Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po eskalácii na Blízkom východe vystrelili ceny ropy opäť nahor

Ceny ropy v utorok vzrástli takmer o tri percentá a vyšplhali sa na svoje štvortýždňové maximum. Trh tak prudko reaguje na opätovné obnovenie americkej námornej blokády Iránu a eskaláciu vojenských útokov v strategickom Hormuzskom prielive.

Futures kontrakty na ropu Brent zdraželi o 1,8 percenta na 84,8 dolára za barel, zatiaľ čo americká ľahká ropa WTI si pripísala 2,2 percenta a atakuje 80 dolárov za barel. Obe komodity zaznamenali najvyššie hodnoty od polovice júna, keď strany podpísali krátkodobé memorandum o prímerí.

Americká armáda na príkaz prezidenta Donalda Trumpa uskutočnila už tretiu noc po sebe letecké údery na Irán. Trump zároveň navrhol zaviesť povinný 20-percentný poplatok pre všetky tranzitné lode za ochranu prielivu. Situáciu v regióne ďalej vyhrotil incident, pri ktorom iránske strely s plochou dráhou letu zasiahli v ománskych vodách dva tankery zo Spojených arabských emirátov, čo si vyžiadalo život indického námorníka.

Analytici varujú, že akékoľvek vážnejšie fyzické zablokovanie tankerovej dopravy cez toto kľúčové námorné úzke miesto okamžite spustí ďalší nekontrolovateľný cenový šok na globálnych trhoch. K celkovej neistote prispievajú aj obnovené raketové útoky jemenských húsíov na ciele v Saudskej Arábii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Húsíovia zaútočili raketami na Saudskú Arábiu

Jemenské povstalecké hnutie húsíov odpálilo rakety na Saudskú Arábiu, čím po štyroch rokoch porušilo prímerie. Útok smeroval na medzinárodné letisko v južnom meste Abhá. Saudskoarabská vojenská koalícia strely úspešne zachytila.

Húsíovia akciu označili za odvetu za predošlé bombardovanie letiska v hlavnom meste Saná, ktoré majú pod kontrolou. Zároveň varovali letecké spoločnosti pred vstupom do saudskoarabského vzdušného priestoru.

K útoku na letisko v Saná sa prihlásila medzinárodne uznávaná jemenská vláda podporovaná Rijádom. Jej ministerstvo odôvodnilo útok snahou vyradiť pristávaciu dráhu a zabrániť pristátiu podozrivého iránskeho lietadla, čo označilo za ochranu vlastnej suverenity. Stroj nakoniec pristál v prístave Hudajda.

Okrem toho údajne rebeli na letisku v Saná zadržali lietadlo Červeného kríža, pričom jeho posádka je podľa organizácie v bezpečí.

Tento vážny incident prichádza bezprostredne po stroskotaní dôležitých rokovaní o výmene vojnových zajatcov. Jemen čelí zničujúcemu vnútornému konfliktu už vyše desaťročia, pričom krehké neformálne prímerie z roku 2022 doteraz relatívne úspešne tlmilo najhoršie vojnové násilnosti.

Obnovenie priamych cezhraničných bojov na citlivej saudskoarabskej južnej hranici by však mohlo zásadne ohroziť medzinárodnú bezpečnosť lodnej dopravy v strategickom Červenom mori a opätovne rozpútať obrovskú humanitárnu krízu v celom ťažko skúšanom regióne Blízkeho východu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Päťhodinová misia na príkaz Trumpa. USA útočili na základne Iránu

Americká armáda v pondelok večer dokončila najnovšiu vlnu útokov na Irán, ktorú na pokyn prezidenta Donalda Trumpa spustilo americké ústredné velenie (CENTCOM). Počas intenzívnej päťhodinovej misie údajne úspešne zasiahla strategické vojenské ciele vrátane základní a prístavov v oblastiach Búšehr, Čáhbahár, Džask, Konarak, Abú Músa a Bandar Abbás.

Išlo o tretiu noc po sebe nasledujúcich náletov po tom, ako Trump vyhlásil obnovenie blokády iránskej lodnej dopravy a navrhol spoplatnenie Hormuzského prielivu.

Najvyššie spoločné vojenské velenie Iránu reagovalo vyhlásením, že USA nemajú právo zasahovať do budúcnosti tejto strategickej vodnej cesty. Teherán už cez víkend oznámil kompletné uzavretie tohto životne dôležitého prielivu.

