Preskočiť na obsah
  |  

Výhoda ázijských aerolínií na európskych trasách slabne

Ázijské letecké spoločnosti postupne prichádzajú o výhodu, ktorú získali po začiatku vojny v Iráne. Dopravcovia z Perzského zálivu totiž obnovujú lety do Európy a opäť lákajú cestujúcich nižšími cenami.

Po uzavretí leteckých uzlov v Perzskom zálive na začiatku konfliktu vo februári presmerovali mnohí cestujúci svoje lety na ázijské aerolínie, ako sú Singapore Airlines, Cathay Pacific či Korean Air. Tie zaznamenali vyššiu obsadenosť lietadiel aj rast cien leteniek.

Situácia sa však postupne vracia do normálu. Letecké spoločnosti Emirates, Qatar Airways a Etihad Airways už v polovici júna obnovili približne 90 percent svojich letov. Analytici preto očakávajú, že ázijské aerolínie si časť získaných zákazníkov udržia už len vďaka skorším rezerváciám na diaľkové lety, no ich výhoda sa bude postupne zmenšovať.

Podľa cestovných kancelárií sa väčšina zákazníkov opäť cíti bezpečne pri prestupoch na Blízkom východe a vracia sa k tamojším dopravcom.

(reuters, lud)

  |  

Najvyšší súd USA potvrdil právo na občianstvo narodením

Najvyšší súd USA zablokoval nariadenie prezidenta Donalda Trumpa, ktorým chcel zrušiť automatické udeľovanie amerického občianstva deťom narodeným na území Spojených štátov.

Pomerom hlasov 6 : 3 rozhodol, že opatrenie je v rozpore so 14. dodatkom ústavy, ktorý garantuje občianstvo takmer všetkým ľuďom narodeným v USA.

Trump podpísal nariadenie hneď po návrate do Bieleho domu ako súčasť sprísnenia imigračnej politiky. Týkalo sa detí rodičov, ktorí sa v krajine zdržiavajú nelegálne alebo len dočasne. Opatrenie však nikdy nezačalo platiť, keďže ho zablokovali federálne súdy.

Predseda Najvyššieho súdu John Roberts v odôvodnení pripomenul, že právo na občianstvo narodením je v Spojených štátoch ustálené už viac ako 120 rokov. Súd sa oprel aj o svoj prelomový rozsudok z roku 1898, ktorý tento výklad ústavy potvrdil.

Trump rozhodnutie kritizoval a vyzval Kongres, aby prijal zákon obmedzujúci občianstvo narodením. Väčšina sudcov však naznačila, že takáto zmena by si pravdepodobne vyžadovala zmenu ústavy.

(cbsnews, lud)

  |  

Si Ťin-pching vyzval Komunistickú stranu, aby držala krok s dobou

Čínsky prezident Si Ťin-pching pri príležitosti 105. výročia založenia Komunistickej strany Číny vyzval jej členov, aby sa prispôsobovali meniacim sa podmienkam, no zároveň chránili doterajšie úspechy strany. Povedal, že krajina čelí obdobiu, v ktorom sa prelínajú strategické príležitosti s rizikami a výzvami.

Si vo svojom prejave konkrétne hrozby nemenoval. Analytici však za hlavné problémy považujú spomaľovanie hospodárskeho rastu, nepriaznivý demografický vývoj či napäté vzťahy so Spojenými štátmi. Čína zároveň čelí západným obmedzeniam v prístupe k moderným technológiám a pokračujúcemu napätiu okolo Taiwanu.

Prezident vyzval na posilnenie disciplíny v strane a odstránenie javov, ktoré podľa neho narúšajú jej „čistotu“. Komunistická strana, založená v roku 1921, má dnes viac ako 100 miliónov členov a podľa štátnej agentúry Sin-chua sa chce stať „najmocnejšou politickou stranou sveta“.

Od nástupu k moci v roku 2012 Si upevňuje postavenie strany v čínskej spoločnosti a vedie rozsiahlu protikorupčnú kampaň, v rámci ktorej vyšetrovali milióny úradníkov vrátane vysokopostavených predstaviteľov armády.

