Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin zablahoželal Trumpovi k 250. výročiu nezávislosti USA

Ruský prezident Vladimir Putin pri príležitosti 250. výročia nezávislosti Spojených štátov zablahoželal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. V odkaze pripomenul historické vzťahy oboch krajín a zdôraznil ich spoločnú zodpovednosť za medzinárodnú bezpečnosť.

Podľa Putina podpísanie Deklarácie nezávislosti USA znamenalo nielen vznik amerického štátu, ale aj významný medzník svetových dejín. Pripomenul tiež, že Rusko podporilo severoamerických kolonistov v ich boji za nezávislosť od Británie.

Ruský líder zároveň vyhlásil, že Rusko a Spojené štáty ako dve najväčšie jadrové mocnosti nesú osobitnú zodpovednosť za udržiavanie globálnej bezpečnosti a stability. Dodal, že vzťahy medzi oboma krajinami počas uplynulých dvoch a pol storočia priniesli viacero významných momentov.

Putin pripomenul, že Moskva a Washington boli spojencami v oboch svetových vojnách, spoločne prispeli k porážke nacizmu a zohrali dôležitú úlohu pri formovaní základov súčasného svetového poriadku.

Na záver vyhlásil, že budovanie konštruktívnych, rovnocenných a vzájomne výhodných vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom je v záujme oboch národov aj celej medzinárodnej komunity.

(tass, bak)

Minúta  |  

AfD opäť zvolila do vedenia Weidelovú a Chrupallu

Alternatíva pre Nemecko (AfD) na sobotňajšom straníckom zjazde v Erfurte opätovne zvolila Alice Weidelovú a Tina Chrupallu za spolupredsedov strany. Weidelová získala 81 percent hlasov, Chrupalla 70 percent. Obaja kandidovali bez protikandidátov.

Rokovanie sprevádzali rozsiahle protesty, na ktorých sa podľa polície zúčastnilo približne 31-tisíc ľudí. Hoci sa demonštranti pokúšali zablokovať prístup na miesto konania, zjazd sa začal podľa plánu. Niektoré protesty prerástli do stretov s políciou.

AfD obsadila vo februárových parlamentných voľbách druhé miesto so ziskom 20,8 percenta hlasov a odvtedy jej podpora v prieskumoch ďalej rastie. Tradičné politické strany však naďalej odmietajú spoluprácu s AfD v rámci takzvaného ochranného „múru“ proti krajnej pravici.

Strana dúfa vo výrazný úspech v septembrových krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku, kde chce získať viac ako 40 percent hlasov. Chrupalla vyhlásil, že AfD chce čoskoro vládnuť aj samostatne.

Nemecká kontrarozviedka vlani označila AfD za preukázateľne pravicovo-extrémistickú organizáciu, po právnom napadnutí však toto označenie dočasne pozastavila. Strana obvinenia z extrémizmu odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovaný postup.

(ap, bak)

Minúta  |  

Košický Luník IX má väčšiu účasť ako minulé referendum

Veľmi nízka účasť podľa očakávaní sprevádza sobotňajšie celoštátne referendum na sídlisku Luník IX v Košiciach. Už pred 14:00 tam však účasť bola vyššia ako pri predchádzajúcom referende v roku 2023. Potvrdila to podpredsedníčka okrskovej volebnej komisie číslo 2 Jarmila Vaňová.

V tejto košickej mestskej časti sú zriadené dva volebné okrsky s celkovým počtom 5 001 oprávnených voličov. Hlasovanie v priestoroch komunitného centra v dvoch volebných miestnostiach, ktoré sú väčšinu času bez voličov, je pokojné.

„Fungujeme tak, ako sa má, otvorili sme miestnosti ráno o 7:00. Ľudia sporadicky prichádzajú, nie je to vysoká účasť, ale na Luník IX pomerne zatiaľ dobrá. Nezaznamenali sme žiadne výnimočné situácie, spomeniem len to, že záujem hlasovať mali aj ľudia, ktorí tu žijú dlhodobo, ale nemajú tu trvalý pobyt a nemali hlasovací preukaz, tým pádom im nebolo umožnené hlasovanie,“ priblížila Vaňová.

Mnohí zo zapísaných voličov s trvalým pobytom na Luníku IX žijú podľa nej v zahraničí alebo v iných miestach na Slovensku. Žiadosť o hlasovanie do prenosných volebných schránok okrskové komisie zatiaľ nezaznamenali.

