Bratislavská župa dá na nonstop lekáreň 12-tisíc mesačne. Ďalšie kraje odrádzajú náklady

Hovorkyňa BSK Lucia Forman pre Štandard vysvetľuje, že zriaďovanie takéhoto zariadenia nie je zákonnou povinnosťou samosprávneho kraja.

„Treba nájsť vhodného partnera, vyčleniť na jej prevádzku peniaze a získať súhlas krajských poslancov,“ vymenúva Forman. Do rozhodovania podľa nej vstupuje aj dopyt obyvateľov a ďalšie projekty či priority, ktorým sa kraj venuje.

Nonstop lekáreň pri ružinovskej poliklinike už s nočnou prevádzkou skúsenosti má. Od júna 2024 ju však pre stratovosť cez noc zatvorili. Podľa dekana FaF UK Jána Klimasa má nočná lekárenská pohotovosť zmysel, musí však byť ekonomicky udržateľná.

Zákon o vysokých školách, ktorým sa musí riadiť aj Univerzita Komenského ako prevádzkovateľ lekárne, hovorí jasne: „Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej.“

Za rok 2023 dosiahla Univerzitná lekáreň zisk 8 014 eur. Náklady na prevádzku nonstop lekárne však boli oveľa vyššie.

Prevádzka za 12-tisíc mesačne

Redaktorka Štandardu oslovila bratislavského župana Juraja Drobu s otázkou, aké sú predpokladané priemerné mesačné náklady na prevádzku takejto nonstop lekárne. 

„Momentálne pri jednom zamestnancovi, špecialistovi lekárnikovi, to vychádza približne na 12-tisíc eur mesačne,“ vyčísluje Droba s dôvetkom, že v rozpočte budú na celý rok dohromady schvaľovať 140- až 170-tisíc eur.

Lekáreň si „na seba cez deň zarobí“ a v noci od 21.00 do 7.00 h ju budú financovať. „Treba vidieť aj samotnú prevádzku, či si aspoň niečo na seba zarobí alebo pôjde čisto o stratový podnik,“ konštatuje Droba a dodáva, že pri zaokrúhlení sumy by BSK dotoval lekáreň sumou asi 150-tisíc eur ročne.

V prípade tejto lekárne pôjde mesačne približne 9 705 eur na mzdy zamestnancov a odvody, 1 218 eur na energie, 240 eur na parkovanie pre nočný personál, 167 eur na odvoz odpadu, 102 eur na lekárske prehliadky zamestnancov, 86 eur na lekárenský informačný systém a 64 eur na služby centrálneho bezpečnostného pultu. 

Bratislavský samosprávny kraj môže poskytnúť jednorazovo najviac 12-tisíc eur na technické úpravy potrebné na spustenie nočnej prevádzky. V priestoroch bude aj zazmluvnená bezpečnostná služba. „Je to potrebné, aby sa lekárničky, väčšinou dámy, cítili bezpečne,“ podotýka dekan Klimas.

Zmluva je platná do 1. marca 2028.

Po Bratislave prídu Košice

Kým v hlavnom meste vznikol projekt nonstop lekárne v spolupráci s krajom, v Košiciach ministerstvo zdravotníctva pripravuje model s Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura (UNLP). 

Pôjde o verejnú lekáreň v areáli na Rastislavovej ulici. „Všetky náklady spojené s prevádzkou nonstop verejnej lekárne budú plne v kompetencii UNLP Košice,“ spresňuje pre Štandard hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová.

Rezort ako zriaďovateľ nemocnice neodpovedal na otázku, aké budú predpokladané mesačné náklady košického projektu.

V súčasnosti pripravujú potrebné administratívne a organizačné kroky. Spustenie služby predpokladajú do dvoch až troch mesiacov.

Mohol by byť ďalším Trenčín či Trnava?

Aj Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) zvažuje možnosti, ako zabezpečiť pre občanov takúto nonstop službu. Župa však nemá farmaceutickú fakultu, a preto nemôže postupovať podľa bratislavského modelu. 

„Zatiaľ prebiehajú rokovania s prevádzkovateľmi verejných lekární,“ konkretizuje Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov TSK. Dodáva, že termíny a spôsob financovania sú v štádiu riešenia, preto je predčasné zverejňovať podrobnejšie informácie. 

