Potupa instagramového kancelára

Za tri uplynulé dni sa Rakúšania dozvedeli, ako sa tá mladá dynamická svorka na čele s Kurzom dostala k moci. Pre okolité krajiny je však dôležitejšie, ako sa zmení rakúska vláda.

Protest proti rakúskemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi vo Viedni Foto: TASR/AP

Niečo už muselo prísť. Nepotrebovali ste na to jasnovidecké schopnosti, že niečo prichádzalo, bolo cítiť v náznakoch. Vánok prichádzal z Nemecka. Prvý náznak, ktorý v Rakúsku ešte nikto nepochopil, prišiel už koncom septembra: Progresívny zabávač z verejnoprávnej nemeckej televízie Jan Böhmermann, ktorý už v roku 2019, niekoľko týždňov pred vy­puk­nu­tím kauzy Ibiza, hmlisto roz­prával o obsahu videa, pre ktoré neskôr skončila vláda ľudovcov s pra­vicovými Slobodnými, mal zase záhadnú poznámku: Z Nemecka poradil 35-ročného rakúskemu kancelárovi, aby si „išiel poupratovať svoju izbu“. Z Rakúska nikto nereagoval.

O niekoľko dní neskôr pozvala zástupkyňa generálneho tajomníka Rakúskej ľudovej strany na tlačovku. Novinári nijako ne­po­cho­pili, na čo vlastne prišli, tak sa Gabriela Schwarzová, jedna z mnohých nie príliš bystrých nohsledov úspešného mladého kan­celára, vy­jad­ri­la trošku jasnejšie. Povedala, že sa šíria fámy, že obávaná špeciálna prokuratúra (Korruptionsstaatsanwaltschaft) pri­pravuje razie v cent­rách vládnej moci. A pre istotu dodala: „Tam však už nič nie je.“ Otvorene vyhlásila, že ľudovci po negatívnych skúsenostiach z mi­nulo­s­ti pravidelne všetky dáta skartujú. Špeciálnej prokuratúre tým priamo oznámila, že sa neoplatí vykonať raziu, lebo „tam už nič nie je“. Pochopili ste to správne, ona nepovedala, že tam nikdy nič nebolo. Povedala explicitne, že tam nič nie je.

Ani o tej mimoriadne čudnej tlačovke neboli v médiách žiadne veľké správy. Serióz­nych politických analytikov nezaujímalo, čo to málo významná burgenlandská hlupaňa trepe.

V stredu ráno uskutočnila špeciálna prokuratúra razie v úrade kancelára, v centrále Ľudovej strany a na ministerstve financií. Ešte v ten istý deň zverejnil zackzack.at, až podozrivo dobre informovaný webdenník ľavicového expolitika Petra Pilza, celý spis. Republika sa otriasla v základoch. Od štvrtku rokuje Kurzov menší koaličný partner – strana Zelených – o formovaní al­ter­natívnej vlády bez ľudovcov. Situácia je volatilná, každých zopár hodín prichádza ďalšia bomba, v piatok Zelení oznámili, že ich podmienkou v pokračovaní vlády je odchod Kurza. Takže sa dá predpokladať, že Sebastian Kurz sa už do Vianoc v úrade kancelára nezdrží. Možno ho už odvolajú teraz v utorok v Národnej rade.

Je to jedna relatívne malá strana, ktorá teraz rozhoduje o tom, akú vlá­du bude Rakúsko mať – Zelení. Len minulú nedeľu mali svoj veľký deň. Po jeden a pol roku, počas ktorého museli spolu s kancelárom Kur­zom riešiť pandémiu, dostali konečne to, kvôli čomu vstúpili do vlá­dy s Kurzom, ktorý je v ich strane často nenávidená figúra. Vláda sa dohodla na novom daňovom systéme, ktorý predvída daň z uhlíka pre všetky sféry spoločnosti vrátane domácností.

