Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kamenický odmieta rozpočtové provizórium

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) odmieta možnosť rozpočtového provizória a chce, aby Slovensko malo schválený štátny rozpočet na budúci rok. Uviedol, že štandardný termín jeho predloženia je 15. október, hoci pôvodnou ambíciou bolo predložiť ho už v septembri.

„Budem počúvať dôvody koaličných partnerov, prečo nie v septembri,“ povedal v relácii Politika 24. Dodal, že fiškálny rámec je pripravený, rokoval už s premiérom a budúci týždeň sa stretne s predstaviteľmi Hlasu. S predsedom SNS Andrejom Dankom sa síce tento týždeň nestretol, no podľa jeho slov sú v kontakte a rokovať chcú v najbližších dňoch.

Kamenický upozornil, že čím neskôr sa bude rozpočet schvaľovať, tým viac môže pribúdať požiadaviek, pričom fiškálny priestor je obmedzený. „Nechcem pod vianočným stromčekom riešiť rozpočet,“ povedal. Zdôraznil, že rozpočet musí vychádzať z možností štátu a vláda bude hľadať kompromisy.

Minister pripomenul, že Slovensko oznámilo Európskej komisii plánovaný deficit verejných financií na budúci rok vo výške 4,2 percenta HDP. Varoval, že neschválenie rozpočtu by štátu spôsobilo veľké problémy.

SNS cez víkend vyhlásila, že rozpočet nepodporí, ak všetci dôchodcovia nad 90 rokov nebudú mať dôchodok minimálne 824 eur.

(bak)

Minúta  |  

Vučič: Srbsko ostane Rusku priateľom, ale chce ísť európskou cestou

Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučiča nevzdá priateľstva s Ruskom a Čínou, zároveň však splní záväzky vyplývajúce z úsilia o vstup do Európskej únie.

Vučič to povedal na zhromaždení svojich podporovateľov v Belehrade. „Ideme európskou cestou. Nebudeme si však kaziť priateľské vzťahy napríklad s Čínou alebo Ruskom. Nenechávame svojich priateľov v ťažkostiach. Tieto priateľské väzby si vážime,“ vyhlásil.

V súvislosti so zrýchlením postupu Srbska na európskej ceste dodal, že krajina si splní svoje záväzky.

Vučič už v sobotu uviedol, že v najbližších týždňoch plánuje odísť z funkcie hlavy štátu, aby podporil Srbskú pokrokovú stranu v parlamentných voľbách. Tie ohlásil 21. mája na jeseň, v období od konca septembra do polovice októbra.

Predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová zároveň povedala, že vládna Srbská pokroková strana plánuje navrhnúť Vučiča za kandidáta na premiéra v nadchádzajúcich parlamentných voľbách.

(tass, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj uviedol, že Ukrajina v noci zasiahla dve ruské ropné rafinérie

Ukrajina v noci zasiahla dve ruské ropné rafinérie v Krasnodarskej a Jaroslavlianskej oblasti, uviedol v nedeľu prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Pokračujeme v operáciách, ktoré oslabujú schopnosť Ruska viesť túto vojnu,“ napísal na sociálne siete.

Médiá predtým informovali len o útoku ukrajinských dronov na rafinériu v meste Slaviansk na Kubáni, ktorá patrí medzi najväčšie na juhu Ruska, pričom sa nachádza v blízkosti Krymu.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Slovenskí záchranári odleteli pomáhať do Venezuely

Slovenský záchranný tím zložený z 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, piatich členov Horskej záchrannej služby a štyroch vyhľadávacích psov odletel v nedeľu ráno do zemetraseniami zasiahnutej Venezuely. Na mieste bude pátrať po osobách uviaznutých v sutinách. Na brífingu na bratislavskom letisku o tom informoval prezident HaZZ Adrián Mifkovič.

Ide o doteraz najvzdialenejšiu misiu slovenských záchranárov. Do Venezuely odchádzajú s potrebným vybavením, zásobami jedla a vody, no bez kolesovej techniky, ktorú nebolo možné na takú vzdialenosť prepraviť.