Mestská časť Luník IX je s výnimkou komunálnych volieb známa rekordne nízkou volebnou účasťou. V predchádzajúcom referende z 21. januára 2023, ktoré sa týkalo zmeny ústavy a možnosti skrátenia volebného obdobia, tam hlasovalo len sedem ľudí, čo znamenalo účasť na úrovni 0,14 percenta.

(tasr, bak)

Minúta  |  

India otvára cestu technológiám pre bezpečnejšiu premávku

India zrušila licenčné požiadavky na využívanie rádiového spektra pre systémy na predchádzanie kolíziám a pokročilé asistenčné či autonómne systémy riadenia. Opatrenie má odstrániť prekážky pre automobilky a podporiť zavádzanie bezpečnostných technológií na cestách, ktoré patria medzi najnebezpečnejšie na svete.

V roku 2024 zaznamenala India takmer pol milióna dopravných nehôd, pri ktorých zahynulo viac ako 177-tisíc ľudí, vyplýva z vládnych údajov.

Nové pravidlá sa týkajú radarových senzorov vo frekvenčnom pásme 77 až 81 GHz aj systémov využívajúcich pásmo 5,9 GHz, ktoré umožňujú komunikáciu medzi vozidlami navzájom a s cestnou infraštruktúrou.

India sa tým zosúlaďuje so štandardmi platnými v Spojených štátoch a Európskej únii. Automobilky tak budú môcť využívať štandardizované technológie bez potreby vyvíjať drahšie lokálne riešenia. Zmeny uľahčia nasadenie asistenčných systémov aj domácim výrobcom Maruti Suzuki, Tata Motors či Mahindra & Mahindra.

Radarové senzory umožňujú funkcie ako núdzové brzdenie, adaptívny tempomat alebo upozornenie na vozidlá v mŕtvom uhle. Systémy V2X navyše dokážu vodičov varovať pred nebezpečenstvami mimo ich zorného poľa, napríklad pred vozidlom prudko brzdiacim za zákrutou alebo prichádzajúcou sanitkou.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Magyar predloží novelu ústavy, prinesie radikálne zmeny

Predseda maďarskej vlády Péter Magyar na Facebooku oznámil, že v sobotu v mene vlády oficiálne predloží 17. novelu ústavy. Server magyarnemzet.hu v tejto súvislosti poznamenal, že čoraz viac domácich a medzinárodných ľudskoprávnych organizácií najnovšiu podobu maďarskej ústavy kritizuje.

Premiér avizoval predloženie novely už minulý týždeň. Doteraz je o nej známe, že má okamžite ukončiť mandát prezidenta Tamása Sulyoka, ktorý odmietol dobrovoľne odstúpiť.

Pre sudcov Ústavného súdu sa má zároveň zaviesť povinný odchod do dôchodku po dosiahnutí veku 70 rokov, čím by okamžite skončil predseda Ústavného súdu Péter Polt. Pre poslancov parlamentu by sa zase obmedzil výkon mandátu na maximálne 12 rokov.

Návrh čelí čoraz intenzívnejšej kritike domácich i medzinárodných ľudskoprávnych organizácií a odborníkov na ústavné právo. Hoci sa ich námietky líšia, zhodujú sa v tom, že vláda poskytla príliš málo času na verejnú diskusiu, pri viacerých zásadných ústavných zmenách chýba podrobné zdôvodnenie a o niektorých zmenách by sa malo rozhodovať v rámci širšieho ústavného procesu, píše server.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Novým generálnym sekretárom KBS bude kňaz Ivan Ružička

Novým generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) bude v novom päťročnom funkčnom období kňaz Ivan Ružička. Rozhodli o tom slovenskí biskupi na 114. plenárnom zasadnutí KBS, ktoré sa v sobotu končí v Nitre.

Ružička vystrieda vo funkcii doterajšieho generálneho sekretára banskobystrického diecézneho biskupa Mariána Chovanca, ktorý túto službu zastával od roku 2000. Biskupovi Chovancovi sa funkčné obdobie skončilo v júni tohto roka, informovala Tlačová kancelária KBS.

Počas dvojdňového rokovania sa 16 slovenských biskupov venovalo aktuálnym otázkam života katolíckej cirkvi na Slovensku, diskutovali o pastoračných výzvach, liturgických témach i ďalších organizačných záležitostiach.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.