Stretávať sa mali najčastejšie v budove Transpetrolu, ale aj na Prezídiu Policajného zboru či u Bödöra. Skupina, ktorej súčasťou boli viacerí bývalí policajní funkcionári, sa mala podľa Makóa venovať aj diskreditácii politických súperov strany Smer. „V rámci toho dochádzalo k nezákonnému sledovaniu ich a ich činností, aby sa získali informácie na diskreditáciu týchto ľudí,“ uviedol vo výpovedi Makó.
Diskreditácia Matoviča aj Kollára
Prvým významným prípadom v tomto smere bola podľa Makóa snaha o diskreditáciu lídra Hnutia Slovensko (v minulosti OĽaNO) Igora Matoviča. Na KÚFS podľa jeho slov vytvorili diagram podozrení z páchania trestnej činnosti súvisiacej s nákupom tlačiarenských strojov či s predajom spoločností.
Ten neskôr spolu s Bödörom ukázali aj vtedajšiemu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer). „Predo mnou nepovedal vôbec nič. Následne boli zadané úlohy k sledovaniu denného programu pána Matoviča,“ povedal Makó s tým, že celý prípad vyústil do zaisťovacej akcie zameranej na jeho účtovníctvo.
Skupina fungujúca pod vedením Bödöra mala podľa exšéfa KÚFS riešiť aj ďalších politikov, a to napríklad bývalého predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina). Kaviareň, v ktorej sa Kollár stretával so svojimi politickými spolupracovníkmi, mala skupina tajne odpočúvať a získané informácie podľa Makóa odovzdávala Bödörovi a Gašparovi.
Sledovať mali v tom čase aj politikov Daniela Lipšica, Radoslava Procházku či bývalého prezidenta SR Andreja Kisku, u ktorého preverovali podozrenia týkajúce sa financovania jeho prezidentskej kampane.
„V rámci informácií, ktoré boli získané, prišlo k dvom stretnutiam na Úrade vlády SR, na jednom som sa zúčastnil aj ja,“ priblížil Makó s tým, že prítomní mali byť aj vtedajší premiér Robert Fico (Smer) a minister vnútra Kaliňák. „V tom čase bol zadovážený daňový spis KTAG, ktorý sme tam preberali, a na mňa padali otázky, či si myslím, že ide o trestný čin alebo nie,“ uviedol Makó.
Úplatky
Bývalý riaditeľ KÚFS hovoril aj o ďalších skutkoch, ktoré sú predmetom obžaloby v kauze Očistec. Priblížil aj viacero úplatkov, ktoré mali členovia skupiny prijímať a následne si ich rozdeľovať.
Išlo o prípady, keď dochádzalo k ovplyvňovaniu vyšetrovania káuz týkajúcich sa spoločností Váhostav, Medusa Group či Interstore Group. V prípade poslednej menovanej si mali úplatky po 90-tisíc eur rozdeliť Makó, Bödör, Gašpar a Bernard Slobodník.
Makó bude vo svojej výpovedi pokračovať pravdepodobne v októbri. V stredu odpovedal len na otázky viažuce sa k jednotlivým skutkom obžaloby, obhajoba sa ho však chcela pýtať aj na jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a údajný nátlak, ktorý mal byť naňho pri predchádzajúcich výpovediach vyvíjaný zo strany vyšetrovateľov.
Makó požiadal súd o odloženie výpovede, keďže v súvislosti s tým je v inej veci v postavení obvineného a doteraz ho nevypočuli.
Obhajoba vidí rozpory vo výpovediach
Podľa Mareka Paru, obhajcu Bödöra a Gašpara, sú v aktuálnej a predchádzajúcich výpovediach Makóa veľké rozpory, tie vidí aj pri porovnaní výpovede exšéfa KÚFS s výpoveďami ďalších spolupracujúcich obvinených.
„Je veľmi neurčitý a veľmi málo konkrétny. Počuli ste aj ďalšie otázky senátu, ktorý sám od neho chcel spresniť jednotlivé skutky, keďže takáto výpoveď je nespoľahlivá,“ uviedol Para.
Podpredseda parlamentu Gašpar v súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa údajnej diskreditácie politických oponentov strany Smer skonštatoval, že nič z toho, čo sa mu kladie za vinu, nie je pravda. „Zvýrazňovanie politického rozmeru tejto kauzy do toho priniesol sám Makó,“ povedal Gašpar s tým, že v ďalších fázach procesu sa budú Makóa pýtať, ako konkrétne vznikala jeho spolupráca s políciou.
Za veľmi kvalitný, naopak, považuje doterajší výsluch bývalého riaditeľa KÚFS prokurátor Bohdan Čeľovský. Svedok podľa jeho slov potvrdil všetky skutky, o ktorých vedel, a jednoznačne usvedčil všetkých obžalovaných. Presvedčivo podľa neho opísal aj úplatok vo výške 90-tisíc eur, ktorý mal podľa obžaloby u Bödöra doma prijať bývalý policajný prezident Gašpar.
„Čo je smutné, svedok jednoznačne svoju spontánnu časť začal tým, že štátne orgány boli zneužívané na elimináciu politických súperov. Myslím si, že v demokratickom štáte by politické špičky nemali zneužívať mocenské zložky na diskreditáciu politických súperov. To nie je úloha orgánov činných v trestnom konaní, zbierať kompromateriál na opozíciu,“ poznamenal prokurátor.
Kauza Očistec sa týka podozrení z údajného vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v rámci najvyšších zložiek polície a bezpečnostných orgánov v období rokov 2012 až 2018.
V procese figuruje 11 obžalovaných, a to okrem Bödöra a Gašpara aj niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či bývalý prezident finančnej správy František Imrecze. Medzi obžalovanými sú aj vysokí funkcionári bývalej Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško, Marián Zetocha, Róbert Krajmer, Milan Mihálik či expolicajt Roman Stahl.
(tasr, lud)
