Preskočiť na obsah
  |  

Huliak očakáva od sobotňajšieho referenda fiasko

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak očakáva, že sobotňajšie referendum bude neúspešné. „Od referenda očakávam fiasko,“ vyhlásil.

K výdavkom vo výške približne 320-tisíc eur na cyrilo-metodské oslavy povedal, že každý minister by mal zvážiť, na čo v čase konsolidácie vynakladá peniaze. Pripomenul, že vo svojom rezorte prepustil 24 zamestnancov. „Musel som vyhodiť 24 ľudí, aby som dokázal zvládnuť konsolidáciu. Každý minister by si mal zvážiť, na čo dáva peniaze,“ uviedol.

Huliak sa vyjadril aj k zonácii národných parkov. Tvrdí, že s ňou síce nesúhlasí, no podporí ju, pretože Slovensko by podľa neho inak prišlo o približne pol miliardy eur z eurofondov.

V reakcii na prípad zdravotnej sestry, ktorá skolabovala na operačnej sále, odkázal na ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas). Podľa Huliaka má zdravotníctvo dostatok financií a problém je v ich využívaní. „Spýtajte sa Šaška, na čo dáva peniaze, keď nemáme v operačných sálach klimatizáciu,“ povedal.

(lud)

  |  

Ukrajina žiada z fondu ďalších 6,6 miliardy eur na obranu

Kyjev požiadal partnerov v Európskej únii, aby na vojenskú pomoc vyčlenili 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja (EPF). Podľa ukrajinskej vlády existuje na bojisku šesť- až deväťmesačné „okno príležitosti“, ktoré by mohla táto podpora pomôcť využiť.

Celkové obranné potreby krajiny tento rok odhadujú na približne 136 miliárd eur, pričom ukrajinský rozpočet pokryje okolo 53 miliárd eur. Uviedol to minister obrany Mychajlo Fedorov v liste z 26. júna, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Ukrajina má tento rok z 90-miliardového úveru Európskej únie získať približne 28,3 miliardy eur na obranné účely. Ani spolu s vlastnými zdrojmi však podľa Fedorova tieto peniaze nepokryjú všetky potreby.

Minister v liste uviedol, že prostriedky z EPF by sa mohli stať jedným z najvýznamnejších európskych príspevkov k obrane Ukrajiny, ak budú využité tam, kde prinesú najväčší a najrýchlejší vojenský efekt.

Postup Ruska sa tento rok spomalil. Ukrajina zároveň zaznamenala úspešné protiútoky na niektorých úsekoch frontu a útokmi na stredné a dlhé vzdialenosti na ruskom území narúša logistiku Moskvy aj jej príjmy z predaja ropy.

Fedorov zároveň 17. júna oznámil, že od Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny žiada ďalších 20 miliárd dolárov nad rámec už prisľúbených 40 miliárd dolárov.

(reuters, bak)

  |  

Výhoda ázijských aerolínií na európskych trasách slabne

Ázijské letecké spoločnosti postupne prichádzajú o výhodu, ktorú získali po začiatku vojny v Iráne. Dopravcovia z Perzského zálivu totiž obnovujú lety do Európy a opäť lákajú cestujúcich nižšími cenami.

Po uzavretí leteckých uzlov v Perzskom zálive na začiatku konfliktu vo februári presmerovali mnohí cestujúci svoje lety na ázijské aerolínie, ako sú Singapore Airlines, Cathay Pacific či Korean Air. Tie zaznamenali vyššiu obsadenosť lietadiel aj rast cien leteniek.

Situácia sa však postupne vracia do normálu. Letecké spoločnosti Emirates, Qatar Airways a Etihad Airways už v polovici júna obnovili približne 90 percent svojich letov. Analytici preto očakávajú, že ázijské aerolínie si časť získaných zákazníkov udržia už len vďaka skorším rezerváciám na diaľkové lety, no ich výhoda sa bude postupne zmenšovať.

Podľa cestovných kancelárií sa väčšina zákazníkov opäť cíti bezpečne pri prestupoch na Blízkom východe a vracia sa k tamojším dopravcom.