Konflikt vypukol 28. februára spoločným americko-izraelským útokom na Irán, na čo Teherán odpovedal raketovými údermi na Izrael a americké základne v Perzskom zálive. Prebiehajúca vojna v Iráne a sprievodné izraelské útoky na Libanon si už vyžiadali tisíce obetí, vyhnali milióny ľudí z domovov a vyvolali prudký nárast cien ropy na svetových trhoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Británii po 42 rokoch odsúdili bratov za vraždu štátneho úradníka

Londýnsky súd v Old Bailey uznal dvoch bratov Stewartovcov – 57-ročného Michaela a o tri roky staršieho Anthonyho – za vinných z vraždy štátneho zamestnanca Anthonyho Littlera. Ten o život prišiel pred 42 rokmi, píše Sky News.

V čase brutálneho činu v máji 1984 mali súrodenci iba 15 a 18 rokov. Podľa prokuratúry išlo o vopred premyslený zločin z nenávisti. Bratia si vtedy vytvorili zvrátený „koníček“, pri ktorom v tmavých uličkách zámerne prepadávali osamelých mužov, o ktorých si mysleli, že sú homosexuáli. Vtedy 45-ročný úradník utrpel po ich útoku fatálne zlomeniny lebky.

Aj keď prípad zostal napriek televíznym výzvam desaťročia nevyriešený, k zásadnému zlomu došlo v roku 2013. Vtedy sa po rodinnej hádke prihlásil na políciu ich najmladší brat Daniel. Vyhlásil, že starší súrodenci sa k vražde otvorene priznali. Michael sa neskôr so zločinom zveril aj svojej priateľke.

Metropolitná polícia vyšetrovanie definitívne obnovila v roku 2022. Detektívi nasadili tajné techniky vrátane odpočúvania áut a domu, kde sa Michael podozrivo chválil minulosťou.

Vrchná prokurátorka Samantha Yellandová vyjadrila veľkú úľavu nad tým, že sa pre rodinu obete podarilo po toľkých rokoch vybojovať spravodlivosť. Odsúdení muži akúkoľvek vinu do konca procesu popierali.

(max)

Minúta  |  

Nový balík sankcií proti Rusku neškodí Slovensku, vraví Eštok

Členské štáty Európskej únie v pondelok na zasadnutí Rady pre zahraničné veci zatiaľ neprijali 21. balík sankcií proti Rusku. Podľa štátneho tajomníka slovenského ministerstva zahraničných vecí Mareka Eštoka však navrhované opatrenia neobsahujú nič, čo by ohrozovalo ekonomické záujmy Slovenska, domáce firmy či dodávky energetických surovín.

Diskusia bude pokračovať v stredu na úrovni veľvyslancov. Slovensko má podľa Eštoka nastavený spoľahlivý mechanizmus verifikácie, ktorý chráni národné záujmy.

Na rokovaní sa zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Témou bola pomoc Kyjevu pri zvládnutí zimného obdobia. Eštok zdôraznil, že slovenská pozícia zostáva nemenná – Bratislava podporuje mierový dialóg a na vojenskej pomoci sa nepodieľa.

Zároveň pripomenul projekt prepojenia energetických sústav, na ktorý Slovensko získalo od Európskej komisie 100 miliónov eur s cieľom zvýšiť kapacity komerčného prenosu elektriny na Ukrajinu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Paríž udelí Kyjevu licenciu na výrobu francúzskych zbraní

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok oznámil, že Francúzsko udelí Ukrajine historicky prvé licencie na domácu výrobu francúzskych zbraní. Na samite v Paríži sa s prezidentom Volodymyrom Zelenským dohodol na pláne, ktorý implementuje bilaterálnu obrannú spoluprácu z novembra minulého roka.

Kyjev tak bude môcť priamo na svojom území vyrábať strely s plochou dráhou letu dlhého doletu SCALP, protivzdušné rakety Aster a presne navádzané bomby AASM. Tento krok pomôže Ukrajine zvýšiť zásoby v čase zintenzívňujúcich sa ruských útokov.

Súčasťou novej dohody je aj dodávka pokročilých radarových systémov. Zelenskyj navyše objednal najnovšiu generáciu francúzsko-talianskych systémov protivzdušnej obrany SAMP-T spolu s rozsiahlou sériou rakiet.

Na posilnenie vzdušných síl dodá Paríž Ukrajine celkovo šestnásť moderných bojových lietadiel Rafale, ktoré by mali v ukrajinskom vzdušnom priestore plnohodnotne operovať v rokoch 2028 až 2029.

Macron zároveň na tlačovej konferencii potvrdil, že západní spojenci sa definitívne dohodli na spustení koordinovaných vojenských cvičení v krajinách susediacich s Ukrajinou. Tieto manévre sú kľúčovou súčasťou širšieho strategického plánu na budúce rozmiestnenie mnohonárodných mierových síl, ku ktorému by malo dôjsť okamžite po úspešnom dosiahnutí prímeria s Ruskom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.