https://standard.sk/124273/rakusky-kancelar-kurz-oznamil-rezignaciu/

Tá ekologická reforma bola kritizovaná zľava aj sprava, ale pod­stat­né pre Zelených bolo, že vôbec bola. Rakúšania teda od ne­dele se­deli s kalkulačkou v ruke, aby si vyrátali, či stratia, alebo zís­ka­jú na tej reforme. Všetci dospelí obyvatelia Rakúska by mali dostať ako kom­pen­záciu za uhlíkovú daň klimabonus, Viedenčania najmenej, 100 eur roč­ne, obyvatelia odľahlých dedín bez verejnej dopravy naj­viac, 200 eur. Vlá­da k tomu vyhlásila nezanedbateľný balík zni­žo­vania daní a odvodov. Minister financií Gernot Blümel, mladý ľu­do­vec z najužšieho kruhu okolo kancelára, hrdo vyhlásil, že zaťaž z uhlíkovej dane bude v roku 2022 len 0,13 percenta HDP, kým čistá úľava na dani a odvody budú pozoruhodných 0,67 percent. Slovom, ako je to pre „novú ľudovú stranu“ typické, títo „konzervatívci“ sú ešte hrdí, že zadlžujú štát nevídaným spôsobom.

Teraz je nejasné, čo z nového daňového systému 1. júla 2022 vstúpi do platnosti. Rakúski Zelení chceli byť vzorom pre nemeckých Ze­le­ných, ktorí sa práve so značne radikálnejším klimatickým pro­gra­mom chystajú do nemeckej vlády. Päť dní po vyhlásení uhlíkovej daňovej revolúcie – príslušný zákon ešte nebol v parlamente – je kľúčový tromf Zelených v tejto koalícii spochybnený. Opozič­né strany, s ktorými Zelení už rokujú o prípadnej vláde bez korupčníka Kurza, majú rôzne želania: červený viedensky primátor chce vyšší klimabonus pre Viedenčaňov, progresívci z najmenšej parlamentnej strany NEOS navrhujú desaťnásobnú daň na uhlíkové emisie, no a pravicovo-populistickí Slobodní – ktorých Kurz vyhodil z vlády v roku 2019, za čo ho z duše nenávidia – majú celú kli­ma­tic­kú politiku skôr za zbytočný humbug.

Je to pre Zelených ťažká dilema. Mnohí straníci a voliči hanili stranu za vládnutie s proti-imigračným diavolom Kurzom od začiatku. Na jednej strane dostali v nedeľu od Kurza to, čo chceli, na strane druhej môžu byť po rozbití Kurzovej vlády opäť za krásnych. To ich tiež bu­de veľmi lákať. Zelený vicekancelár Werner Kogler preto koná neobvykle rázne, už vo štvrtok dopoludnia povedal, že „akcie­schop­nosť kancelára je spochybnená“. Kogler presne vie, že ak sa nájde v jeho 26-člennej frakcii len šesť rebelov, vláda padne. A on nevie všetky hlasy v danej chvíli garantovať. Na to sú obvinenia voči Kur­zovi príliš vážne.

Štandard presne pred rokom písal o tom, že špeciálna prokuratúra v zime ob­ža­lo­va­la kancelára Kurza z kri­vej výpovede. Bol ob­vinený, že klamal vo vyšetrovacom výbore rakúskeho par­la­men­tu o afé­re Ibi­za. Mohol za to teoreticky ísť na tri roky do basy, lenže keby bo­lo také ľahké pre­uká­zať politikovi klamstvo, tak to by nielen rakúske basy boli naplnené politikmi. Tá kauza ešte nie je finita, Kurz ju však pravdepodobne ustojí. Podstatnejšie na nej bolo, že zainteresovaní občania sa už v zime dozvedeli, akým spôsobom tá malá svorka mladých nagélovancov okolo Kurza od začiatku vládla. Oslovovali sa medzi sebou ako „rodina“ a od prvého dňa vládnutia pra­co­vali s korupciou, zvlášť s hazardným prie­myslom.

Teraz v stredu sa Rakúšania dozvedeli, ako sa tá mladá dynamická svorka dostala k moci.

