Preskočiť na obsah
PolitikaEurópa

Štúdia: Pandémia zvýšila nárast depresií a úzkostných porúch. Postihujú viac ženy a mladých ľudí

Sociálny dištanc, vyšší výskyt nakazených či zákaz vychádzania podmienili v pandémiou najzasiahnutejších miestach rast duševných porúch.

Žena sedí na posteli s hlavou na kolenách. Ilustračná snímka. Foto: TASR/DPA

Žena sedí na posteli s hlavou na kolenách. Ilustračná snímka. Foto: TASR/DPA

Publikované: 

Počas života zaťažujú duševné poruchy globálnu populáciu v priemere viac než akékoľvek iné ochorenia. Deje sa tak napriek systému psychiatrickej a psychologickej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Zdá sa, že pandémia ochorenia COVID-19 tento trend ešte zhoršila.

Okrem dlhodobých ekonomických a sociálnych dôsledkov negatívne ovplyvnila aj duševné zdravie. Dokazuje to štúdia publikovaná v recenzovanom časopise Lancet. Vedci v nej analyzovali recenzované štúdie o výskyte depresívnych a úzkostných porúch z obdobia od 1. januára 2020 do 29. januára 2021. Obe poruchy sú podľa výsledkov na vzostupe.

Viac nakazených znamená viac depresie

Výskyt psychických problémov ovplyvnili najmä dva ukazovatele – denná miera nakazených SARS-CoV-2 a obmedzenie pohybu. V miestach, kde bola nákaza a protiepidemické opatrenia najsilnejšie, zaznamenali u ľudí najväčší nárast duševných porúch.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.