(reuters, lud)

  |  

Prínos členstva v EÚ oceňuje rekordný podiel Slovákov

Členstvo v Európskej únii považuje za prospešné 81 percent Slovákov a 74 percent obyvateľov EÚ. Vyplýva to z jarného prieskumu Eurobarometra, podľa ktorého ide o najvyšší podiel od začiatku kladenia tejto otázky. Tri štvrtiny Slovákov aj Európanov zároveň vnímajú Úniu ako miesto stability v nepokojnom svete.

Za najväčší prínos členstva označujú Európania ochranu mieru a bezpečnosti, nasledovanú lepšou spoluprácou medzi členskými štátmi. Na Slovensku takmer polovica respondentov za hlavnú výhodu považuje pracovné príležitosti, viac ako tretina oceňuje prínos EÚ pre hospodársky rast.

Prieskum ukázal aj rozdielny pohľad na budúcnosť. Kým 58 percent Európanov ju hodnotí pesimisticky, na Slovensku tento názor zastáva 41 percent opýtaných.

Slováci by podľa prieskumu chceli, aby sa EÚ viac sústredila na konkurencieschopnosť ekonomiky, energetickú nezávislosť a potravinovú bezpečnosť.

Posilnenie obrany a bezpečnosti považuje za prioritu 28 percent Slovákov, zatiaľ čo v celej Únii je to 39 percent respondentov. Zároveň 63 percent Slovákov podporuje silnejšiu úlohu EÚ pri ochrane občanov pred globálnymi krízami.

(tasr, lud)

  |  

IPčko: Dokonalé leto z internetu môže zhoršiť psychiku mladých

Letné prázdniny nemusia byť pre každého obdobím oddychu a radosti. Niektorí mladí ľudia sa počas leta cítia osamelo, chýba im školský kolektív alebo majú pocit, že ich prázdniny nie sú také „dokonalé“, ako ich vidia na sociálnych sieťach. Na problém upozornila psychologička z občianskeho združenia IPčko Veronika Čuláková Tóthová.

Duševnej pohode počas prázdnin podľa nej pomáhajú aj jednoduché veci – kontakt s blízkymi ľuďmi, pohyb, kvalitný spánok, dostatok tekutín či oddych. Odporúča tiež venovať sa aktivitám, ktoré človeka tešia, a nie tým, ktoré majú dobre vyzerať na fotografiách alebo sociálnych sieťach.

Psychologička pripomína, že neexistuje jediný správny spôsob, ako stráviť leto. Sociálne siete podľa nej ukazujú len výsek reality a ak človeku skôr berú energiu, môže pomôcť dať si od nich prestávku.

Ak sa počas prázdnin objaví smútok, úzkosť alebo osamelosť, netreba podľa nej zostávať s problémami sám. Rozhovor s rodičom, blízkym človekom alebo odborníkom môže byť prvým krokom k úľave.

(tasr, lud)

  |  

Reuters: Samit NATO v Albánsku naráža na odpor USA

Plán, že samit NATO v roku 2027 bude hostiť Albánsko, sa podľa piatich zdrojov agentúry Reuters dostal do neistoty. Dôvodom je odpor administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa aj nespokojnosť niektorých spojencov s nízkymi obrannými výdavkami krajiny.

V návrhu záverečného vyhlásenia budúcotýždňového samitu NATO v Turecku sa už podľa agentúry nespomína, že ďalšie stretnutie lídrov sa uskutoční v Albánsku, hoci to Aliancia avizovala ešte vlani. Konečné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo.

Reuters pripomína, že európski členovia NATO sa snažia pred samitom ukázať Trumpovi pokrok vo zvyšovaní obranných výdavkov. Podľa jedného zo zdrojov by šéf Bieleho domu mohol negatívne reagovať na usporiadanie samitu v krajine, ktorá zatiaľ neplní ani doterajší cieľ NATO investovať do obrany aspoň dve percentá HDP.

Albánska vláda uviedla, že pripravuje opatrenia na zvýšenie obranných výdavkov. V roku 2026 by mali dosiahnuť 2,6 percenta HDP, z toho 2,2 percenta na základné obranné výdavky. Diplomati však nevylučujú, že Albánsko napokon samit NATO predsa len usporiada.

(reuters, lud)