Stavba sa presúva do ďalšej etapy
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) informovala, že po ukončení razenia sa práce sústredia na budovanie sekundárneho ostenia, teda definitívnej betónovej konštrukcie tunela. Nasledovať bude výstavba vozovky, odvodňovacích systémov, požiarneho vodovodu a montáž technologického vybavenia vrátane osvetlenia, vetrania a bezpečnostných systémov.
Výstavba pokračuje aj na povrchu. Na celej trase sa dokončujú mostné objekty, formujú zárezy a postupne pribúdajú prvé vrstvy budúcej vozovky. Medzi viditeľné výsledky patrí aj nová okružná križovatka pri Kapušanoch, ktorá už dnes zlepšuje dopravnú situáciu v okolí.
Na tuneli pracovalo v nepretržitom režime približne 180 tunelárov a technikov.
Slávnostné otvorenie zrušili pre tragédiu
Pôvodne plánované slávnostné prerazenie tunela sa napokon neuskutočnilo. Ministerstvo dopravy ho zrušilo po tragickej udalosti, pri ktorej počas výkonu služby zahynul pracovník Diaľničnej patroly.
„Počas včerajšieho večera tragicky zahynul pri výkone svojho povolania náš kolega z Diaľničnej patroly. Akékoľvek oslavy nám v tejto situácii prídu viac ako nepatričné,“ zdôvodnil rezort dopravy.
Informácia o úspešnom dosiahnutí míľnika s prerazením tunela prichádza niekoľko mesiacov po tom, ako sa objavili aj obavy zo spomalenia výstavby pre konsolidáciu verejných financií. Na jeseň 2025 zaznievali upozornenia, že štát môže obmedziť financovanie niektorých infraštruktúrnych projektov vrátane R4.
Tieto úvahy vyvolali protesty a petície miestnych iniciatív. Diaľničná spoločnosť však možné utlmenie výstavby odmietla a nabehla na plný výkon. Prerazenie tunela Okruhliak potvrdzuje, že projekt zostáva prioritou štátu.
Zmluvný termín dokončenia druhej etapy severného obchvatu Prešova je stanovený na október 2027.
Úľava pre mesto, ktoré roky zápasilo s tranzitom
Tranzitná doprava smerujúca medzi Poľskom, Maďarskom a Balkánom dnes vo veľkej miere prechádza priamo Prešovom, čo negatívne ovplyvňuje plynulosť premávky aj kvalitu života obyvateľov.
Dokončenie druhej etapy severného obchvatu má situáciu zásadne zmeniť. Vznikne súvislá trasa, ktorá odvedie tranzit mimo zastavaného územia. Podľa dopravných prognóz by sa na nový obchvat mohlo presunúť približne 13-tisíc vozidiel denne vrátane veľkého počtu kamiónov.
Pre obyvateľov to bude znamenať menej hluku, nižšie emisie a bezpečnejšie mestské komunikácie. Výhody pocítia aj vodiči, ktorí by mali na prejazde regiónom ušetriť v priemere približne sedem minút, počas dopravných špičiek ešte výrazne viac.
Význam severného obchvatu však presahuje hranice samotného Prešova. Rýchlostná cesta R4 je súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpatia, ktorý má prepojiť Baltické a Egejské more cez Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Grécko. Lepšie napojenie na túto trasu patrí medzi kľúčové predpoklady ďalšieho hospodárskeho rozvoja východného Slovenska a prilákania nových investícií do regiónu.
Pohľad za Prešov. Ako dostavať zvyšných 60 kilometrov R4?
Hoci je úspech na obchvate Prešova nespochybniteľný, pre plnohodnotné fungovanie koridoru Via Carpatia zostáva vyriešiť zásadný problém. A to chýbajúcich približne 60 kilometrov rýchlostnej cesty R4 od Kapušian až po poľskú hranicu vo Vyšnom Komárniku.
Tlak na slovenskú vládu sa stupňuje, pretože poľská strana napreduje s výstavbou svojej rýchlostnej cesty S19 mimoriadne efektívne a čoskoro privedie tisíce kamiónov priamo k našim hraniciam.
Výstavbu zvyšku R4 v minulosti brzdilo niekoľko faktorov. Predovšetkým išlo o nedostatok financií, keďže odhadovaná cena za dostavbu piatich zostávajúcich úsekov sa pohybuje na úrovni 1,9 až 2,1 miliardy eur. Projekt spomaľovali aj dlhé spory s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spochybňoval ekonomickú návratnosť štvorpruhového riešenia a navrhoval len polovičný profil.
V akom stave je zvyšných 60 kilometrov dnes? Úseky sú rozdelené na päť častí (Lipníky – Giraltovce, Giraltovce – Stročín, Stročín – Svidník a Svidník – Vyšný Komárnik, pričom obchvat Svidníka už stojí v polovičnom profile). V závere apríla tohto roka NDS podpísala štyri zmluvy v hodnote 9,3 milióna eur na vypracovanie stavebných zámerov a geodeti už v teréne odčleňujú pozemky.
Aby sa procesy zásadne urýchlili, ministerstvo dopravy stavia na dve zásadné zbrane. Prvou je zákon o strategických investíciách, ktorý radikálne skracuje lehoty pri vyvlastňovaní, stavebných konaniach a verejnom obstarávaní, čím prípravu skráti o tri až štyri roky.
Druhou a najdôležitejšou zbraňou je plán realizovať celých 60 kilometrov formou jedného veľkého PPP projektu. Rezort dopravy aktuálne končí výber finančného a technického poradcu na tento úsek stavby. Súkromný koncesionár by mal cestu postaviť za vlastné zdroje a štát mu ju bude dlhodobo splácať až po odovzdaní do užívania.
Ak medzinárodný tender na koncesionára prebehne na prelome rokov úspešne, masívna výstavba súvislej R4 až k poľským hraniciam by mohla reálne odštartovať v rokoch 2027 až 2028.
Prerazenie tunela Okruhliak tak nie je len technickou udalosťou. Predstavuje ďalší konkrétny krok k dobudovaniu strategického dopravného spojenia, ktoré môže zásadne zmeniť postavenie východného Slovenska na mape európskej dopravy.