Mifkovič upozornil, že tím čaká náročná misia. Záchranári sú vybavení prístrojmi na lokalizáciu osôb v zavalených budovách. Podľa odhadov sa v sutinách stále nachádzajú tisíce ľudí. Pripomenul, že slovenský tím má skúsenosti zo zásahov po zemetraseniach v Iráne v roku 2023 a v Turecku v roku 2024.

Vo Venezuele zaznamenali v noci na štvrtok dve po sebe nasledujúce zemetrasenia s magnitúdou 7,2 a 7,5. Najväčšie škody hlásia zo štátu La Guaira a pobrežia severne od Caracasu. Katastrofa si vyžiadala viac ako 1 430 obetí, nezvestných sú stále desaťtisíce ľudí. Na pomoc už dorazilo vyše 1 600 zahraničných záchranárov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poisťovne čelia presvedčivejším podvodom. Je za tým AI

Generatívna umelá inteligencia výrazne mení podobu poistných podvodov. Poisťovne sa podľa UNIQA čoraz častejšie stretávajú s fotografiami a dokumentmi, ktoré pôsobia vierohodne, hoci sú falošné. Hoci počet odhalených podvodov klesá, ich finančný dosah aj sofistikovanosť rastú.

UNIQA v rokoch 2025 a 2026 zaznamenala 20 prípadov manipulovaných dokumentov, z toho päť na Slovensku. „V minulosti sme odhaľovali najmä jednoduché grafické úpravy. Dnes sa stretávame s fotografiami a dokumentmi, ktoré sú na prvý pohľad veľmi presvedčivé,“ uviedol riaditeľ úseku bezpečnosti a poistných podvodov UNIQA Karel Polák.

Vlani UNIQA SK preverovala 784 podozrivých poistných udalostí a odhalila 413 podvodov, čím zabránila neoprávneným výplatám za 2,03 milióna eur. Počet riešených prípadov medziročne klesol o 11 percent, priemerná uchránená suma na jeden podvod však vzrástla o 61 percent.

V prvom štvrťroku 2026 poisťovňa zabránila neoprávneným plneniam za 560-tisíc eur a odhalila aj samostatný provízny podvod presahujúci milión eur. V boji proti podvodom využíva scoringové modely, forenznú analýzu obrazových dát a automatizovanú detekciu obsahu vytvoreného umelou inteligenciou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Estónsky premiér: Európa chcela mier bez zbraní. Dnes to neplatí

Vojna na Ukrajine podľa lídrov pobaltských štátov zásadne mení postavenie Európy. Na okraj konferencie o obnove Ukrajiny v Poľsku vyhlásili, že podpora Kyjeva už nie je len otázkou obnovy krajiny či rozširovania Európskej únie, ale skúškou schopnosti Európy prispôsobiť sa novým bezpečnostným výzvam.

Estónsky premiér Kristen Michal uviedol, že súčasné obdobie môže byť zlomovým okamihom pre obrannú spoluprácu v EÚ. „Európa bola projektom mieru bez zbraní. Teraz bude projektom mieru – ale so zbraňami,“ povedal. Podľa neho silnejšie obranné kapacity zvýšia dôveryhodnosť Únie aj jej postavenie vo svete.

Odlišný pohľad než časť západoeurópskych lídrov majú pobaltské krajiny aj na rokovania s Ruskom. Kým nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na začatie rokovaní o zmrazení frontovej línie, lotyšský premiér Andris Kulbergs vyhlásil, že teraz neverí v mierové dohody. Za prioritu označil posilnenie východného krídla Európy a jednotný postup spojencov.

Kulbergs zároveň zdôraznil, že dôveruje NATO aj podpore Spojených štátov. Pripomenul, že Lotyšsko zvýšilo výdavky na obranu na päť percent HDP podľa cieľa aliancie. Podľa vlastných slov verí, že na budúcotýždňovom samite NATO s účasťou prezidenta Donalda Trumpa neprídu „žiadne hlúpe prekvapenia“.

(euractiv, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.