Obavy z vojny narastajú. Poľsko vyšetruje podozrenie zo sabotáže
Séria podozrivých incidentov prinútila poľské úrady upriamiť pozornosť na východ. V čase, keď si krajina pripomína vypuknutie druhej svetovej vojny, sa poprední štátnici pýtajú, aké ponaučenia sa odvtedy vyvodili.
Poľské bezpečnostné služby vyšetrujú závod WB Group v Skarzysko-Kamienna po požiari v zariadení na výrobu komponentov pre drony, ktorý vyvolal podozrenia z cudzieho sabotáže. Foto: Adam Kumorowicz/CTK/PAP/PROFIMEDIA
Požiar, ktorý vypukol 31. augusta v areáli spoločnosti WB Electronics – jedného z najväčších európskych dodávateľov v oblasti obrany – v meste Skarżysko-Kamienna, podnietil poľských prokurátorov k začatiu vyšetrovania možnej účasti zahraničnej spravodajskej služby.
Požiar, ktorý podľa úradu generálneho prokurátora zničil skladové priestory a spôsobil škody v odhadovanej výške 15 miliónov zlotých (približne 3,5 milióna eur), vypukol krátko po polnoci. Stalo sa to v závode, kde sa vyrábajú súčiastky pre bezpilotné lietadlá určené pre ozbrojené sily vrátane poľských a ukrajinských.
Prokurátor z krakovskej pobočky oddelenia pre organizovaný zločin a korupciu Národnej prokuratúry začal vyšetrovanie ešte v ten istý deň. Orgány vyšetrujú možnú činnosť zahraničných spravodajských služieb namierenú proti Poľsku a incident označili za potenciálne teroristický čin.
Prokuratúra uviedla, že požiar bol úmyselný a bol zapálený náložou obsahujúcou horľavé materiály. Podozrivý z podpaľačstva je naďalej na úteku.
K požiaru došlo len deň po tom, ako ďalší veľký požiar zničil zariadenie leteckého priemyslu vo východopoľskom meste Lublin. Štátna televízia TVP Info následne informovala, že zo založenia požiaru, ktorý vypukol 30. augusta, sú podozrivé „spravodajské služby z východu“.
Zjavný nárast podozrení zo sabotážnych incidentov prichádza v čase, keď Poľsko naďalej uplatňuje sprísnené bezpečnostné opatrenia zavedené koncom minulého roka v súvislosti s obavami z hybridných útokov na kritickú infraštruktúru. Patria medzi ne bezpečnostná iniciatíva „operácia Obzor“ a zvýšené úrovne národnej pohotovosti.
Poľský premiér Donald Tusk koncom augusta predĺžil platnosť zvýšených bezpečnostných opatrení do 30. novembra. V celej krajine naďalej platí druhý zo štyroch stupňov pohotovosti, zatiaľ čo tretí stupeň sa vzťahuje na železničné trate spravované národným železničným prevádzkovateľom.
V rámci operácie Obzor bolo pôvodne v celom Poľsku nasadených 10-tisíc vojakov s cieľom posilniť bezpečnosť v objektoch kritickej infraštruktúry a zabrániť tak „sabotážnym útokom“.
V novembri informoval o poškodení železničnej trate spájajúcej poľské hlavné mesto Varšava s mestom Lublin poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.
Železničná trať, ktorá slúži na osobnú dopravu aj na dodávky humanitárnej pomoci na Ukrajinu, bola údajne sabotovaná Ukrajincami pracujúcimi pre ruské spravodajské služby. Údajní páchatelia ušli cez hranice do Bieloruska skôr, ako ich stihli zatknúť, a stále sú na úteku.
Ďalšie dva letecké incidenty tento týždeň vyvolali obavy o národnú bezpečnosť. Kosiniak-Kamysz v pondelok vydal vyhlásenie, v ktorom tvrdil, že Rusko testuje poľské systémy odstrašovania a protivzdušnej obrany (PVO).
„Predpoludním 30 kilometrov severne od mesta Łeba naše stíhačky zachytili ruské prieskumné lietadlo Il-20. K narušeniu nášho vzdušného priestoru nad Baltským morom nedošlo,“ napísal na sociálnej sieti 31. augusta.
V pondelok došlo k ďalšiemu incidentu, keď vrtuľník prerušil elektrické vedenie v blízkosti chemického závodu Siarkopol v Tarnobrzegu. TVN24 informuje, že vrtuľník po prerušení vedenia pristál, ale krátko nato opäť vzlietol. Polícia momentálne pátra po pilotovi, a hoci tento incident nebol označený za sabotáž, vyvolal špekulácie.
Poľsko si v utorok 1. septembra pripomenulo 87. výročie začatia druhej svetovej vojny, ktorá sa začala útokom nemeckých jednotiek a slovenskej poľnej armády „Bernolák“, ku ktorým sa 17. septembra pridal Sovietsky zväz. Tusk využil výročie na to, aby vyzval západné krajiny na zaujatie „pevného postoja“ voči Rusku.
Poľský premiér poukázal na prípady podozrenia zo sabotáže z posledných dní a opísal svoju krajinu ako obeť „početných provokácií“.
„Pravdepodobne sme pred niekoľkými desiatkami hodín zažili ďalšie akty sabotáže, podpaľačstva a podvratnej činnosti. Takéto provokácie postihli Fínsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko, ako aj mnohokrát Poľsko, Rumunsko, Dánsko a najnovšie Nemecko,“ povedal Tusk a dodal, že čoskoro sa ukáže, či to boli ruské bezpečnostné služby, ktoré zorganizovali to, čo nazval „provokáciou s dronom“ v Lipsku.
Nemecko 1. septembra dospelo k záveru, že za pokus o útok dronom na letisku Lipsko/Halle 4. augusta je zodpovedné Rusko. Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt uviedol, že policajné vyšetrovanie a zistenia spravodajských služieb ukázali, že zúčastnení konali v mene ruských štátnych orgánov.
V blízkosti ukrajinského nákladného lietadla bol nájdený dron s výbušninami, pričom vyšetrovatelia uviedli, že jeho rozbuška zlyhala. O desať dní neskôr bol v blízkosti letiska nájdený ďalší dron spolu s výbušninami.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.