Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Strany dostanú za výsledky volieb takmer 14,3 milióna eur

Politické strany dostávajú v tomto roku za výsledky volieb do Národnej rady SR takmer 14,3 milióna eur. Príspevok si delí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách ešte v roku 2023 dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Vyplýva to z údajov Ministerstva financií SR.

Príspevky za voľby sa stranám vyplácajú postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia 2023 až 2027. Celkovo je príspevok vo výške 92,87 milióna eur.

Najviac peňazí získa víťaz volieb Smer, a to takmer 3,6 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s vyše 2,8 milióna eur, za ním Hlas s takmer 2,4 milióna eur, koalícia OĽANO (dnes Hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí s takmer 1,5 milióna eur a KDH dostane vyše 1,1 milióna eur. SaS získa 1,04 milióna eur a SNS vyše 935-tisíc eur.

Príspevok dostávajú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali vo voľbách viac ako tri percentá hlasov. Hnutie Republika dostane takmer 460-tisíc eur a Aliancia (dnes Maďarská aliancia) dostane vyše 424-tisíc eur.

Sumy v rovnakej výške dostali strany aj v uplynulom roku. Rezort financií zasiela príspevky spravidla v letných mesiacoch. Celkový príspevok dostávajú strany postupne každý rok až do konca volebného obdobia, teda do roku 2027. Príspevok sa delí na tri časti, ide o príspevky zo štátneho rozpočtu za hlasy, na činnosť a na mandát.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gabbardová zverejnila dokumenty k Faucimu a pôvodu covidu

Riaditeľka amerických spravodajských služieb Tulsi Gabbardová zverejnila dokumenty, ktoré ukazujú, že imunológ Anthony Fauci pred pandémiou financoval nebezpečný výskum koronavírusov v Inštitúte virológie vo Wu-chane a neskôr sa podieľal na ovplyvňovaní hodnotení spravodajskej komunity o pôvode vírusu.

Podľa zverejnených materiálov mal Fauci spolupracovať s predstaviteľmi spravodajských služieb na potláčaní hypotézy o úniku vírusu SARS-CoV-2 z laboratória a presadzovať naratív o prirodzenom pôvode pandémie.

Gabbardová tvrdí, že dokumenty zároveň spochybňujú Fauciho výpoveď pred Kongresom z roku 2024, kde pod prísahou poprel vedomosť o diskusiách so spravodajskými službami o výskume vírusov.

Súčasťou materiálov sú aj svedectvá oznamovateľov zo spravodajskej komunity. Tí podľa Gabbardovej upozorňovali na odvetné opatrenia voči analytikom, ktorí spochybňovali oficiálne závery o pôvode covidu. Niektorí mali čeliť hrozbám kariérnych následkov alebo strate postavenia.

Gabbardová uviedla, že zverejnenie dokumentov je súčasťou snahy o transparentnosť a zodpovednosť po rokoch zatajovania, cenzúry a manipulovania informácií o pandémii.

(odni, bak)

Minúta  |  

Trump predstavil „lietajúci Biely dom“ z katarského stroja

Americký prezident Donald Trump predstavil nový Air Force One, bývalý katarský Boeing 747 upravený na oficiálne prezidentské lietadlo. Stroj má nahradiť doterajší svetlomodrý dizajn výraznejšou kombináciou tmavomodrej, červenej a bielej farby.

Trump uviedol, že nové lietadlo použije už pri ceste na summit NATO v Ankare. Oznámil tiež, že preletí nad oslavami Dňa nezávislosti 4. júla. Podľa prezidenta ide o „lietajúci Biely dom“ s luxusom, aký doteraz nikto nevidel.

Lietadlo daroval Katar a má slúžiť ako dočasné riešenie, kým Boeing dodá nové prezidentské stroje objednané priamo pre americkú vládu. Ich príchod sa očakáva v roku 2028, hoci pôvodne mali byť hotové už v roku 2024.

Prijatie katarského daru vyvolalo otázky o etike a zákonnosti takéhoto kroku. Trump trvá na tom, že po odchode z úradu nebude lietadlo používať a má byť darované budúcej prezidentskej knižnici.

Americké letectvo uviedlo, že každý stroj označený ako Air Force One musí spĺňať prísne bezpečnostné požiadavky. Súčasné prezidentské lietadlá zostanú vo flotile a budú využívané podľa potrieb jednotlivých misií.

