Mäso zo zahraničia valcuje domácu produkciu. Čo bude ďalej?

Podľa údajov Európskeho systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) bolo počas prvého polroka 2026 zaznamenaných 237 nevyhovujúcich vzoriek hydinového mäsa. Najčastejšie sa týkali produktov pochádzajúcich z Poľska, Brazílie, Rumunska, Holandska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka.

Slovenskí producenti zdôrazňujú, že nejde o dôkaz, že zahraničné mäso je automaticky menej kvalitné. Tvrdia však, že pri domácich výrobkoch je jednoduchšie dohľadať ich pôvod a celý výrobný proces.

Každé zviera má svoj „životopis“

Jedným z hlavných argumentov domácich chovateľov je dohľadateľnosť produkcie.

„Každý kus dobytka má vlastnú identitu a jeho životná cesta od narodenia cez chov, presuny, veterinárne kontroly až po spracovanie je zaznamenaná v centrálnom registri,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Ivan Nemčovský.

Pri hovädzom mäse je podľa neho možné spätne dohľadať prakticky celý životný cyklus zvieraťa. Podobný systém funguje aj pri ďalších druhoch hospodárskych zvierat.

Aj hydinári vyzývajú spotrebiteľov, aby pri nákupoch venovali väčšiu pozornosť označeniu krajiny pôvodu. „Množstvo potravinových incidentov v zahraničí ukazuje, že spotrebitelia by mali sledovať, odkiaľ výrobky pochádzajú,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

Slovensko stráca schopnosť uživiť sa samo

Debata o pôvode mäsa však otvára aj širšiu otázku, ktorou je potravinová sebestačnosť krajiny.

Najväčšie problémy sú v sektore bravčového mäsa. „Slovensko je dnes v produkcii ošípaných sebestačné len približne na 30 percent. Navyše iba niečo viac ako polovicu domácej produkcie spracuje slovenský potravinársky priemysel, zvyšok smeruje do zahraničia,“ povedal pre Štandard predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných František Valášek.

Pred 20 rokmi pritom dosahovala sebestačnosť v chove ošípaných približne 90 percent.

„Náš trh je nasýtený zahraničnými výrobkami a spracovatelia či obchodníci často uprednostňujú lacnejšie mäso zo zahraničia pred domácou produkciou,“ upozorňujú zástupcovia sektora.

Pri hydinovom mäse je situácia o niečo lepšia, no stále zaostáva za priemerom Európskej únie. Podľa údajov Únie hydinárov Slovenska dosiahla sebestačnosť v roku 2025 úroveň 59,7 percenta.

Na pultoch obchodov preto dominujú dovozy najmä z Poľska, Ukrajiny, Rumunska či Českej republiky.

Paradox hovädzieho mäsa

Zaujímavá situácia panuje pri hovädzom mäse.

Slovensko podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva dosahuje produkčnú sebestačnosť približne na úrovni 75 percent, no napriek tomu je čistá sebestačnosť výrazne nižšia.

Dôvodom je špecifický obchodný model. Zo Slovenska sa vo veľkom vyvážajú živé zvieratá, najmä mladý dobytok, ktorý smeruje napríklad do Talianska. Tam sa vykrmí, spracuje a následne sa časť hovädzieho mäsa vracia späť na slovenský trh už ako finálny výrobok s vyššou pridanou hodnotou.

Otázkou preto podľa odborníkov nie je len samotný objem produkcie, ale aj to, či sa podarí vybudovať celý reťazec. A to od chovu až po spracovanie, priamo na Slovensku.

Lacné španielske bravčové mení trh

Domáci chovatelia upozorňujú aj na rastúci dovoz bravčového mäsa zo Španielska.

Časť tamojšej produkcie sa podľa nich presmerovala na európsky trh po obmedzení exportu do niektorých tretích krajín. Výsledkom je väčší tlak na ceny, ktorému slovenské farmy len ťažko konkurujú.

Predseda chovateľov ošípaných František Valášek pripomína aj logistický aspekt. Kým dovážané mäso môže precestovať stovky až tisíce kilometrov, slovenské výrobky sa podľa neho dokážu dostať na pulty obchodov približne do jedného dňa od spracovania.

Chovatelia žiadajú investície za 1,8 miliardy eur

Ak má slovenská živočíšna výroba zostať konkurencieschopná, bude podľa odvetvia potrebná rozsiahla modernizácia.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhaduje investičné potreby chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny v rokoch 2028 až 2034 na približne 1,8 miliardy eur.

Najväčšia časť investícií, a to vo výške 762 miliónov eur, by mala smerovať do chovu hovädzieho dobytka. Sektor chovu ošípaných by potreboval približne 738 miliónov a hydinárstvo viac ako 302 miliónov eur.

Peniaze by mali smerovať najmä do modernizácie stajní, technológií kŕmenia a napájania, digitalizácie fariem, biologickej bezpečnosti či energetických úspor.

Predseda komory Jozef Šumichrast tvrdí, že tieto čísla majú slúžiť ako podklad na prípravu nových strategických dokumentov a nastavenie podpory po roku 2027.

Sebestačnosť nie je izolácia

Odborníci zároveň upozorňujú, že úplná potravinová sebestačnosť je v dnešnom globalizovanom svete skôr teoretickým konceptom.

Výroba potravín je výsledkom zložitej siete vzťahov medzi farmármi, spracovateľmi, obchodníkmi a spotrebiteľmi. Aj obyčajný obložený chlebíček je výsledkom práce desiatok profesií a dodávateľských reťazcov.

Otázkou preto nie je, či má Slovensko všetko vyrábať samo. Skôr ide o to, do akej miery si chce zachovať schopnosť produkovať základné potraviny doma a akú cenu sú za to ochotní zaplatiť spotrebitelia.

Práve pri mäse sa dnes stretávajú dva pohľady. Na jednej strane tlak na čo najnižšie ceny, na druhej snaha udržať domácu výrobu, pracovné miesta a väčšiu kontrolu nad pôvodom potravín.

Pre spotrebiteľa tak rozhodnutie medzi slovenským a dovážaným mäsom nemusí byť len otázkou niekoľkých centov. Môže byť aj hlasovaním o tom, ako bude vyzerať slovenské poľnohospodárstvo o 10 rokov.