V Kalábrii boli zavraždení štyria poľnohospodárski robotníci po tom, čo požadovali výplatu. Večer 1. júna sedeli muži v dodávke na čerpacej stanici v Amendolare neďaleko Cosenzy. Útočníci vyliali do vozidla horľavú tekutinu, zapálili ho a zablokovali dvere.
Zahynuli traja Afganci a jeden Pakistanec. Jeden Afganec prežil s popáleninami. Vyšetrovateľom povedal, že muži pracovali na jahodových poliach a nedostali zaplatené. Keď požadovali výplatu, ich sprostredkovatelia na nich zaútočili. Polícia zatkla dvoch Pakistancov.
V južnom Taliansku sa na poliach už desaťročia vyskytuje vykorisťovanie. Tento systém je známy ako „caporalato“. Zločinní sprostredkovatelia privážajú migrantov na plantáže, do skladov a na staveniská. Zabezpečujú im dopravu, ubytovanie a prácu. Robotníci dostávajú mzdu na hranici hladovania alebo vôbec nič. Mnohí spia v chatrčiach. Tí, ktorí sa ozvú, riskujú svoj život.
V minulosti sa pozornosť v tomto odvetví sústreďovala najmä na ’Ndranghetu, Camorru a iné talianske zločinecké skupiny. V Kalábrii však teraz prenechávajú špinavú prácu iným: pakistanským sieťam. Sú blízko k robotníkom. Hovoria ich jazykom. Poznajú ich rodiny, dlhy v domovine a rodné dediny.
Dlh cestuje s nimi
Vplyv týchto sietí sa často začína už v Pakistane. Rodiny sa zadlžujú u prevádzačov, zatiaľ čo sprostredkovatelia sľubujú víza, zmluvy a prácu. Podľa talianskych údajov sa cena často pohybuje v rozmedzí 10- až 20-tisíc eur. V Taliansku potom skončia na poliach. Mzda je dve alebo tri eurá za hodinu. Niekedy ju nedostanú vôbec. Dlhy voči azylovej mafii zostávajú.
Pracovníci sú viazaní na pasy, ubytovanie, mzdy a rodinu. Každý, kto potom v Kalábrii vznesie námietky, musí počítať s tým, že niekto doma môže byť donútený zaplatiť účet.
Forenzný kriminológ Vincenzo Musacchio opisuje pakistanský organizovaný zločin v Taliansku ako fluidný, decentralizovaný a brutálny. Nie je to stará mafiánska pyramída. Nemá žiadne veľké, viditeľné ústredie. Rodinné väzby, klanové putá, náboženské kruhy a sprostredkovatelia stačia pre fungovanie európskej tieňovej ekonomiky.
Pre talianske štruktúry je táto deľba práce výhodná. Staré klany nechávajú nováčikov robiť špinavú prácu, zatiaľ čo si sami ponechávajú územie, kontakty a finančné toky. Pakistanské skupiny dodávajú pracovníkov a zastrašovanie. Poľnohospodár získa lacnú pracovnú silu. Obchodník zasa lacný tovar.
Aj v Španielsku poznajú podobný model. V júni 2025 Civilná garda a Národná polícia oslobodili 45 vykorisťovaných poľnohospodárskych pracovníkov. Zločinecká organizácia mala sídlo v Caspe neďaleko Zaragozy. Podľa španielskych správ ju tvorili Pakistanci a Argentínčania. Obete pochádzali z Nepálu, Pakistanu a Indie. Žili v mizerných podmienkach, museli si platiť za ubytovanie, dopravu a prístup k práci a boli sledovaní.
V tejto súvislosti sa spomína aj Katalánsko. Španielske médiá informovali o pakistanských sieťach, ktoré predávali pracovné zmluvy v malých supermarketoch. Uvádzané sumy sa pohybovali od 6- do 30-tisíc eur. Migranti potom zväčša pracujú pre tých, ktorí ich priviezli do Európy.
Podľa Rai News sa pakistanské siete v Taliansku už dávno rozšírili z poľnohospodárstva do logistiky, balenia produktov, lodného staviteľstva či polygrafie. Fiktívne družstvá poskytujú pracovníkov, znižujú mzdy, vyhýbajú sa plateniu odvodov a pred pracovnými inšpekciami zmiznú. Následne sa opäť objavujú pod novým názvom.
Taliansky inšpektorát práce zistil v roku 2025 nezrovnalosti v 74 percentách svojich inšpekcií. Po spomínanej vražde štyroch migrantov ministerka práce Marina Calderonová oznámila mimoriadne inšpekcie v poľnohospodárstve.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.