V Trnavskom samosprávnom kraji (TTSK) sa nepretržitá prevádzka lekární v minulosti ukázala ako ekonomicky nerentabilná. Po pilotnej prevádzke v dvoch najľudnatejších mestách Slovenska sú však zástupcovia trnavskej župy pripravení opäť vyhodnotiť potrebu aj zmysluplnosť projektu, ako aj možný model spolupráce.

„V tejto fáze začíname hľadať možné zdroje,“ spresňuje pre Štandard Odbor komunikácie TTSK.

Ako sú na tom ostatné vyššie územné celky

„Rozumieme tomu, že pre pacientov je dostupnosť liekov aj mimo bežných otváracích hodín lekární veľmi dôležitá. Sú situácie, keď sa potrebujú dostať k liekom aj v noci,“ konštatuje pre Štandard Vanesa Čierna, odborná referentka pre komunikáciu a asistentka predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK).

Ide však podľa nej o komplexnú tému, pri ktorej je potrebné vyriešiť najmä financovanie a personálne zabezpečenie tejto služby. Na rozdiel od ambulantných pohotovostí totiž zdravotné poisťovne nonstop lekárne nefinancujú.

„Vnímame aktivitu BSK, ktorý v spolupráci s FaF UK takúto pohotovostnú lekáreň zriaďuje. BBSK aktuálne nemá vyčlenené zdroje na takýto projekt,“ hovorí Čierna.

Pripomína však, že Banskobystrický kraj ako jediný zriaďuje vlastné ambulancie, ktorých má byť už čoskoro 15.

Pri nonstop lekárni treba podľa nej zohľadniť špecifiká regiónu. Kým v Bratislave žije viac ako pol milióna ľudí, v regionálnych mestách s menším počtom obyvateľov by bola potreba dofinancovania takejto prevádzky vyššia. 

Banskobystrický kraj je navyše rozlohou najväčším krajom na Slovensku, preto by jediná nonstop lekáreň v krajskom meste pomohla iba časti jeho obyvateľov. „Nevyriešila by situáciu pacientov napríklad v Revúcej, Fiľakove či Lučenci,“ upozorňuje.

BBSK je podľa Čiernej pripravený rokovať o tom, ako túto službu zabezpečiť, ak ministerstvo zdravotníctva príde s konkrétnym riešením.

Rokovania o nonstop lekárni s ministerstvom zdravotníctva zatiaľ neviedli ani zástupcovia Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK). „V tomto čase neuvažujeme o zriadení verejnej lekárne s nepretržitou prevádzkou,“ spresňuje pre Štandard Zuzana Vilčeková, hovorkyňa NSK. 

„Považujeme za potrebné, aby Ministerstvo zdravotníctva SR otvorilo diskusiu so zdravotnými poisťovňami, samosprávnymi krajmi a Slovenskou lekárnickou komorou o systémovom a dlhodobo udržateľnom riešení dostupnosti liekov mimo štandardných otváracích hodín,“ konštatuje pre Štandard aj Eva Lacová, hovorkyňa žilinskej župy. 

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) má vzhľadom na svoju rozlohu rovnaký problém ako Banskobystrický kraj. „Cesta z niektorých regiónov do krajského mesta môže trvať aj dve hodiny,“ hovorí Lacová s dôvetkom, že by takýto model nemusel byť z pohľadu pacientov dostatočne efektívny.

Zároveň upozorňuje, že nepretržitá prevádzka lekárne sa bez systémovej finančnej podpory nezaobíde. Odborný personál je potrebné zabezpečiť aj počas nocí, víkendov a sviatkov, keď býva návštevnosť veľmi nízka. „Tržby v tomto čase väčšinou nepokrývajú ani personálne náklady,“ konštatuje Lacová.

Väčší význam vidia zástupcovia ŽSK v riešení, ktoré by bolo pre pacienta dostupné priamo na mieste, kde vyhľadá neodkladnú zdravotnú starostlivosť. „Jednou z možností by bolo, aby ambulantné pohotovostné služby mohli pacientom vydávať základné nevyhnutné lieky aj mimo bežných otváracích hodín lekární,“ uzatvára hovorkyňa.