Nové obvinenia zo špeciálnej prokuratúry boli doteraz úplne neznáme a majú jednoznačne trestnoprávny rozmer. Keď viaceré médiá podstatu kauzy opisujú ako „inzerátovú korupciu“, triafajú trošku vedľa. Inzerátová korupcia je totiž bežným rakúskym zlo­zvykom, vláda a krajinské vlády si kupovali priazeň médií pros­t­red­níc­tvom mastných inzerátov už desaťročia. Len na „informovanie o pandémii“ reklamou v médiách minula úradujúca čierno-zelená vláda vyše 60 mi­liónov eur, čím si kúpila súhlas vydavateľov s príšernou lock­down­ovou politikou. Je to niečo hrozné, ale v Rakúsku úplne legálne.

To, čo však Kurz s najbližšími spolupracovníkmi urobil podľa zistení „korupčnej prokuratúry“ v rokoch 2016 a 2017, bolo niečo nelegálne. Tentokrát ide vyslovene o spreneveru 1,3 milióna eur z rozpočtu mini­s­ter­stva financií, ktorý Kurzov verný šerpa, známy z iných káuz ako zberateľ 2 500 penisov na svojom služobnom mobile, spolu s inými mládencami z „rodiny“ minuli cez fake-štúdie na to, aby jeden bul­vár­ny denník s čiastočne zmanipulovanými prieskumami opísal vte­daj­šieho ministra zahraničných vecí Kurza s palcom hore a vtedajšie vedenie Ľudo­vej strany s palcom dole. Nuž a denník Österreich tie priaznivé informácie ne­zve­rej­nil ako inzeráty, ale ako – pointa – normálne redakčné články. Zo zverejnenej sms ko­rešpondencie korupčníkov je cítiť, akú neskrývanú radosť mali kur­zov­ci z toho, že mohli diktovať re­dak­cii, v aký deň musí byť zve­rej­nená aká priaznivá téma a akým smerom hore zaokrú­hlený prieskum vyjde. Zberateľ pe­nisov napísal: „Tak ďaleko ako my som ešte nikdy nešiel.“ Vydavateľ Österreichu Wolfgang Fellner, starý veselý sexistický špinavec, inkasoval. Všetci zúčastnení si to užili. A zaplatil to daňový poplatník.

Jedna nuansa tej korupčnej kauzy, pre ktorú pravdepodobne padne Kurz­ová vlá­da, sa týka nepriamo aj slovenskej histórie. Znalci Slovak­štátu už určite počuli meno Franz Karmasin. Bol to počas vojny vplyvný vodca slovenských Nemcov. Jeho syn založil v Rakúsku po vojne veľmi úspešný inštitút pre výskum verejnej mienky, no a jeho vnučka je jedným z kľúčových páchateľov dnešnej aféry. Autor toh­to príspevku vie o tom svoje, kamaráti sa s človekom, ktorý v tejto agentúre ro­bil 20 rokov a môže dosvedčiť, ako pek­nuč­ká vnučka Franza Karmasina osobne sfalšovala výsledky pries­ku­mov, keď mala pocit, že pravda by klienta nepotešila. Nikdy sa za to nehanbila.

Táto podnikateľka a politička s karpatonemeckými koreňmi mala podľa zve­rejnenej korešpondencie osobný motív na spoluprácu – pomstu. Pôsobila totiž v bývalej veľkej koalícii ako ministerka ľudovej strany pre rodinu, prejavila sa tam ako dovtedy najslabšia ministerka v his­tórii, ktorá dez­ori­en­to­va­ne a v rozpore s programom strany presadzovala homomanželstvá. No a potom, keď vtedajší vi­ce­kan­ce­lár Mitterlehner s tým politickým netalentom do budúcna už nepočítal, urazila sa na smrť.  

Preto tak radostne spolupracovala na prísne tajnom projekte, ktorý sa vo­lal podľa adresy úradu kancelára – „Projekt Ballhausplatz“.

Nie je to najväčšia korupčná kauza v histórii ľudstva, východne od Rakúska sa už diali aj horšie veci, nápadné je len to, s akou ne­skrý­vanou radosťou sa pustili všetci zúčastnení do práce. Bolo im akousi podozrivo veľkou cťou za mladého instagramového politika Sebastiana Kurza kla­mať a kradnúť.