(ap, bak)

Minúta  |  

Bolívia po 50 dňoch nepokojov: vláda a odbory uzavreli dohodu

Bolívijský prezident Rodrigo Paz v piatok dosiahol dohodu s Bolívijskou konfederáciou pracujúcich (COB), čo predstavuje prvý krok k ukončeniu 50 dní trvajúceho konfliktu, ktorý ochromil krajinu.

Protesty a cestné blokády spôsobili nedostatok pohonných hmôt, potravín a liekov. Milióny ľudí čelili vážnym problémom so zásobovaním.

Paz označil dohodu za „lúč nádeje pre všetkých Bolívijčanov“ a vyzval na spoluprácu pri riešení krízy. Šéf COB Mario Argollo uviedol, že ide o začiatok procesu zmierenia a budovania konsenzu medzi vládou a pracujúcimi.

Konflikt sa začal v máji štrajkom odborov a prerástol do rozsiahlych blokád ciest. Demonštranti požadovali zrušenie úsporných opatrení a riešenie rastúcich životných nákladov.

Napriek dohode však protesty pokračujú. Viaceré vidiecke organizácie podporujúce bývalého prezidenta Eva Moralesa odmietli rokovania a naďalej žiadajú Pazovu rezignáciu. Podľa ombudsmana si nepokoje vyžiadali najmenej 14 obetí, vrátane pacientov, ktorí sa pre blokády nedostali do nemocníc.

(reuters, est)

Minúta  |  

Witkoff ide do Švajčiarska, Izrael a Hizballáh uzavreli prímerie

Americký vyslanec Steve Witkoff a iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí smerujú do Švajčiarska na rokovania o trvalej dohode medzi USA a Iránom.

K diplomatickému posunu došlo po tom, čo Izrael a hnutie Hizballáh v piatok uzavreli prímerie v Libanone po niekoľkých dňoch intenzívnych bojov.

Prímerie nadväzuje na memorandum podpísané tento týždeň, ktoré zastavilo boje a otvorilo 60-dňové obdobie na riešenie sporných otázok vrátane iránskeho jadrového programu.

Podľa Axiosu sa Witkoff v Švajčiarsku pripojí k Jaredovi Kushnerovi, zatiaľ čo Arákčí má pricestovať v sobotu. Očakáva sa začiatok technických rokovaní zameraných na dosiahnutie trvalého prímeria.

Prímerie v Libanone sprostredkovali USA a Katar s podporou Iránu. Izrael však zdôrazňuje, že nie je súčasťou širšej dohody medzi Washingtonom a Teheránom. Napriek zastaveniu bojov zostávajú viaceré kľúčové otázky nevyriešené a vývoj v Libanone môže výrazne ovplyvniť ďalší priebeh rokovaní.

(reuters, est)

Minúta  |  

V Los Angeles otvárajú prvé múzeum AI umenia na svete

Desaťročná spolupráca spoločnosti Google a mediálneho umelca Refika Anadola vyvrcholí 20. júna otvorením Datalandu – prvého múzea AI umenia na svete. Interaktívny priestor s rozlohou približne 2 300 štvorcových metrov sa nachádza v komplexe The Grand LA v Los Angeles, ktorý navrhol Frank Gehry. Ponúka multisenzorický priestor, v ktorom sa dáta menia na obraz a umenie sa vyvíja v reálnom čase.

Spolupráca podľa Google nadväzuje na predchádzajúce projekty vrátane mapovania archívov filharmónie či vizualizácie kvantových dát.

Úvodná výstava „Strojové sny: Dažďový prales“ transformuje environmentálne údaje do 1,2 miliardy pixelov. Chod múzea a jeho interaktívne prvky zabezpečuje infraštruktúra Google Cloud. Tá umožňuje, aby galéria reagovala na návštevníkov – v reálnom čase generovala zvukové kulisy, snímala emócie a algoritmicky pracovala aj s vôňami.

Súbežne s múzeom spúšťa Google Arts & Culture rezidenčný program pre digitálnych tvorcov. Tento šesťmesačný inkubátor poskytne štyrom umelcom granty vo výške 25-tisíc dolárov, mentorstvo od Refik Anadol Studio a prístup k nástrojom Google Cloud.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.