Za tri uplynulé dni sa Rakúšania dozvedeli, ako sa tá mladá dynamická svorka na čele s Kurzom dostala k moci. Pre okolité krajiny je však dôležitejšie, ako sa zmení rakúska vláda.
Niečo už muselo prísť. Nepotrebovali ste na to jasnovidecké schopnosti, že niečo prichádzalo, bolo cítiť v náznakoch. Vánok prichádzal z Nemecka. Prvý náznak, ktorý v Rakúsku ešte nikto nepochopil, prišiel už koncom septembra: Progresívny zabávač z verejnoprávnej nemeckej televízie Jan Böhmermann, ktorý už v roku 2019, niekoľko týždňov pred vypuknutím kauzy Ibiza, hmlisto rozprával o obsahu videa, pre ktoré neskôr skončila vláda ľudovcov s pravicovými Slobodnými, mal zase záhadnú poznámku: Z Nemecka poradil 35-ročného rakúskemu kancelárovi, aby si „išiel poupratovať svoju izbu“. Z Rakúska nikto nereagoval.
O niekoľko dní neskôr pozvala zástupkyňa generálneho tajomníka Rakúskej ľudovej strany na tlačovku. Novinári nijako nepochopili, na čo vlastne prišli, tak sa Gabriela Schwarzová, jedna z mnohých nie príliš bystrých nohsledov úspešného mladého kancelára, vyjadrila trošku jasnejšie. Povedala, že sa šíria fámy, že obávaná špeciálna prokuratúra (Korruptionsstaatsanwaltschaft) pripravuje razie v centrách vládnej moci. A pre istotu dodala: „Tam však už nič nie je.“ Otvorene vyhlásila, že ľudovci po negatívnych skúsenostiach z minulosti pravidelne všetky dáta skartujú. Špeciálnej prokuratúre tým priamo oznámila, že sa neoplatí vykonať raziu, lebo „tam už nič nie je“. Pochopili ste to správne, ona nepovedala, že tam nikdy nič nebolo. Povedala explicitne, že tam už nič nie je.
Ani o tej mimoriadne čudnej tlačovke neboli v médiách žiadne veľké správy. Serióznych politických analytikov nezaujímalo, čo to málo významná burgenlandská hlupaňa trepe.
V stredu ráno uskutočnila špeciálna prokuratúra razie v úrade kancelára, v centrále Ľudovej strany a na ministerstve financií. Ešte v ten istý deň zverejnil zackzack.at, až podozrivo dobre informovaný webdenník ľavicového expolitika Petra Pilza, celý spis. Republika sa otriasla v základoch. Od štvrtku rokuje Kurzov menší koaličný partner – strana Zelených – o formovaní alternatívnej vlády bez ľudovcov. Situácia je volatilná, každých zopár hodín prichádza ďalšia bomba, v piatok Zelení oznámili, že ich podmienkou v pokračovaní vlády je odchod Kurza. Takže sa dá predpokladať, že Sebastian Kurz sa už do Vianoc v úrade kancelára nezdrží. Možno ho už odvolajú teraz v utorok v Národnej rade.
Je to jedna relatívne malá strana, ktorá teraz rozhoduje o tom, akú vládu bude Rakúsko mať – Zelení. Len minulú nedeľu mali svoj veľký deň. Po jeden a pol roku, počas ktorého museli spolu s kancelárom Kurzom riešiť pandémiu, dostali konečne to, kvôli čomu vstúpili do vlády s Kurzom, ktorý je v ich strane často nenávidená figúra. Vláda sa dohodla na novom daňovom systéme, ktorý predvída daň z uhlíka pre všetky sféry spoločnosti vrátane domácností.
Tá ekologická reforma bola kritizovaná zľava aj sprava, ale podstatné pre Zelených bolo, že vôbec bola. Rakúšania teda od nedele sedeli s kalkulačkou v ruke, aby si vyrátali, či stratia, alebo získajú na tej reforme. Všetci dospelí obyvatelia Rakúska by mali dostať ako kompenzáciu za uhlíkovú daň klimabonus, Viedenčania najmenej, 100 eur ročne, obyvatelia odľahlých dedín bez verejnej dopravy najviac, 200 eur. Vláda k tomu vyhlásila nezanedbateľný balík znižovania daní a odvodov. Minister financií Gernot Blümel, mladý ľudovec z najužšieho kruhu okolo kancelára, hrdo vyhlásil, že zaťaž z uhlíkovej dane bude v roku 2022 len 0,13 percenta HDP, kým čistá úľava na dani a odvody budú pozoruhodných 0,67 percent. Slovom, ako je to pre „novú ľudovú stranu“ typické, títo „konzervatívci“ sú ešte hrdí, že zadlžujú štát nevídaným spôsobom.
Teraz je nejasné, čo z nového daňového systému 1. júla 2022 vstúpi do platnosti. Rakúski Zelení chceli byť vzorom pre nemeckých Zelených, ktorí sa práve so značne radikálnejším klimatickým programom chystajú do nemeckej vlády. Päť dní po vyhlásení uhlíkovej daňovej revolúcie – príslušný zákon ešte nebol v parlamente – je kľúčový tromf Zelených v tejto koalícii spochybnený. Opozičné strany, s ktorými Zelení už rokujú o prípadnej vláde bez korupčníka Kurza, majú rôzne želania: červený viedensky primátor chce vyšší klimabonus pre Viedenčaňov, progresívci z najmenšej parlamentnej strany NEOS navrhujú desaťnásobnú daň na uhlíkové emisie, no a pravicovo-populistickí Slobodní – ktorých Kurz vyhodil z vlády v roku 2019, za čo ho z duše nenávidia – majú celú klimatickú politiku skôr za zbytočný humbug.
