Tieto hrôzy sú britskej verejnosti dobre známe, keďže podobné príbehy počúva už od roka 2010, keď škandál prvýkrát vypukol. Zaslúžil sa o to Andrew Norfolk, novinár z denníka The Times. Písal o dianí na severe Anglicka a všimol si trend, v rámci ktorého gangy zložené z osôb pakistanského pôvodu páchali sexuálne zneužívanie neplnoletých bielych dievčat. Neskôr priznal, že pôvodne chcel „odvrátiť zrak“, no ako dobrý novinár tak neurobil.
Úrady ignorovali varovania, zatiaľ čo sa zneužívanie šírilo
Tento príbeh ho zaviedol do Rotherhamu, mesta s približne 100-tisíc obyvateľmi, známeho stredovekou kaplnkou zasvätenou Panne Márii a tamojšími oceliarňami. Norfolk odhalil, že v meste došlo k vlne zneužívania, pričom úrady ho ignorovali alebo sa dokonca pokúšali tento príbeh utajiť.
V jednom prípade bol výskumník, ktorý poukázal na pakistanský pôvod páchateľov, poslaný na kurz diverzity. V inom prípade sa niekto vlámal do kancelárií mládežníckej skupiny, ktorá na problém upozornila. Zlodeji poznali kódy na vstup do budovy a ukradli spisy týkajúce sa zneužívania. Nikto nebol za tento zločin nikdy stíhaný.
Vtedajšia konzervatívna vláda zasiahla. Správa Alexis Jayovej odhalila, že v období rokov 1997 až 2013 bolo zneužitých najmenej 1 400 dievčat. Väčšina z nich bola bielej pleti. Väčšina ich páchateľov bola opísaná ako „Ázijci“ alebo „Pakistanci“. Špeciálne vyšetrovanie, ktoré v meste vykonala Národná agentúra pre boj proti zločinu, doteraz odhalilo 1 569 obetí.
Dievčatá boli neplnoleté, znásilňované, často viacerými páchateľmi, predávané do iných miest na severe Anglicka. Boli unášané, bité, podávali im drogy a zastrašovali ich. Jedno dievča bolo poliate benzínom a hrozili mu, že ho zapália. Inému hrozili zbraňou. Ďalšie bolo prinútené sledovať hromadné znásilnenie a bolo mu povedané, že ono bude ďalšie na rade. Niektoré z dievčat mali len 11 rokov.
Následná správa Louise Caseyovej zistila, že mestská rada nesie vinu. Napriek tomu, že úradníci mestskej rady boli o zneužívaní informovaní už roky predtým, ako Andrew Norfolk začal vyšetrovať, neurobili takmer nič. Niektorí sa dokonca pokúsili túto kauzu utajiť. Poslanci pakistanského pôvodu boli označení za tých, ktorí mali „neprimeraný“ vplyv, najmä v otázkach, ktoré sa týkali miestnej pakistanskej komunity.
Napriek tomu nikto nebol nikdy volaný na zodpovednosť. Niektorí členovia rady museli odstúpiť, ale neboli proti nim podniknuté žiadne ďalšie kroky. Polícia v South Yorkshire, ktorá tiež zlyhala, bola vyšetrovaná Nezávislým úradom pre policajné správanie (IOPC), avšak vyšetrovanie neviedlo k ničomu vážnejšiemu ako k manažérskym opatreniam. Správa IOPC týkajúca sa vyšších dôstojníkov bola zverejnená s vynechanými menami. Nikto z predstaviteľov orgánov, ktorí zlyhali počas takmer dvoch desaťročí, nešiel do väzenia.
Od miestneho škandálu k celonárodnej kríze
Podobné príbehy sa čoskoro objavili po celej krajine. V Telforde nezávislé vyšetrovanie uviedlo, že „podľa konzervatívnych odhadov“ bolo zneužitých 1 000 dievčat. V Rochdale, Oldhame, Oxforde a na ďalších miestach prebehli vyšetrovania, ktoré odhalili desiatky či stovky obetí. V mnohých prípadoch sa obete nepodarilo vypátrať alebo nechceli spolupracovať s políciou, ktorá ich tak často sklamala. Skutočný počet obetí zostáva neznámy.
Správa z vyšetrovania gangov páchajúcich znásilnenia odhaduje, že obetí mohlo byť až 250-tisíc. Niektorí tento odhad spochybňujú a poukazujú na to, že metodika predpokladá, že na každom mieste, kde pôsobila skupina zneužívajúca deti, došlo k zneužívaniu v takom rozsahu ako v Rotherhame. Počet obetí sa však pohybuje v desiatkach tisíc, čo z tohto prípadu robí najhorší sexuálny zločin v histórii Británie.
Skutočné opovrhnutie by malo byť vyhradené pre tých, ktorí sú pri moci a ktorí sa vyhýbali využitiu svojich oveľa podrobnejších údajov na vypracovanie spoľahlivejšieho odhadu. Ide o celkom zámerné rozhodnutie: v roku 2020 Ministerstvo vnútra zverejnilo správu o tejto problematike, ktorá mala urobiť práve to. Namiesto toho, aby autori správy využili svoj prístup k pôvodným údajom, správa jednoducho zhrnula iné výskumy, poukázala na nedostatky v údajoch, na ktorých sa tieto správy zakladali, a dospela k záveru, že presný rozsah problému sa dá len ťažko určiť.
Celé roky mnohí ľavičiari bagatelizovali gangy zamerané na zneužívanie detí. Uisťovali ľudí, že väčšina páchateľov zneužívania detí sú bieli, že zameriavanie sa na gangy podnecuje „morálnu paniku“ a že túto správu šíri iba krajná pravica. Tým, že túto tému označili za kontroverznú, dokázali sťažiť diskusiu o nej v slušnej spoločnosti.
To sa za posledných niekoľko rokov zmenilo. Spustenie GB News, ktorá sa profiluje ako pravicovo orientovaný televízny kanál, znamenalo, že investigatívni novinári ako Charlie Peters mali zdroje a podporu na to, aby túto tému opäť otvorili. Minulý rok sa výňatky z rozsudkov stali virálnymi pre hrôzostrašné zneužívanie, ktoré odhalili, a všimol si ich aj Elon Musk.
To viedlo k vzniku viacerých nových projektov vrátane Open Justice, ktorý vyzbieral finančné prostriedky na zverejnenie ďalších rozsudkov a prepisov súdnych procesov s gangmi, ktoré sa dopúšťali groomingu. Táto zmena tiež umožnila Rupertovi Loweovi vyzbierať 600-tisíc libier (690-tisíc eur) na jeho projekt vyšetrovania gangu zameraného na znásilňovanie.
Tento rastúci tlak vedie aj k oficiálnym zmenám. Po tom, čo sa premiér Keir Starmer spočiatku bránil výzvam na celoštátne vyšetrovanie s odôvodnením, že tieto výzvy sú dielom krajnej pravice, nakoniec ustúpil. Na rozdiel od Loweovho vyšetrovania má celoštátne vyšetrovanie zákonné právomoci a rozpočet vo výške 65 miliónov libier (75 miliónov eur).
Vzhľadom na doterajšie neuspokojivé výsledky vládnych vyšetrovaní však mnohí pochybujú, či to povedie k trvalým zmenám. Ak aj toto vyšetrovanie zlyhá, rastúci hnev v Británii znamená, že tlak na to, aby sa tieto hrozné zločiny konečne riešili, bude len narastať.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