(reuters, lud)

  |  

Najvyšší súd USA potvrdil právo na občianstvo narodením

Najvyšší súd USA zablokoval nariadenie prezidenta Donalda Trumpa, ktorým chcel zrušiť automatické udeľovanie amerického občianstva deťom narodeným na území Spojených štátov.

Pomerom hlasov 6 : 3 rozhodol, že opatrenie je v rozpore so 14. dodatkom ústavy, ktorý garantuje občianstvo takmer všetkým ľuďom narodeným v USA.

Trump podpísal nariadenie hneď po návrate do Bieleho domu ako súčasť sprísnenia imigračnej politiky. Týkalo sa detí rodičov, ktorí sa v krajine zdržiavajú nelegálne alebo len dočasne. Opatrenie však nikdy nezačalo platiť, keďže ho zablokovali federálne súdy.

Predseda Najvyššieho súdu John Roberts v odôvodnení pripomenul, že právo na občianstvo narodením je v Spojených štátoch ustálené už viac ako 120 rokov. Súd sa oprel aj o svoj prelomový rozsudok z roku 1898, ktorý tento výklad ústavy potvrdil.

Trump rozhodnutie kritizoval a vyzval Kongres, aby prijal zákon obmedzujúci občianstvo narodením. Väčšina sudcov však naznačila, že takáto zmena by si pravdepodobne vyžadovala zmenu ústavy.

(cbsnews, lud)

  |  

Si Ťin-pching vyzval Komunistickú stranu, aby držala krok s dobou

Čínsky prezident Si Ťin-pching pri príležitosti 105. výročia založenia Komunistickej strany Číny vyzval jej členov, aby sa prispôsobovali meniacim sa podmienkam, no zároveň chránili doterajšie úspechy strany. Povedal, že krajina čelí obdobiu, v ktorom sa prelínajú strategické príležitosti s rizikami a výzvami.

Si vo svojom prejave konkrétne hrozby nemenoval. Analytici však za hlavné problémy považujú spomaľovanie hospodárskeho rastu, nepriaznivý demografický vývoj či napäté vzťahy so Spojenými štátmi. Čína zároveň čelí západným obmedzeniam v prístupe k moderným technológiám a pokračujúcemu napätiu okolo Taiwanu.

Prezident vyzval na posilnenie disciplíny v strane a odstránenie javov, ktoré podľa neho narúšajú jej „čistotu“. Komunistická strana, založená v roku 1921, má dnes viac ako 100 miliónov členov a podľa štátnej agentúry Sin-chua sa chce stať „najmocnejšou politickou stranou sveta“.

Od nástupu k moci v roku 2012 Si upevňuje postavenie strany v čínskej spoločnosti a vedie rozsiahlu protikorupčnú kampaň, v rámci ktorej vyšetrovali milióny úradníkov vrátane vysokopostavených predstaviteľov armády.

(reuters, lud)

  |  

Prínos členstva v EÚ oceňuje rekordný podiel Slovákov

Členstvo v Európskej únii považuje za prospešné 81 percent Slovákov a 74 percent obyvateľov EÚ. Vyplýva to z jarného prieskumu Eurobarometra, podľa ktorého ide o najvyšší podiel od začiatku kladenia tejto otázky. Tri štvrtiny Slovákov aj Európanov zároveň vnímajú Úniu ako miesto stability v nepokojnom svete.

Za najväčší prínos členstva označujú Európania ochranu mieru a bezpečnosti, nasledovanú lepšou spoluprácou medzi členskými štátmi. Na Slovensku takmer polovica respondentov za hlavnú výhodu považuje pracovné príležitosti, viac ako tretina oceňuje prínos EÚ pre hospodársky rast.

Prieskum ukázal aj rozdielny pohľad na budúcnosť. Kým 58 percent Európanov ju hodnotí pesimisticky, na Slovensku tento názor zastáva 41 percent opýtaných.

Slováci by podľa prieskumu chceli, aby sa EÚ viac sústredila na konkurencieschopnosť ekonomiky, energetickú nezávislosť a potravinovú bezpečnosť.

Posilnenie obrany a bezpečnosti považuje za prioritu 28 percent Slovákov, zatiaľ čo v celej Únii je to 39 percent respondentov. Zároveň 63 percent Slovákov podporuje silnejšiu úlohu EÚ pri ochrane občanov pred globálnymi krízami.

(tasr, lud)