aj od postoja amerického prezidenta Donalda Trumpa a od toho, či bude na Izrael tlačiť v súvislosti s plnením podmienok dohody s Iránom.

(reuters, bak)

  |  

Poľsko zadržalo podozrivého z vraždy ruského umelca

Poľská polícia zadržala podozrivého v prípade vraždy ruského občana Roberta Kuzovkova, známeho aj pod menom Semjon Skrepeckij. Oznámil to premiér Donald Tusk. Umelca, ktorý kritizoval režim prezidenta Vladimira Putina, tento týždeň zastrelili na východe krajiny.

Podľa Tuska polícia konala v spolupráci s Agentúrou vnútornej bezpečnosti. Zadržaný muž sa preukazoval gruzínskym pasom, ktorý podľa polície patril 36-ročnému mužovi.

Prokuratúra uviedla, že obeť zasiahlo päť striel vrátane jednej do hlavy. V súvislosti s prípadom zadržali aj dvoch občanov Bieloruska, zatiaľ ich však neobvinili.

Vyšetrovatelia sa zároveň snažia zistiť, kto vraždu objednal. Námestník poľského ministra zahraničných vecí Władysław Bartoszewski pripustil, že medzi možnými podozrivými sú aj Čečenci, ktorých Kuzovkov vo svojej tvorbe ostro kritizoval.

(reuters, bak)

  |  

Kubilius kritizuje slabú spoluprácu v európskom zbrojení

Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius upozornil na vážne problémy európskeho obranného priemyslu. V rozhovore pre Spiegel uviedol, že Európe sa stále nedarí úspešne dotiahnuť spoločné zbrojné projekty.

Podľa litovského politika spolupráca dobre funguje napríklad v kozmickom sektore, no v obrane si vie len ťažko spomenúť na vydarený spoločný projekt. Za súčasť tejto nepriaznivej tradície označil aj problémy nemecko-francúzskeho projektu bojového lietadla FCAS.

Kubilius vyzval členské štáty, aby lepšie spolupracovali pri budovaní spoločnej protivzdušnej obrany, vývoji dronov či plánovaní novej stíhačky. Nemecko označil za príklad v oblasti výdavkov na obranu.

Zároveň varoval, že rast národných rozpočtov na zbrojenie nesmie prehĺbiť rozdrobenosť Európy. Podľa Kubiliusa sa štáty opäť čoraz viac vracajú k samostatným alebo bilaterálnym nákupom výzbroje, čo nepovažuje za dobrý vývoj. Zdôraznil, že európskejšie by nemalo postupovať len Nemecko, ale všetky členské krajiny Únie.

(onvista, bak)

  |  

Rebríček IMD: Konkurencieschopnosť Slovenska stagnuje

Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti IMD World Competitiveness Ranking 2026 umiestnilo na 63. mieste zo 70 hodnotených krajín – rovnako ako vlani. Informoval o tom Inštitút slobody podnikania, ktorý je partnerom švajčiarskeho inštitútu IMD pre Slovensko.

Prvé tri priečky obsadili Singapur, Hongkong a Švajčiarsko. Podľa autorov hodnotenia už konkurencieschopnosť nie je predovšetkým súťažou nákladov či inovácií, ale dôveryhodnosti inštitúcií, predvídateľnosti pravidiel a schopnosti presadzovať záväzky.

Riaditeľ IMD World Competitiveness Center Arturo Bris upozornil, že geopolitické podmienky sa zhoršujú a rastie globálna fragmentácia. Výhodu preto získavajú krajiny so silnými a overenými inštitúciami.

Európske ekonomiky podľa správy postupne strácajú pozície. V prvej desiatke zostali len tri európske štáty. USA sa vrátili do top 10 z 13. miesta, hoci správa upozorňuje na otázniky okolo udržateľnosti oživenia.

Čína postúpila zo 16. na 12. miesto vďaka rastu produktivity a efektívnosti podnikania. Saudská Arábia sa posunula zo 17. na 13. priečku najmä zásluhou výkonu ekonomiky, fungovania verejnej správy a zlepšenia infraštruktúry.

(tasr, bak)

  |  

Apple spojí sily s Intelom pri výrobe čipov v USA

Americký prezident Donald Trump oznámil, že spoločnosť Apple sa dohodla s Intelom na návrhu a výrobe svojich čipov v Spojených štátoch. Informáciu zverejnil na sociálnej sieti Truth Social.

Krok má Applu pomôcť rozšíriť výrobné kapacity a znížiť závislosť od taiwanského výrobcu TSMC, ktorého najmodernejšie linky sú výrazne vyťažené dopytom po čipoch pre umelú inteligenciu.

Podľa denníka Wall Street Journal dospeli Apple a Intel k predbežnej dohode po viac než roku rokovaní. Obe firmy sa k oznámeniu bezprostredne nevyjadrili.

Pre Intel predstavuje spolupráca stabilný odbyt od jedného z najväčších výrobcov spotrebnej elektroniky na svete. Spoločnosť zároveň tento týždeň oznámila začiatok počiatočnej výroby novej generácie čipovej technológie 18A.

Administratíva Donalda Trumpa vlani získala desaťpercentný podiel v Inteli a avizovala investície vo výške približne desať miliárd dolárov na výstavbu a rozšírenie výrobných závodov v USA. Washington zároveň zvyšuje úsilie o posilnenie domácich dodávateľských reťazcov v oblasti polovodičov a kritických surovín, aby znížil závislosť od Číny.

(reuters, bak)