Je to pre Zelených ťažká dilema. Mnohí straníci a voliči hanili stranu za vládnutie s proti-imigračným diavolom Kurzom od začiatku. Na jednej strane dostali v nedeľu od Kurza to, čo chceli, na strane druhej môžu byť po rozbití Kurzovej vlády opäť za krásnych. To ich tiež bude veľmi lákať. Zelený vicekancelár Werner Kogler preto koná neobvykle rázne, už vo štvrtok dopoludnia povedal, že „akcieschopnosť kancelára je spochybnená“. Kogler presne vie, že ak sa nájde v jeho 26-člennej frakcii len šesť rebelov, vláda padne. A on nevie všetky hlasy v danej chvíli garantovať. Na to sú obvinenia voči Kurzovi príliš vážne.
Štandard presne pred rokom písal o tom, že špeciálna prokuratúra v zime obžalovala kancelára Kurza z krivej výpovede. Bol obvinený, že klamal vo vyšetrovacom výbore rakúskeho parlamentu o afére Ibiza. Mohol za to teoreticky ísť na tri roky do basy, lenže keby bolo také ľahké preukázať politikovi klamstvo, tak to by nielen rakúske basy boli naplnené politikmi. Tá kauza ešte nie je finita, Kurz ju však pravdepodobne ustojí. Podstatnejšie na nej bolo, že zainteresovaní občania sa už v zime dozvedeli, akým spôsobom tá malá svorka mladých nagélovancov okolo Kurza od začiatku vládla. Oslovovali sa medzi sebou ako „rodina“ a od prvého dňa vládnutia pracovali s korupciou, zvlášť s hazardným priemyslom.
Teraz v stredu sa Rakúšania dozvedeli, ako sa tá mladá dynamická svorka dostala k moci.
Nové obvinenia zo špeciálnej prokuratúry boli doteraz úplne neznáme a majú jednoznačne trestnoprávny rozmer. Keď viaceré médiá podstatu kauzy opisujú ako „inzerátovú korupciu“, triafajú trošku vedľa. Inzerátová korupcia je totiž bežným rakúskym zlozvykom, vláda a krajinské vlády si kupovali priazeň médií prostredníctvom mastných inzerátov už desaťročia. Len na „informovanie o pandémii“ reklamou v médiách minula úradujúca čierno-zelená vláda vyše 60 miliónov eur, čím si kúpila súhlas vydavateľov s príšernou lockdownovou politikou. Je to niečo hrozné, ale v Rakúsku úplne legálne.
To, čo však Kurz s najbližšími spolupracovníkmi urobil podľa zistení „korupčnej prokuratúry“ v rokoch 2016 a 2017, bolo niečo nelegálne. Tentokrát ide vyslovene o spreneveru 1,3 milióna eur z rozpočtu ministerstva financií, ktorý Kurzov verný šerpa, známy z iných káuz ako zberateľ 2 500 penisov na svojom služobnom mobile, spolu s inými mládencami z „rodiny“ minuli cez fake-štúdie na to, aby jeden bulvárny denník s čiastočne zmanipulovanými prieskumami opísal vtedajšieho ministra zahraničných vecí Kurza s palcom hore a vtedajšie vedenie Ľudovej strany s palcom dole. Nuž a denník Österreich tie priaznivé informácie nezverejnil ako inzeráty, ale ako – pointa – normálne redakčné články. Zo zverejnenej sms korešpondencie korupčníkov je cítiť, akú neskrývanú radosť mali kurzovci z toho, že mohli diktovať redakcii, v aký deň musí byť zverejnená aká priaznivá téma a akým smerom hore zaokrúhlený prieskum vyjde. Zberateľ penisov napísal: „Tak ďaleko ako my som ešte nikdy nešiel.“ Vydavateľ Österreichu Wolfgang Fellner, starý veselý sexistický špinavec, inkasoval. Všetci zúčastnení si to užili. A zaplatil to daňový poplatník.
Jedna nuansa tej korupčnej kauzy, pre ktorú pravdepodobne padne Kurzová vláda, sa týka nepriamo aj slovenskej histórie. Znalci Slovakštátu už určite počuli meno Franz Karmasin. Bol to počas vojny vplyvný vodca slovenských Nemcov. Jeho syn založil v Rakúsku po vojne veľmi úspešný inštitút pre výskum verejnej mienky, no a jeho vnučka je jedným z kľúčových páchateľov dnešnej aféry. Autor tohto príspevku vie o tom svoje, kamaráti sa s človekom, ktorý v tejto agentúre robil 20 rokov a môže dosvedčiť, ako peknučká vnučka Franza Karmasina osobne sfalšovala výsledky prieskumov, keď mala pocit, že pravda by klienta nepotešila. Nikdy sa za to nehanbila.
Táto podnikateľka a politička s karpatonemeckými koreňmi mala podľa zverejnenej korešpondencie osobný motív na spoluprácu – pomstu. Pôsobila totiž v bývalej veľkej koalícii ako ministerka ľudovej strany pre rodinu, prejavila sa tam ako dovtedy najslabšia ministerka v histórii, ktorá dezorientovane a v rozpore s programom strany presadzovala homomanželstvá. No a potom, keď vtedajší vicekancelár Mitterlehner s tým politickým netalentom do budúcna už nepočítal, urazila sa na smrť.
Preto tak radostne spolupracovala na prísne tajnom projekte, ktorý sa volal podľa adresy úradu kancelára – „Projekt Ballhausplatz“.
Nie je to najväčšia korupčná kauza v histórii ľudstva, východne od Rakúska sa už diali aj horšie veci, nápadné je len to, s akou neskrývanou radosťou sa pustili všetci zúčastnení do práce. Bolo im akousi podozrivo veľkou cťou za mladého instagramového politika Sebastiana Kurza klamať a kradnúť.